V rámci oficiálneho uvítacieho ceremoniálu Si Ťin-pching čakal na ruského prezidenta na námestí, kde bola zoradená čestná stráž. Okrem čestnej stráže a orchestra sa na ceremónii zúčastnilo aj niekoľko desiatok školákov. Pri príchode do Domu ľudových zhromaždení vítali Putina s kvetmi v rukách a vlajkami Ruska a Číny. Z pódia si Putin a Si Ťin-pching pozreli vystúpenie vojenského orchestra Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády. Zazneli hymny oboch krajín. Ceremoniál trval približne 15 minút. Putin položil veniec k pamätníku ľudových hrdinov na Námestí nebeského pokoja. Potom Putin a Si Ťin-pching zamierili do Domu ľudového zhromaždenia.
V sále Fu-ťien sa stretnutie začalo stretnutím úzkych delegácií. Z ruskej strany sa na ňom zúčastnili minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, tajomník Bezpečnostnej rady Sergej Šojgu, prvý podpredseda vlády Denis Manturov, podpredsedovia vlády Alexander Novak a Dmitrij Černyšenko, zástupca vedúceho prezidentskej administratívy Maxim Oreškin, asistent prezidenta Jurij Ušakov a ruský veľvyslanec Igor Morgulov. Na stretnutí sa zúčastnil aj minister obrany Andrej Belousov, minister financií Anton Siluanov, šéfka centrálnej banky Elvira Nabiullina, riaditeľ FSVTS Dmitrij Šugajev, šéf Roskosmosu Jurij Borisov ako aj vedenie 20 ruských regiónov.
Rus a Číňan sú bratia naveky
Pred koncertom na počesť 75. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Ruskom a Čínou a začiatku roku Medzikultúrnych podujatí Putin opísal vzťahy medzi oboma krajinami frázou „Rus a Číňan sú bratia naveky“, z piesne zo 40. rokov minulého storočia. Ruský líder tiež vyjadril presvedčenie, že krajiny budú naďalej posilňovať harmonické rusko-čínske partnerstvo v bratskom duchu.
Podľa Si Ťin-pchinga je prvá zahraničná návšteva od začiatku Putinovho nového prezidentského mandátu dôkazom pozornosti, ktorú ruský prezident osobne a vláda venujú čínsko-ruským vzťahom. Prezident poznamenal, že ide o pokračovanie „dobrej tradície kontaktov“, a pripomenul, že aj on sám si vybral Rusko ako krajinu svojej prvej zahraničnej návštevy po vlastnom znovuzvolení do prezidentského úradu.
Si Ťin-pching zdôraznil, že za 75 rokov nadviazania diplomatických vzťahov sa Číne a Rusku podarilo otvoriť cestu vzájomnej interakcie. Ubezpečil tiež, že Čína a Rusko ako stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN a popredné rozvíjajúce sa ekonomiky prehlbujú a strategickú interakciu a rozširujú rozsah vzájomne výhodnej spolupráce.
Vďaka spoločnému úsiliu oboch strán čínsko-ruské vzťahy neustále napredujú, pričom sa zlepšila komplexná strategická koordinácia a pokračuje spolupráca v oblasti hospodárstva a obchodu, investícií, energetiky a medziľudských výmen na nižšej ako národnej úrovni a v ďalších oblastiach, uviedol prezident Si počas stretnutia s ruským prezidentom.
Si zdôraznil, že Putinova cesta do Číny je jeho prvou zahraničnou návštevou od začiatku jeho nového funkčného obdobia ako ruského prezidenta, čo plne dokazuje veľký význam, ktorý Putin a ruská vláda pripisujú rozvoju čínsko-ruských vzťahov. Čína si to vysoko cení, povedal čínsky prezident. Si vyjadril presvedčenie, že obe strany by mali 75. výročie nadviazania diplomatických vzťahov považovať za nový východiskový bod, ďalej zosúlaďovať rozvojové stratégie a pokračovať v obohacovaní bilaterálnej spolupráce, aby priniesli väčší úžitok obom krajinám a ich obyvateľom.
Čínsky prezident Si Ťin-pching uviedol, že pokrok vo vzťahoch medzi Čínou a Ruskom možno pripísať záväzku oboch krajín dodržiavať päť zásad, ktorými sú vzájomný rešpekt, obojstranne výhodná spolupráca, trvalé priateľstvo, strategická koordinácia a čestnosť a spravodlivosť. Prezident Si sa tak vyjadril na spoločnej tlačovej konferencii s ruským prezidentom Vladimírom Putinom po ich rozhovoroch vo Veľkej sále ľudu v Pekingu.
