Bratislava 21. októbra 2021 (HSP/Foto:Pixabay,TASR-Martin Baumann)
Je to zvláštne: koalícia sa chystala presadiť nenápadné zrušenie kvót na podiel hrania slovenskej hudby v rádiách. A keď sa pobúrená verejnosť začala pýtať, čo to má znamenať, odrazu sa všetci tvária, že to nechcú
Pred niekoľkými rokmi vláda (ešte tá predošlá) prijala zákon, ktorý komerčným rádiám predpísal, že minimálne 25 percent hudby, ktorú hrajú, musí byť zo slovenskej produkcie. Napriek obavám vtedajšej opozície sa tento krok ukázal ako správny. Strach z negatívnych dopadov na rádiá či poslucháčov bol neodôvodnený a naopak, slovenskí hudobníci, speváci, textári a ďalší ľudia z brandže, ale aj mnohí poslucháči si toto opatrenie na ochranu slovenskej hudby pochvaľovali.
O to väčším prekvapením bolo, keď ešte vlani v októbri prišla ministerka Natália Milanová (nominantka OĽaNO) s návrhom tieto kvóty zrušiť. Mnoho ľudí to pobúrilo, návrh vyvolal množstvo protestov a bolo jasné, že jeho prijatím by vznikla ďalšia barikáda, na ktorú by vyšla tentoraz už aj časť malomestskej kaviarne, tá umelecká.
Odrazu niet toho, kto to chcel?
To si uvedomil aj šéf OĽaNO Igor Matovič a zrátal si, že na tomto by on a jeho partia vcelku zbytočne stratili body. Preto opäť raz urobil jeho typický obrat. Opäť je to on, kto je za dobrého, a kto všetko sám hrdinsky zachraňuje. Postavil sa na stranu muzikantov a vyhlásil: „Stretol som sa s pani ministerkou a poprosil som ju, aby na zrušenie 25-percentnej kvóty ministerstvo zabudlo!“
Milanová preto návrh stiahla, ale medzitým sa začal vecou zaoberať výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Zasadnutie sa konalo v utorok 19. októbra 2021 a bolo peknou ukážkou toho, o čom je dnes politická realita na Slovensku.
Na spomínanom zasadnutí výboru nepadol ani jediný argument, prečo by malo nejaký zmysel neochraňovať slovenskú hudbu. Odrazu aj všetci poslanci z koalície boli za zachovanie kvót, nebolo toho, kto by sa zastal návrhu kvóty zrušiť – azda čiastočne s výnimkou zástupcu rádií, ktorý sa ozval, že problém s kvótami by mohli mať rádiá zamerané na špecifické druhy hudby, aká sa na Slovensku príliš nepestuje. Na to mu však odpovedal zástupca autorov, spevák Peter Lipa: „Treba veriť slovenským mladým ľuďom. Verte, že napríklad slovenský hip-hop je taký úspešný, že ak ho rádiá budú hrať, tak bude počúvanejší ako ten zahraničný“.
Prečo vlastne? Vraj pre zavádzanie nepovinnej smernice…
Parlamentný výbor predvolal ministerku, aby prišla vysvetliť, prečo vôbec s návrhom na zrušenie kvót vyrukovala. Milanová sa však prísť neodvážila, namiesto seba na schôdzu poslala štátneho tajomníka Ministerstva kultúry Radoslava Kutaša. Ten síce sebavedomo odpovedal na všetky otázky, ale vlastne nevysvetlil, prečo ministerstvo chcelo taký zákon prijať. Teda ak nebudeme za odpoveď považovať Kutašovo priznanie, že celá vec sa stala v rámci toho, že ministerstvo zavádza „európsku smernicu“.
Lenže čo je „európska smernica“? Oblasť kultúry je jednou z oblastí, ktoré spadajú do výlučnej právomoci členských štátov, a v ktorých EÚ nemá žiadnu zákonodarnú právomoc. Slepá aplikácia „európskej smernice“ – nejakého bezpredmetného výplodu bruselských byrokratov – nie je teda ničím iným, než bohapustou výhovorkou a alibizmom, prejavom klasickej úradníckej „predpokakanosti“. Ak, samozrejme, nechceme za vecou vidieť niečo iné. No povedzte, čo by kto na ministerstve mohol mať z toho, aby ukrátil slovenských muzikantov o peniaze, ktoré by namiesto toho odtekali zahraničným firmám, majiteľom autorských práv?
Poviete si, sú aj dôležitejšie veci než nejaké kvóty na púšťanie slovenskej hudby v rádiách. Tento prípad je však učebnicovým príkladom, dobrou ilustráciou toho, ako táto antikorupčná a transparentná vláda funguje aj v iných oblastiach: kam sa pozriete, všade spoza nabubrelej antikorupčnej fasády presvitá nekompetentnosť, arogancia, necitlivosť – a zbabelá servilnosť voči Bruselu aj vo veciach, kde to vôbec nie je treba.
A tiež akási nenápadná, utajená, ale predsa prítomná zaujatosť, alebo aspoň ľahostajnosť voči všetkému, čo je slovenské. Niekomu by mohlo v hlave skrsnúť aj iné podozrenie, ale to u antikorupčnej vlády neprichádza do úvahy.
Ivan Lehotský