Čína sa usiluje o vytvorenie silnejšieho vojenského partnerstva s Ruskom, ktorého cieľom je čeliť Spojeným štátom a Japonsku, ale nemá v úmysle zapojiť sa do vojny na Ukrajine.

Takýto záver si aspoň urobili mnohí čínski analytici po tom, ako 15. augusta na 11. moskovskej konferencii o medzinárodnej bezpečnosti (MCIS) vystúpil štátny radca a minister národnej obrany Li Šangfu.

Objavili sa konkrétne náznaky, ktoré by sa dali interpretovať ako začiatky formálneho vojenského spojenectva.

Čína a Rusko 23. júla ukončili štvordňové cvičenie “Severná/Interakcia-2023”, v rámci ktorého obe krajiny vyslali do Japonského mora viac ako 10 vojnových lodí a vyše 30 vojenských lietadiel.

Začiatkom augusta sa najmenej 11 ruských a čínskych lodí údajne priblížilo k Aleutským ostrovom, ktoré sú súčasťou severného amerického štátu Aljaška, hoci ich opustili bez toho, aby vstúpili do teritoriálnych vôd USA

Medzitým boli aktívni aj hypotetickí odporcovia akéhokoľvek čínsko-ruského spojenectva, či už ide o alianciu alebo len “partnerstvo”.

Liho šesťdňová cesta do Ruska a Bieloruska, ktorá sa začala v pondelok, sa uskutočnila pred každoročným trojstranným samitom, na ktorom bude americký prezident Joe Biden v piatok v Camp David v Marylande hostiť japonského premiéra Fumia Kišidu a juhokórejského prezidenta Júna Suk Jüla.

USA, Japonsko a Južná Kórea údajne počas samitu predstavia sériu spoločných iniciatív v oblasti technológií a obrany. Očakáva sa tiež, že sa dohodnú na vzájomnom porozumení o regionálnej zodpovednosti a zriadia trojcestnú horúcu linku na komunikáciu v čase krízy.

Peking však zároveň v posledných mesiacoch obnovil stretnutia na vysokej úrovni s Washingtonom po tom, ako USA pohrozili, že zavedú obmedzenia investícií do čínskych odvetví špičkových technológií.

Bidenova administratíva po niekoľkých kolách rokovaní oznámila 9. augusta miernejšie obmedzenia investícií pre čínske technologické spoločnosti, než sa očakávalo.

Li, ktorý sa tento týždeň v Moskve stretol so svojím ruským náprotivkom Sergejom Šojguom, aby rokovali o bilaterálnej vojenskej spolupráci, vo svojom prejave na MCIS uviedol, že obe strany spája viac ako strategické partnerstvo a ich väzby sú dokonca dôležitejšie ako spojenectvo.

Čína opätovne potvrdila svoj záväzok voči Moskve v čase, keď ruské hospodárstvo vykazuje rastúce známky napätia v dôsledku dlhotrvajúcej vojny na Ukrajine.

Ruská centrálna banka 15. augusta zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 350 bázických bodov na 12 %. Ruský rubeľ v tomto roku stratil už približne 25 %, čím sa zaradil medzi tretie najhoršie krajiny spomedzi rozvojových krajín sveta.

“Nie je to spojenectvo”

Čínski komentátori však tvrdia, že “viac ako spojenectvo” nie je to, čo Peking v skutočnosti chce.

“Chápeme, že Rusko teraz stojí osamotené kvôli tlaku zo strany USA a Západu a že chce zdôrazniť svoj blízky vzťah s Čínou,” hovorí v článku Liu Lan, vojenský komentátor z provincie Hubei.

“Ruská strana by však mala vedieť, že Čína a Rusko nie sú spojenci a že v súčasnosti nie je potrebné, aby obe strany vytvorili spojenectvo,” píše komentátor.

Liu tvrdí, že ak si ruskí predstavitelia nedajú pozor na svoje formulácie, Rusko aj Čína budú čeliť zbytočným problémom. Tvrdí, že obe krajiny sa prirodzene spoja, keďže obe sú ohrozené hegemóniou USA.

