Členstvo v skupine takáčovcov priznal jeden obžalovaný

Pezinok 3. novembra 2021 AKTUALIZOVANÉ (SITA/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian,SITA-Branislav Bibel)

Pred senátom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku dnes pokračuje hlavné pojednávanie s údajnými členmi zločineckej skupiny známej ako takáčovci. Prokuratúra v tomto prípade podala obžalobu na 16 osôb pre založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, ale aj vydieranie, hrubý nátlak alebo poškodzovanie cudzieho majetku. K predmetnej trestnej veci neskôr pripojili aj obžalobu proti advokátovi Martinovi R., ktorý podľa orgánov činných v trestnom konaní ovplyvňoval výpovede svedkov v trestných konaniach v prospech skupiny

Všetci obžalovaní dnes pred súdom vyhlásili, že sú nevinní. Výnimkou bol len Pavol K., ktorý priznal vinu v bode 1 obžaloby, teda založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny. Obžalovaný vyhlásil, že skutok ľutuje, vo veci ďalších aktivít, ktoré sú mu kladené za vinu, sa cíti nevinný. Obžalovaný Henrich S. sa v niektorých bodoch odmietol vyjadriť, v iných sa cíti nevinný.

Takáčovci pôsobili najmä v bratislavskom Ružinove, ale aj v Petržalke a v centre hlavného mesta od 90. rokov 20. storočia. Zameriavali sa na výpalníctvo, gastronomické služby či herne. Neskôr začali pôsobiť aj na území Trnavského a Nitrianskeho kraja. Po smrti zakladateľa skupiny Jána Takáča v júli 2003, zavraždení Róberta Pála a zastrelení Jozefa Surovčíka v Senci, sa stal údajným bosom skupiny Ľubomír K. prezývaný Kudla. Ten si momentálne odpykáva právoplatný trest 25 rokov väzenia za objednávku vraždy podnikateľa Romana Krajčího. Národná kriminálna agentúra podnikla voči členom skupiny v roku 2017 akciu Aladin a následne v roku 2019 aj akciu Apač.

Kudla tvrdí, že o existencii zločineckej skupiny takáčovcov nevedel

Ľubomír K. prezývaný Kudla, ale aj Inžinier, Bradatý alebo Rabín podľa vlastných slov neriadil zločineckú skupinu takáčovcov, nikomu nedával príkazy a ani nezadával úlohy na páchanie trestnej činnosti. Uviedol to dnes pred senátom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku s tým, že nemal vedomosť, že by takáto skupina existovala. Orgány činné v trestnom konaní podľa neho vytvorili zločineckú skupinu zo súkromnej bezpečnostnej služby, ktorú vlastnil.

„Skutky, ktoré sa mi kladú za vinu, som nespáchal,” vyhlásil. Vo svojej výpovedi zároveň priznal, že SBS vlastnil spolu zo zavraždeným Jánom Takáčom. Kudla mal však vo firme na starosti len ekonomiku a podľa vlastných slov z nej chcel istý čas aj odísť. Dôvodom bolo, že sa mu nepáčilo pôsobenie Roberta Pála vo firme a tiež to, že Takáč bol pred svojím zavraždením závislý od drog. Potom, čo Takáča v roku 2003 zavraždili, sa Kudľa podľa vlastných slov rozhodol ďalej firmu viesť v súlade so zákonom.

Kudla tiež povedal, že po zavraždení Takáča, Pála a Jozefa Surovčíka mu polícia oznámila, že môže byť „na rade”, odmietli ho však chrániť. Preto istý čas chodil všade v sprievode ochranky. Keďže podnikal aj v iných oblastiach – vlastnil reštaurácie, lyžiarske stredisko alebo reklamnú agentúru, podľa vlastných slov venoval SBS veľmi málo času. Firmu mali preto na starosti Patrik V. a Marián G. Zároveň však povedal, že jeho častú neprítomnosť zneužívali niektorí zamestnanci ako Matej Z. prezývaný Zemák alebo Boris K. prezývaný Indián, ktorí pôsobenie v SBS zneužívali na páchanie trestnej činnosti a v súčasnosti proti nemu vypovedajú. „To, že ma označili za šéfa takáčovcov, bola ich priepustka na slobodu,” skonštatoval s tým, že na manipulácii výpovedí v kauze takáčovcov sa podieľal aj Peter Petrov zvaný Tiger. Povesť šéfa mafie zároveň pripisuje Ľubomír K. aj článkom novinára Toma Nicholsona. Ako však povedal, v minulosti ho žaloval na súde a aj vyhral. „Kauza takáčovcov je umelo vytvorená, aby sa preukázala opodstatnenosť Národnej kriminálnej agentúry,” vyhlásil Kudla.

Obžalovaný, ktorý si momentálne odpykáva právoplatný trest 25 rokov za objednávku vraždy podnikateľa Romana Krajčího, pred súdom tiež pripustil, že sa v minulosti stretával s príslušníkmi skupiny sýkorovcov Róbertom Lališom, Ladislavom Bališom a Františkom Borbélym alebo so šéfom skupiny piťovci Jurajom Ondrejčákom. Účelom však podľa neho bolo len zistiť, či mu z ich strany hrozí nejaké riziko. „V pomeroch Bratislavy, ktorú vnímam ako malé mesto, sa s nimi nedalo nestretnúť,” povedal Ľubomír K. Takisto povedal, že jeho SBS zabezpečovala ochranu viacerých reštaurácií a pohostinských zariadení v Bratislave. V danom období však podľa neho bola táto situácia bežná. „O žiadnej trestnej činnosti svojich bývalých spolupracovníkov som nevedel,” skonštatoval.