Môj profil 
Predplatné
Bývalý líbyjský vodca Muammar Kaddáfí, masmédiami označovaný za teroristu a diktátora, bol v skutočnosti výnimočný muž. Robil rozumnú zahraničnú politiku, koketoval s obomi tábormi – viac s tým socialistickým, keďže ten viac dával a menej požadoval – ale v zásade praktizoval sedenie na dvoch stoličkách a po rozpade Sovietskeho zväzu sa snažil z Líbye urobiť nezávislú krajinu.
Robil politiku pre bežných ľudí, a to takým spôsobom, že sa tomu až ťažko verí: obyvatelia Líbye mali neuveriteľne štedrý sociálny systém, vzdelávanie, lekárska starostlivosť, elektrina (!) a voda, to všetko bolo zdarma, občania mali obrovské zľavy na autá a nehnuteľnosti, za Kaddáfího vlády sa gramotnosť zvýšila z 25 na 87 percent, atď.
Kaddáfí budoval pre ľudí inžinierske dielo aké nemá vo svete obdoby: najväčší zavlažovací projekt na svete. Akvadukt bol naprojektovaný tak, aby v krajine, kde je osídlené prakticky iba pobrežie, sa k ľuďom na pobreží dostávala čistá voda z obrovských prírodných vodných zásobární z veľkých hlbín pod púšťou. Bol to doslova ôsmy div sveta, ktorý však po zavraždení Kaddáfího a rozbití Líbye zostal nedokončený.
Skrátka, peniaze z veľkých líbyjských ropných zásob išli ľuďom a nie cudzincom. Spolu s faktom, že Kaddáfí mal naozaj veľmi odvážne plány s nezávislým rozvojom afrického kontinentu a mal slabú armádu, to jednoducho nemohlo ostať neokoloniálnymi veľmocami nepotrestané. Scenár bol rovnaký ako vždy: lživá zámienka, nahuckané davy, platení provokatéri a agenti, úplný rozvrat prosperujúcej krajiny.
Sociálny štát, mierové spolunažívanie, ekonomická prosperita… to všetko bolo zničené, západom podporovaní teroristi Kaddáfího zavraždili, krajina upadla do chaosu a ovládli ju rôzne bandy. Na to Západ čakal, dosadil do Tripolisu poslušnú vládu, nehanebne vykradol líbyjské účty a iné aktíva a v Líbyi sa usadili vojenské jednotky Spojených štátov, Francúzska, Talianska, čo sa prezradilo až teraz, keď odtiaľ utekajú ako potkany. Západ sa tešil na to, že peniaze z líbyjskej ropy konečne potečú do tých správnych vrecák.
Ibaže radosť neokolonizátorov nemala dlhé trvanie. Východná Líbya sa čoskoro skonsolidovala pod vedením generála Chalífu Haftára, ktorý je podporovaný Ruskou federáciou a väčšinou obyvateľstva Líbye. Haftár si v priebehu niekoľkých rokov vybudoval mocnú armádu a obsadil veľkú časť Líbye. Prozápadnej oficiálnej vláde ostala len časť západného pobrežia s hlavným mestom Tripolisom a ešte niekoľko menších oblastí.
A teraz sa Haftár rozhodol zobrať si Líbyu celú. V posledných dňoch sa dostal už na okraj Tripolisu, čo spôsobilo, že Američania z Líbye húfne utekajú a „medzinárodné spoločenstvo“ hystericky vrieska čosi o zastavení alebo aspoň prerušení bojov z „humanitárnych“ dôvodov. Je to dozaista chvályhodné, len je zvláštne, že rovnako hystericky nekričí aj v prípade krvavých masakrov s tisícmi obetí v Jemene, ktoré tam opakovane usporadúvajú americkí kamaráti zo Saudskej Arábie.
Západu natoľko záleží na záchrane demokratickej vlády v Tripolise, ktorá sa tam po zvrhnutí Kaddáfího sformovala z prozápadných banditov, že za Haftárom do Benghází, to je jeho sídlo v metropole východnej Líbye, minulý týždeň osobne priletel šéf OSN António Guterres. Haftára žiadal, aby prestal útočiť a neubližoval bábkovej prozápadnej vláde v Tripolise.
Haftár však podľa dostupných informácií Guterresa zrušil ako žiadosť na byt, pretože presne to chce urobiť: prozápadných teroristov z Tripolisu vyhnať a oslobodiť Líbyu od západnej demokracie a pijavíc prisatých na žriedla líbyjskej ropy.
Pre nás Európanov je to dobrá správa už len z toho dôvodu, že čím skôr bude v Líbyi poriadok a konsolidovaná centrálna vláda, tým skôr sa skončí odpudivé predstavenie s pašovaním Afričanov na člnoch a následne loďami na to určených organizácií cez Líbyu do Európy.
Ivan Lehotský
.jpg)
.jpg)
.JPG)