Si označil rozhovory za úprimné a srdečné a uviedol, že komplexne zhodnotili úspešné skúsenosti s rozvojom čínsko-ruských vzťahov za posledných 75 rokov od nadviazania diplomatických vzťahov. Čína a Rusko budú naďalej prehlbovať obojstrannú politickú dôveru, rešpektovať vzájomnú voľbu cesty rozvoja a realizovať rozvoj a revitalizáciu so vzájomnou pevnou podporou, povedal. Čínsko-ruské vzťahy sa stali vynikajúcim príkladom novej formy medzinárodných vzťahov, ako aj dobrých susedských vzťahov medzi dvoma veľkými krajinami, povedal Si novinárom.
Vyhlásenie o prehlbovaní vzťahov a strategickej spolupráce
Prezident Vladimir Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching podpísali spoločné vyhlásenie o prehlbovaní vzťahov komplexného partnerstva a strategickej spolupráce, čím vstúpili do novej éry v kontexte 75. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi oboma krajinami. Ide o podrobný dokument s viac ako 30 stranami. Konštatuje sa v ňom osobitný charakter bilaterálnych vzťahov a načrtávajú sa ďalšie spôsoby rozvoja celého komplexu dvojstranných väzieb, pričom sa potvrdzuje vedúca úloha Ruska a Číny pri formovaní spravodlivého a demokratického poriadku.
V prítomnosti lídrov oboch krajín ruská a čínska delegácia podpísali desať spoločných dokumentov na úrovni ministerstva hospodárskeho rozvoja, ministerstva rozvoja Ďalekého východu, ministerstva prírodných zdrojov, Rosselchoznadzoru, Rospotrebnadzoru, združenia Delovaja Rossija a tlačových agentúr. Na čínskej strane dokumenty podpísali zástupcovia podobných štruktúr Čínskej ľudovej republiky.
Medzi podpísanými dohodami sú koncepcia rozvoja Veľkého Ussurijského ostrova, protokoly o požiadavkách na produkty vyvážané do ČĽR, dohody o vytvorení cezhraničnej rezervácie „Krajina veľkých mačiek“, memorandum o usporiadaní expertného fóra BRICS, dohody o mediálnej spolupráci, výmene informácií a spolupráci medzi podnikateľskými združeniami.
Politické riešenie horúcich konfliktov
Predseda Si uviedol, že Čína a Rusko sa zaviazali k čestnosti a spravodlivosti ako cieľu vzťahov a venujú sa politickému urovnaniu horúcich konfliktov. Mentalita studenej vojny stále existuje a unilateralizmus, hegemonizmus, bloková konfrontácia a mocenská politika ohrozujú svetový mier a bezpečnosť všetkých krajín, povedal.
Obe strany sú presvedčené, že politická dohoda je správnou cestou pre riešenie kríz. Pozícia Číny v tejto otázke je konzistentná a jasná vrátane dodržiavania cieľov a zásad Charty OSN, rešpektovania zvrchovanosti a územnej celistvosti všetkých krajín, rešpektovania legitímnych bezpečnostných záujmov všetkých strán a budovania novej bezpečnostnej architektúry, ktorá je vyvážená, účinná a udržateľná, uviedol Si. „Čína dúfa, že sa aj na európsky kontinent čoskoro vráti mier a stabilita, a je pripravená zohrávať v tomto smere konštruktívnu úlohu,“ povedal. „Koordinácia našich dvoch krajín podporuje vytvorenie spravodlivého multipolárneho svetového poriadku“.
Čínski analytici v stredu uviedli, že Čína bude udržiavať komunikáciu so všetkými zúčastnenými stranami a sprostredkovať ich, pričom kľúčovým problémom je teraz to, že niektoré iné strany zatvorili dvere rokovaniam a trvajú na vojenskom riešení.
Riešenia krízy na Ukrajine
Ruský prezident Vladimír Putin pred svojou cestou do Číny uviedol, že Rusko je otvorené dialógu o Ukrajine, ale takéto rokovania musia zohľadňovať záujmy všetkých krajín zapojených do konfliktu vrátane Ruska, a vyjadril pozitívny názor na postoj Číny k ukrajinskej kríze.