“Vytváranie spojenectva s Ruskom nie je v skutočnom záujme našej krajiny,” hovorí. “Ak by sme to urobili, boli by sme priamo zapojení do problému Ukrajiny a znášali by sme ešte väčší vonkajší tlak. Naša krajina by sa mala v súčasnosti stále sústrediť na hospodársky rozvoj a realizáciu národného zjednotenia,” povedal s odkazom na sľub Pekingu, že Taiwan pohltí pevninskú časť krajiny.

Liu varuje, že vytvorenie formálneho čínsko-ruského spojenectva by spôsobilo, že Európa by sa viac priklonila k USA a narušila by hospodársku spoluprácu medzi Čínou a Európou. Tvrdí tiež, že by to poskytlo zámienku na rozšírenie NATO v Ázii.

“Rusko sa neprotiví len Ukrajine, ale celému západnému svetu,” uvádza v článku čínsky publicista používajúci pseudonym “Xiongjie”. “Rusi sa nezbavili svojej mentality studenej vojny. Tvrdia, že podporujú multipolárny svet, ale v skutočnosti sa snažia vytvoriť protizápadný tábor. To pre nás nie je dobré.”

Xiongjie tvrdí, že len multipolárny svet je prospešný pre hospodársky rozvoj a národné záujmy Číny. Zdôrazňuje, že Peking si musí uvedomiť, že Rusko a jeho spojenci na Blízkom východe, ako napríklad Irán, môžu chcieť “bipolarizovať” svet.

Politický komentátor Wu Xuelan v rozhovore pre Shenzhen Media Group uviedol, že Peking vytvoril vojenské partnerstvo s Moskvou na základe hodnotenia, že ruské jadrové ponorky a hypersonické rakety postavili USA na nové ostrie.

Wu však zároveň uviedol, že Čína dúfa, že Rusko a Ukrajina dokážu svoj konflikt vyriešiť prostredníctvom dialógu.

Taiwan a Ukrajina

Vo svojom moskovskom prejave sa Li vyjadril aj k otázke Taiwanu a vojne na Ukrajine.

“Otázka Taiwanu je vnútornou záležitosťou Číny a nevyžaduje si žiadne zahraničné zasahovanie,” povedal. “Znovuzjednotenie Číny je nezastaviteľným historickým trendom a akýkoľvek pokus hrať sa v tejto súvislosti s ohňom alebo snaha ‘zadržať Čínu pomocou Taiwanu’ sa musí skončiť neúspechom.”

Li uviedol, že Čína chce vytvoriť “priateľský kruh” s krajinami ASEAN, Európy, Afriky, Latinskej Ameriky a južného Pacifiku v nádeji, že vytvorí multilaterálne obranné systémy. Povedal, že Čína prehĺbi spoluprácu s Iránom, novým členom, a Bieloruskom, potenciálnym členom Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS).

Povedal, že strategické partnerstvo Číny s Ruskom je dobrým príkladom globálnej bezpečnostnej iniciatívy Pekingu, ktorá “uprednostňuje dialóg pred konfrontáciou, volí partnerstvo namiesto spojenectva a usiluje sa o spoluprácu, ktorá je výhodná pre obe strany, a nie o nulový súčet”.

“Aj keď všetci žijeme v globálnej dedine, je nevyhnutné, že niektoré krajiny budú mať konflikty. Kľúčovou vecou je viesť dialóg,” povedal minister obrany Li. “Čína vždy podporuje využívanie dialógu na riešenie konfliktov vrátane záležitostí v Afganistane, Sýrii, na Kórejskom polostrove, Ukrajine a v Iráne.”

Li však zdôraznil, že Čína stále potrebuje zahraničnú podporu na rozvoj svojho hospodárstva. Povedal, že hospodárske úspechy Číny môžu prispieť k mieru a stabilite vo svete.

“Pôvodcom nestability je chudoba,” povedal. “Pre mnohé rozvíjajúce sa trhové krajiny znamená rozvoj bezpečnosť. Čína chce vždy podporovať vzájomnú bezpečnosť prostredníctvom vzájomného rozvoja.”

“Po náročnom skúmaní sa čínsky ľud vydal na cestu modernizácie v čínskom štýle. Rozvoj Číny je neoddeliteľný od spolupráce a podpory medzinárodného spoločenstva a bude naďalej poskytovať svetu nové príležitosti,” povedal Li.

Prečítajte si tiež:

• Šéf čínskej obrany sa zúčastní na bezpečnostnom stretnutí v Rusku a navštívi Bielorusko