Svet 7. marca 2018 (HSP/sputnik/Foto: TASR/AP- Matt Sayles/Invision)
Cenu Oscara za najlepší film v tomto roku získala fantastická melodráma mexického režiséra Guillerma del Tora Gómeza „Tvár vody“. Dej filmu sa odohráva v polovici 60. rokov. Nemá upratovačka pracujúca vo vedeckom laboratóriu sa zamilovala do človeka obojživelníka, ktorého chytili americké tajné služby, a pomáha mu utiecť
Režisér bol inšpirovaný klasickým hororom “Netvor z Čiernej lagúny”, ale “Tvár vody” mimochodom pripomína divákovi i slávny sovietsky trhák z roku 1961 „Človek obojživelník” o láske pozemského dievčaťa a „morského diabla”.
Podľa slov Guillerma del Tora Gómeza on sám nevidel film „Človek obojživelník” režisérov Vladimíra Čebotareva a Gennadija Kazanského, ale inšpiroval sa inými dielami a obrazmi. I tak obsah hollywoodskeho a sovietskeho filmu je zhodný – je to príbeh zamilovaných ľudí z rôznych svetov – pozemského a podmorského. Sovietsky film bol natočený podľa rovnomenného vedecko-fantastického románu ruského spisovateľa Alexandra Beljajeva. Hlavným hrdinom filmu je mladý Ichtiander. Keď bol malý chlapec, talentovaný vedec Salvádor mu zachránil život tým, že mu transplantoval žiabre žraloka. Od tej chvíle mohol Ichtiander plávať pod vodou ako ryba, potápať sa do akejkoľvek hĺbky, ale bolo preňho ťažké sa dlhú dobu nachádzať na súši. A potom prišla chvíľa, kedy Ichtiander, z ktorého majú hrôzu miestni rybári a ktorému dali prezývku „morský diabol”, zachraňuje život dcére chudobného lovca perál, krásavicu Gutiere a zamiluje sa do nej až po uši…
Oba filmy sú fantastické rozprávky o láske, v ktorej je skutočný neporiadnik, ktorý stojí v ceste dvom zamilovaným ľuďom. Ale umelecké prístupy sú vo filmoch samozrejme vcelku rozdielne (a to nielen preto, že boli natáčané v rôznom období). Kým v „Tvári vody” hlavných hrdinov nemožno nazvať krásnymi (človek obojživelník je malebné, primerane strašidelné monštrum v klasickom podaní del Tora a jeho milovaná je nevzhľadná žena stredných rokov), v sovietskej melodráme hlavnú rolu hrali sexuálne symboly tej doby – Vladimir Kornejev a Anastasija Vertinská. Šťastný koniec čaká hrdinov tiež len v jednom z filmov…
Ale najdôležitejšie je najskôr to, čo filmy spája: sú to krásne a dojemné milostné príbehy, s ktorými sa súčasný divák nestretáva príliš často a ktoré určite stoja za zhliadnutie.