Bratislava 2. júna 2021 (HSP/Foto:TASR – Pavol Zachar)
Americké tajné služby odpočúvali európskych politikov. Ale čo je na tom zlé? Veď, ako hovorí staré príslovie, odpočúvanie je matka múdrosti. Tak čo na tom vadí ministrovi Korčokovi a niektorým ďalším našim predstaviteľom?
Médiá priniesli v uplynulých dňoch informáciu, že americká tajná služba NSA s pomocou dánskej zahraničnej a vojenskej tajnej služby FE (Forsvarets Efterretningstjeneste) odpočúvala viacerých popredných európskych politikov zo Švédska, Nórska, Holandska, Francúzska či Nemecka, medzi ktorými nechýbali ani nemecká kancelárka Angela Merkelová či nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier.
A predstavte si, niektorí ľudia sa nad touto skutočnosťou pohoršujú. Vraj aké hrozné je, že nás americké tajné služby odpočúvajú. Nevadí im, že kartel pol tucta amerických internetových gigantov vie o našom digitálnom živote viac, než my sami o sebe vôbec tušíme, nevadí im, že hociktorá americká korporácia vie, čo máme radi, aby nám posielala cielené reklamy, ale odpočúvanie americkými štátnymi inštitúciami im vadí… Nie je to paranoidné?
Kto by nás akože mal iný odpočúvať?
A kto iný by nás mal odpočúvať, ak nie americké tajné služby? Snáď len nie Slovenská informačná služba? No len si predstavte, že by naša bezpečnosť bola v rukách inštitúcií pod kontrolou dnešných koaličných lídrov… Každý si iste spomína na ten prípad, ako vicepremiérka pre odpočúvanie a podobné veci našla nejaké elektrické krabičky s káblikmi, urobila okolo toho cirkus, a nakoniec sa zistilo, že to sú erárne. No len si predstavte, že by takíto ľudia mali odpočúvať, či sa tu nedeje niečo nekalé!
Nie, nie. Veľký brat z Ameriky najlepšie vie, čo je treba robiť pre naše dobro, veď dlhé roky to robí po celom svete. Pomáhať a chrániť po celej planéte (po latinsky tuším Requiescat in pace alebo tak nejako), to je heslo, ktoré usilovne napĺňajú a robia to všetko nepochybne preto, aby bolo na svete lepšie – ak nie všetkým, tak aspoň niekomu.
Pravdovravný a objektívny denník Sme v súvislosti s vyššie uvedenou dánskou kauzou nezabudol napríklad pripomenúť (asi pre objektívnosť alebo také čosi), že pri operáciách v Afganistane bola dánska armáda závislá od informácií amerických tajných služieb, ktorí Dánov informovali o pohybe partizánov. Až také nezištné sú americké tajné služby: len si predstavte, ako ťažko by sa chudákom Dánom bránila ich dánska vlasť pred útokmi talibancov v Afganistane bez pomoci Američanov.
Ale nič z toho tí zlomyseľní kritici nechcú vidieť. Niektorí dokonca kričia, aby vlastenecký a charakterný minister zahraničia Ivan Korčok postupoval rovnako ako zvykne v prípade iných krajín, a aby si predvolal na koberček veľvyslankyňu USA, prípadne vyhostil amerických diplomatov. Ako keby nevedeli, že také niečo sa robí zlým krajinám ako je napríklad Rusko, ale rozhodne by to bolo vrcholne neslušné voči nášmu najspoľahlivejšiemu a najzásadovejšiemu partnerovi. A to si pritom mohol zapamätať už naozaj každý, veď dokonca aj samotný šéf hnutia Socialisti.sk Artur Bekmatov povedal, že „Americkí diplomati sa nepredvolávajú. To americkí diplomati si volávajú na koberček domácich politikov. Na Slovensku obzvlášť.“
Od Veľkého brata je to nezištná pomoc
Našťastie, Dáni si nezištnú pomoc Veľkého brata vedia lepšie vážiť ako my, a preto dánska tajná služba FE rada poskytla Veľkému bratovi, konkrétne tajnej službe NSA v rokoch 2012 – 2014 svoju tajnú odpočúvaciu stanicu Sandagergardan pri Kodani, aby sa NSA cez ňu pripojila na významný internetový uzol spájajúci rôzne podmorské káble a tak sa dostala k veľkému množstvu hovorov a dát.
Tí krikľúni, ktorí nezištné odpočúvanie Veľkého brata kritizujú, obviňujú dokonca niektorých politikov a chcú, aby politici za to, čo vystrájajú tajné služby, vyvodzovali nejakú „zodpovednosť“ (ako keby politici mali so slovom „zodpovednosť“ niečo do činenia).
Tu však treba otvorene povedať, ako sa veci majú: politici nemajú v demokracii s prácou tajných služieb vôbec nič spoločné a za nič nemôžu. Dokonca to ktorýsi z expertov v uplynulých dňoch v televízii TA3 aj viacmenej otvorene povedal: že tajné služby sú čosi ako štát v štáte, že robia niečo, o čom ani vlády nevedia, ale vlastne je to tak v poriadku. A teda, že nemáme za ich činy hádzať zodpovednosť na politikov.
Nechajme to na odborníkov
A má to logiku: veď ako by to vyzeralo, keby politici alebo nebodaj verejnosť začali vŕtať do toho, čomu sa venujú tajní agenti, a či je tá alebo tamtá ošemetná záležitosť s kostolným poriadkom – no uznajte, takýto bordel si predsa v demokratickom právnom štáte dovoliť nemôžeme. Ľudia vo všeobecnosti nemajú prečo strkať nos do vecí, ktorým nerozumejú.
O tom je predsa demokracia, vláda ľudu: ľud vhodí do urny lístok s menom ľudí, ktorých síce nepozná, ale ktorých videl v televízii. A potom má od vládnutia na štyri roky pokoj a všetko za neho urobia profesionáli, ktorým sa nemá čo pliesť pod nohy a zaujímať sa, ako rozhodujú, lebo veď oni lepšie vedia, čo si ľud želá a čo je pre jeho dobro.
No a tu už sme iba krôčik od otázky: ktorí profesionáli sú najlepší? No predsa tí, ktorí majú najviac skúseností s prácou pre dobro ľudí z celého sveta – áno, správne, uhádli ste: tí od Veľkého brata.
A preto, ak niekto poznáte ministra Korčoka alebo iných ľudí na ministerstve zahraničia, prosím, vysvetlite im, nech už neblbnú a nech nepodliehajú hybridným proruským šíriteľom hoaxov a dezinformácií. A keď už nevedia pomôcť a požičať Veľkému bratovi naše odpočúvacie stanice, tak nech mu aspoň nehádžu polená pod nohy, ale nech ho v kľude nechajú robiť si svoju záslužnú prácu. Veď je to predsa náš najbližší partner, takže iste to všetko robí pre naše dobro. Keď mu dôverujeme pri obrane nášho štátu, tak prečo nie aj v iných veciach? Aké tajomstvo minister Korčok pred partnermi skrýva, že mu odrazu vadí, keď nám nezištne pomáhajú?
Ivan Lehotský