Bratislava 8. marca 2024 (HSP / The European Conservative/ Foto : TASR/AP-Jonas Ekstromer/TT News Agency via AP)
Podľa The European Conservative sa najnovšie plány Európskej komisie udeliť Bruselu rozsiahle nové právomoci v oblasti centralizácie výdavkov na obranu zdajú byť prehnané aj pre eurofilné členské štáty
Diplomati EÚ neoficiálne varujú, že eurokrati jednoducho nezvládajú úlohu organizovať obranu bloku. „Bruselskí centrálni politici chcú neutrálne štáty dostať pod záštitu NATO,“ uviedol rakúsky europoslanec Harald Vilinsky.
Militarizácia EÚ
V novej obrannej politike EÚ, ktorá bola oznámená len v utorok, sa uvádza, že členské štáty EÚ budú “vyzvané”, aby od roku 2030 nakúpili 40 % svojho vojenského arzenálu prostredníctvom “spoločného” plánu obstarávania. Táto iniciatíva má byť čiastočne financovaná zo zmrazených ruských aktív.
Militarizácia EÚ po roku 2024 sa zdá byť čoraz pravdepodobnejšia. Brusel a Európa vo všeobecnosti sa snažia reagovať na nedávny ruský postup na Ukrajine. Existujú tiež obavy, že blok môže byť vojensky zraniteľný v dôsledku Trumpovho prezidentstva.
Najviac znepokojujúce je, že nová iniciatíva udeľuje Ukrajine štatút riadneho člena, čo Kyjevu umožňuje priamo nakupovať zbrane spolu s členskými štátmi EÚ. Plánuje sa aj ďalšia integrácia vojnou zničenej Ukrajiny do vznikajúceho programu EÚ na vyzbrojovanie.
Nemecký výrobca zbraní Rheinmetall len minulý mesiac označil Európsku komisiu za zďaleka ideálny orgán na organizovanie spoločnej obrany bloku. A to aj napriek veľkým rečiam EÚ o obrane. Generálny riaditeľ tejto spoločnosti Armin Papperger uviedol, že pomalé rozhodovanie a nedostatok iniciatívy spôsobujú, že Brusel nie je schopný spoločne nakupovať zbrane pre armády EÚ.
„O mnohých veciach sme diskutovali viac ako dva roky. Nikto však v skutočnosti nepodnikol žiadne kroky,“ povedal Papperger pre FT.
Bruselom obľúbený spravodajský portál Politico uvádza, že mnohí európski lídri už označujú plány na vytvorenie armády EÚ za mŕtve. Nemecká europoslankyňa za stranu Zelených Hannah Neumannová uviedla : „ Nemá zmysel žiadať o vytvorenie európskej armády v čase, keď nedokážete vyrobiť ani dostatok munície na vlastnú obranu alebo podporu svojich najbližších partnerov.“
Zo zákulisných správ tiež vyplýva, že plány na “obranné dlhopisy” EÚ na financovanie výdavkov vyvolali odpor najmä zo strany Nemecka.
Pod krídlami NATO
Rakúsky poslanec Európskeho parlamentu Harald Vilimsky je z národno-konzervatívnej strany FPÖ. Nové plány považuje za “problematické” vzhľadom na hrdú históriu neutrality jeho krajiny. „Ak centralisti dosiahnu svoje, zajtra budeme mať armádu EÚ s ministrom obrany EÚ a veliteľstvom EÚ. A to všetko pod záštitou NATO,“ dodal.
Určitá forma armády EÚ je už dlho explicitným politickým cieľom francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a ďalších federalistických elít. Nedávno im však kríza na Ukrajine dala impulz. EÚ už oznámila spoločné politiky obstarávania munície, aby pomohla doplniť nedostatok zbraní, ktoré sa dostávajú na ukrajinský front. Európske zásoby totiž začínajú vysychať.
Tieto plány sú dielom komisára EÚ pre vnútorný trh Thierryho Bretona. Prichádzajú v čase, keď Macron zaujal konfrontačnejší prístup k Moskve. Vyjadril sa, že nasadenie európskych jednotiek na Ukrajine nie je vylúčené – čo vyvolalo zdesenie mnohých európskych krajín nad takouto eskaláciou.
Nemecko aj Holandsko sú podľa dostupných informácií proti novým plánom spoločnej obrany. Postoj EÚ k Ukrajine vyvolal aj ostrú kritiku viacerých európskych štátov – vrátane Maďarska a Slovenska.
Kvôli úlohe, ktorú NATO zohralo na Ukrajine, sa cítia byť bokom mnohí eurokrati. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tak urobila z ďalšej militarizácie EÚ kľúčový politický cieľ svojich volebných plánov po roku 2024.