Rusko a Čína označili dialóg za optimálnu formu riešenia ukrajinskej krízy. Konštatovali, že je potrebné zastaviť akékoľvek kroky zamerané na predĺženie nepriateľských akcií na Ukrajine a ďalšiu eskaláciu konfliktu, uvádza sa v spoločnom vyhlásení o prehlbovaní partnerstva, ktoré podpísali ruský a čínsky lídri Vladimír Putin a Si Ťin-pching.
Strany vyzvali na zabránenie prechodu konfliktu do nekontrolovanej fázy a zdôraznili význam dialógu, ktorý je podľa hodnotenia oboch krajín najlepšou formou riešenia krízy na Ukrajine. „Na udržateľné riešenie ukrajinskej krízy je potrebné odstrániť jej základné príčiny,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Čínska strana vyjadrila podporu krokom Ruska na ochranu jeho suverenity a územnej celistvosti, na zaistenie jeho bezpečnosti a stability. Peking sa tiež vyslovil proti vonkajšiemu zasahovaniu do vnútorných záležitostí Ruska. Čínsky líder Si Ťin-pching predtým uviedol, že Čína a Rusko sú presvedčené, že politické riešenie krízy na Ukrajine je správna vec.
Putin uviedol, že Čína jasne chápe korene ukrajinskej krízy a jej globálny geopolitický vplyv, čo sa odráža v „Pozícii Číny k politickému urovnaniu ukrajinskej krízy“, 12-bodovom návrhu, ktorý Čína vydala vo februári 2023. Koncepcie a návrhy uvedené v dokumente dokazujú úprimnú snahu Číny stabilizovať situáciu, dodal. Zdôraznil, že štyri zásady mierového riešenia ukrajinskej krízy, ktoré nedávno navrhol čínsky prezident Si Ťin-pching, bezproblémovo zapadajú do uvedeného dokumentu. Ruský prezident uviedol, že „tieto kroky vychádzajú z myšlienky, že je potrebné vzdať sa mentality studenej vojny a zabezpečiť nedeliteľnú bezpečnosť a dodržiavanie medzinárodného práva a Charty OSN v ich celistvosti a vzájomnej previazanosti“.
„Nikdy sme neodmietli rokovať,” povedal Putin. „Snažíme sa o komplexné, udržateľné a spravodlivé riešenie tohto konfliktu mierovými prostriedkami. Sme otvorení dialógu o Ukrajine, ale takéto rokovania musia zohľadňovať záujmy všetkých krajín zapojených do konfliktu vrátane našich.“
Predtým poradca ruského prezidenta pre medzinárodné záležitosti Jurij Ušakov uviedol, že Rusko oceňuje múdry postoj Pekingu v súvislosti s neúčasťou Číny na medzinárodnej konferencii vo Švajčiarsku o mierovej formule ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Palestínsky konflikt
Čínsky prezident uviedol, že Čína a Rusko sú za urýchlené urovnanie palestínsko-izraelského konfliktu. Obaja prezidenti sú toho názoru, že je naliehavo potrebné urýchlene vyriešiť tento konflikt. „Rezolúcie OSN sa musia seriózne vykonávať a otázka Palestíny sa musí vyriešiť na základe dvojštátneho riešenia“, povedal Si.
Obojstranne výhodná hospodárska spolupráca
Si uviedol, že Čína napreduje v modernizácii Číny na všetkých frontoch a rýchlejšie sa posúva k podpore nových kvalitných výrobných síl prostredníctvom vysokokvalitného rozvoja, ktorý dodá globálnemu hospodárskemu rastu nové stimuly.
Čína aj Rusko sú stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN a významnými rozvíjajúcimi sa trhmi, poznamenal Si. Je spoločnou strategickou voľbou oboch krajín prehlbovať koordináciu, rozširovať vzájomne výhodnú spoluprácu a sledovať všeobecný historický trend multipolarity vo svete a hospodárskej globalizácie, povedal Si svojmu ruskému partnerovi.
Neskôr je naplánovaná návšteva Harbinu, kde sa zúčastní na otvorení VIII. rusko-čínskeho veľtrhu Expo a IV. rusko-čínskeho fóra o medziregionálnej spolupráci.
Rusko navrhlo začať výrobu čínskych automobilov na svojom území, uviedol Boris Titov, predseda ruskej časti Rusko-čínskeho výboru pre mier, priateľstvo a rozvoj.
Poznamenal, že už v júni sa uskutoční veľké stretnutie s čínskymi výrobcami automobilov, na ktoré sa prihlásilo viac ako 40 spoločností. Podľa Titova sa strany musia stretnúť, aby pochopili najefektívnejší spôsob vstupu na ruský trh. Titov dodal, že dnes môžeme hovoriť o „skutočnom obrate na východ“.
