Bratislava 20. novembra (TASR) – Všetko nasvedčuje tomu, že miesto a účasť sv. Cyrila a sv. Metoda v našich národných dejinách máme v našej vlasti dostatočne zdokumentované a z pamiatkarského hľadiska aj dôstojne sprítomnené.
V súčasnosti môžeme zaznamenať sedemnásť monumentálnych exteriérových súsoší, približne rovnomerne rozložených vo všetkých regiónoch. Z toho je štrnásť pamätníkov odliatych z bronzu a na mramorových podstavcoch a tri sú z pieskovca. Všetky súsošia spodobujú solúnskych bratov ako misijnú pútnickú, kňazskú či biskupskú dvojicu svätcov. Túto kompozíciu – stojacu dvojicu bratov v kňazskom háve – majú prakticky aj všetky dvojrozmerné výtvarné diela slovenských maliarov, od olejov až po komornejšie ladené grafiky a ilustrácie. Z olejov sú to napríklad oltárne obrazy Jozefa Božetecha Klemensa v Dohňanoch a Mojtíne z druhej polovice 19. storočia.
Prvým významným slovenským maliarom, ktorý sa na veľkom olejovom plátne pokúsil stvárniť cyrilo-metodskú tému v dynamike živej akcie, bol Martin Benka. Urobil tak v roku 1942 v Martine, keď namaľoval monumentálne plátno – olej Príchod sv. Konštantína (Cyrila) a Metoda na Veľkú Moravu. Centrom obrazu sú svätí bratia, ktorí prichádzajú do typicky hornatej slovenskej krajiny so žehnajúcim, ale i naliehavo vyzývajúcim gestom medzi ľudí z rôznych spoločenských vrstiev a stavov i predstaviteľov viacerých generácií. Na obraze vľavo je sv. Cyril, vpravo sv. Metod. Jednotu ich poslania vyjadruje skutočnosť, že ľavými rukami spoločne držia roztvorenú knihu – Sväté písmo, obrátenú zdobenou koženou väzbou k prítomnému davu. Sv. Metod v pravici drží biskupskú palicu s dvojitým krížom, pravica jeho brata Cyrila sa dvíha do vyzývajúceho gesta a prstom ukazuje na nebo. Sv. Metod je na obraze stvárnený v biskupskom habite, no sv. Cyril v jednoduchom cestovateľskom háve pútnika zreteľne slovenskej proveniencie, do akého sa odievali naši predkovia. V kompozícii obrazu nachádzame štyridsať podľa tváre identifikovateľných postáv, medzi ktorými nachádzame veľmožov i prostý ľud, mužov i ženy, chlapcov a dievčatá, starcov i mládencov, ale aj jazdcov a snúbenecký pár v pokľaku, akoby pred oltárom.
Tento dynamický obraz Martin Benka namaľoval v prvom období martinskej tvorby, keď musel odísť z Prahy a usadil sa v Martine. Z týchto rokov pochádza aj rovnako monumentálny obraz – olej Z bojov a žiaľov k slobode s námetom revolučných udalostí v Slovenskom povstaní 1848-1849, maľba pre oponu Komorného divadla v Martine i cyklus obrazov Strážcovia a ochrankyne Slovenska, ktorými vyzdobil poéziu Valentína Beniaka v rovnomennej básnickej zbierke (1942).
jrs dab
10.0°C
Pondelok 
Streda 
Pondelok 
12.1°C
4.9°C
Utorok 
Utorok 
12.3°C
7.7°C
.jpg)
.jpg)