Krajiny sa tiež dohodli na rozšírení spolupráce v oblasti cestovného ruchu a vytvorení priaznivých podmienok na zvýšenie počtu vzájomných turistických ciest, uvádza sa vo vyhlásení.
Čína a Rusko sa zaviazali k obojstranne výhodnej spolupráci ako hnacej sile vzťahov a pracujú na podpore novej paradigmy vzájomného prospechu, povedal Si.
V minulom roku presiahol obojstranný obchod 240 miliárd dolárov, čo je takmer 2,7-krát viac ako pred desiatimi rokmi, uviedol. „Je to dobrý dôkaz všestrannej vzájomne prospešnej spolupráce, ktorá sa medzi oboma krajinami naďalej prehlbuje.“
Si zdôraznil, že sa s Putinom zhodli na tom, že obe krajiny musia hľadať oblasti, v ktorých sa ich záujmy zhodujú, využívať svoje komparatívne silné stránky, prehlbovať integráciu záujmov na dosiahnutie vzájomného úspechu.
Obe krajiny musia ďalej štrukturálne zlepšovať svoju spoluprácu, upevňovať dobrú dynamiku v obchode a iných tradičných oblastiach spolupráce, podporovať vytváranie platforiem a sietí pre základný výskum, pokračovať v uvoľňovaní potenciálu spolupráce v hraničných oblastiach, zintenzívniť spoluprácu v oblasti prístavov, dopravy a logistiky a pomáhať udržiavať stabilitu globálnych priemyselných a dodávateľských reťazcov, povedal Si.
Multipolarita a multilateralizmus
Čína a Rusko sa zaviazali k strategickej koordinácii, ktorá je základom vzťahov, a k usmerňovaniu globálneho riadenia správnym smerom, zdôraznil prezident Si. Obe krajiny sú pevne odhodlané chrániť medzinárodný systém zameraný na OSN a medzinárodný poriadok, ktorý sa opiera o medzinárodné právo, povedal.
Si povedal, že Čína a Rusko by mali naďalej úzko koordinovať svoju činnosť a spolupracovať na multilaterálnych platformách, ako sú OSN, APEC a G20, a presadzovať multipolaritu a hospodársku globalizáciu v duchu skutočného multilateralizmu.
Vzhľadom na to, že Rusko tento rok predsedá BRICS a Čína neskôr v tomto roku prevezme predsedníctvo Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, obe strany sa budú navzájom podporovať v predsedníctve, budovať vysokokvalitné partnerstvo, ktoré bude komplexnejšie, užšie, praktickejšie a inkluzívnejšie, a budovať jednotu a silu globálneho Juhu, povedal.
Putin zdôraznil, že koordinácia zahraničných politík medzi oboma krajinami poháňa vytvorenie spravodlivého multipolárneho svetového poriadku, ktorý je základom budúceho úspechu rusko-čínskeho komplexného strategického partnerstva koordinácie pre novú éru.
Ochrana majetku
Ako sa uvádza v spoločnom vyhlásení, Rusko a Čína sú presvedčené o potrebe dôsledne dodržiavať medzinárodné záväzky týkajúce sa imunity štátov a ich majetku vrátane štátnych rezerv.
„Strany odsudzujú iniciatívy na zabavenie aktív a majetku cudzích štátov a zdôrazňujú právo týchto štátov uplatňovať odvetné opatrenia v súlade s medzinárodnými právnymi normami,“ uvádza sa v dokumente. Zdôrazňuje sa, že Moskva a Peking budú brániť svoje legitímne práva a záujmy a budú odolávať pokusom o obmedzenie zahraničnej politiky a hospodárskeho potenciálu.
Vojenská spolupráca
Strany konštatujú, že dôsledný rozvoj obrannej spolupráce založenej na vzájomnej strategickej dôvere účinne posilňuje bezpečnosť v regióne a vo svete.
„Moskva a Peking budú ďalej prehlbovať dôveru a interakciu vo vojenskej oblasti, rozširovať rozsah spoločných cvičení a bojového výcviku, pravidelne vykonávať spoločné námorné a letecké hliadky, neustále zlepšovať potenciál a úroveň spoločnej reakcie na výzvy a hrozby,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Boj proti terorizmu
V dokumente sa uvádza, že obe krajiny prikladajú význam spolupráci v oblasti bezpečnosti a boja proti terorizmu, majú v úmysle preukázať nulovú toleranciu voči „silám zla“, posilniť spoluprácu v boji proti nadnárodnému organizovanému zločinu, korupcii, obchodovaniu s drogami.
Rusko a Čína sa dohodli na rozvoji spolupráce v oblasti finančného spravodajstva s cieľom zabrániť praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Spolupráca v oblasti energetiky
Krajiny budú rozvíjať spoluprácu pri zabezpečovaní hospodárskej a energetickej bezpečnosti, usilovať sa o stabilitu a udržateľnosť globálneho trhu s energiou a zachovanie logistických reťazcov.
Uviedli, že je potrebné rozvíjať spoluprácu v oblasti ropy, zemného plynu, skvapalneného zemného plynu, uhlia a elektrickej energie, zabezpečiť stabilnú prevádzku infraštruktúry a vytvoriť podmienky na nerušenú prepravu energetických zdrojov.
Menová a finančná spolupráca
Približne 90 % všetkých platieb medzi Ruskom a Pekingom sa uskutočňuje v rubľoch a jüanoch, spoločné rozhodnutie previesť bilaterálne zúčtovanie na národné meny bolo aktuálne a dalo podnet na rozšírenie obchodných tokov, uviedol prezident Vladimír Putin na rokovaniach s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v rozšírenom zložení.
„Za posledných päť rokov sa napriek dôsledkom pandémie a napriek niektorým opatreniam tretích krajín, ktoré sú zamerané na obmedzenie nášho rozvoja, obchodný obrat medzi Ruskom a Čínou zvyšuje, rastie dobrým tempom. Vytvorilo sa závažné portfólio 80 veľkých spoločných investičných projektov v rôznych oblastiach.“
Ako dodal Putin, silný impulz k rozšíreniu obchodných tokov dalo včasné spoločné rozhodnutie „zabezpečiť konverziu bilaterálnych zúčtovaní na národné meny. Dnes sa už 90 % všetkých platieb uskutočňuje v rubľoch a jüanoch. Teraz sme v úzkej skupine hovorili o smeroch, v ktorých budeme ďalej rozvíjať naše vzťahy, a to všetko v záujme ruskej aj čínskej ekonomiky. Som presvedčený, že všetky plánované aktivity sa podarí naplniť,“ povedal ruský prezident.
Medziľudské a kultúrne výmeny
Prezident Si uviedol, že Čína a Rusko sú odhodlané zachovávať trvalé priateľstvo ako základ vzťahov a niesť ďalej pochodeň čínsko-ruského priateľstva. Čína aj Rusko majú dlhú históriu a nádhernú kultúru, povedal. „Diela Puškina a Tolstého v Číne zdomácneli a pekinskú operu a tai-či ruský ľud miluje,“ povedal Si. Zameraním sa na realizáciu Plánu čínsko-ruskej spolupráce v oblasti medziľudských a kultúrnych výmen do roku 2030 obe krajiny podľa neho rozširujú medziľudské a kultúrne väzby. Si a Putin tiež stanovili roky 2024 a 2025 ako roky čínsko-ruskej kultúry.
Obe strany navrhli sériu kultúrnych aktivít, ktoré sú blízke srdciam ľudí a medzi nimi obľúbené, a podporili užšie interakcie medzi rôznymi sektormi a na nižších úrovniach, aby sa posilnilo vzájomné porozumenie a príbuznosť medzi oboma národmi, povedal Si.
Euroázijská filmová cena
Podľa spoločného vyhlásenia prezidenta Vladimíra Putina a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga čínska strana vyjadrila podporu ruskému návrhu na vytvorenie Otvorenej eurázijskej filmovej ceny a založenie Eurázijskej akadémie filmových umení.
Vo vyhlásení sa poukazuje na posilnenie spolupráce medzi oboma krajinami v oblasti filmového priemyslu, Čína podporuje ruský návrh na zriadenie Eurázijskej akadémie kinematografických umení a zriadenie Otvorenej eurázijskej filmovej ceny.
Spoločné vyhlásenie, konštatuje osobitný charakter bilaterálnych vzťahov, načrtáva ďalšie cesty rozvoja celého komplexu bilaterálnych väzieb a konštatuje vedúcu úlohu Ruska a Číny pri formovaní spravodlivého a demokratického svetového poriadku.
Prečítajte si tiež:
Môj profil 
Predplatné
.jpg)
