Výskumné centrum Global Times uskutočnilo prieskum v 13 krajinách Európy a Turecka s cieľom zistiť názory Európanov na vzťahy s USA od vypuknutia rusko-ukrajinského konfliktu vo februári 2022, ako aj ich obavy z bezpečnostnej situácie na kontinente a energetickej a potravinovej krízy. Údaje zo 7 536 vzoriek ukazujú, že viac Európanov nie je spokojných so svojimi vzťahmi s USA a obáva sa, že kroky USA proti Rusku prinesú negatívny vplyv na európsku ekonomiku.

Z prieskumu tiež vyplynulo, že ľudí, ktorí sú “nespokojní” so vzťahmi Európy a USA, je viac ako tých, ktorí považujú väzby s USA za “spokojné”. Väčšina Európanov sa domnieva, že USA dominujú transatlantickým vzťahom, a väčšina Európanov nemá dôveru v nezávislejšiu a samostatnejšiu stratégiu, ktorá by mohla slúžiť vlastným záujmom Európy, a nie byť ovládaná Washingtonom.

Výskumné centrum Global Times uskutočnilo prieskum v 12 rôznych jazykoch, ktorý sa týkal obyvateľov s trvalým pobytom vo veku od 18 rokov v 13 európskych krajinách a Turecku, ktoré sa nachádza na rozhraní Európy a Ázie. Do prieskumu sa od 23. novembra do 22. decembra 2022 zapojilo 7 536 respondentov a prieskum obsahuje 44 otázok, ktoré sa týkajú bezpečnostnej situácie v Európe a názorov na vzťahy medzi Európou a USA, ako aj vplyvov, ktoré priniesol rusko-ukrajinský konflikt, a vnútorných a vonkajších stratégií Európy.

Medzi 14 krajín patrí Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Taliansko, Španielsko, Poľsko, Švédsko, Belgicko, Švajčiarsko, Grécko, Maďarsko, Srbsko, Litva a Turecko.

Transatlantické vzťahy

Spomedzi účastníkov zo 14 krajín sa 39 percent z nich domnieva, že USA “dominujú” v bilaterálnych vzťahoch s ich krajinami, 23 percent z nich sa domnieva, že ich krajiny majú s USA “rovnocenné partnerstvo”, a 12 percent verí, že ich krajiny majú “úplnú nezávislosť a autonómiu”.

Pokiaľ ide o vzťahy medzi Európou a USA, 32 percent z nich sa domnieva, že USA dominujú vo vzťahoch medzi Európou a USA, 30 percent sa domnieva, že Európa a USA majú rovnocenné partnerstvo, a menej ako 10 percent sa domnieva, že Európa v týchto vzťahoch úplne dominuje alebo má úplnú nezávislosť a samostatnosť.

Prieskum zistil, že v priemere 32 percent účastníkov je “nespokojných” so vzťahmi medzi ich krajinami a USA, 39 percent je “neutrálnych” a 29 percent je “spokojných”. Pokiaľ ide o vzťahy medzi Európou a USA, 31 percent je “nespokojných”, 40 percent je “neutrálnych” a 29 percent je “spokojných”.

Vo všeobecnosti platí, že ľudí, ktorí nie sú spokojní so vzťahmi s USA, je o niečo viac ako tých, ktorí sú spokojní. Podľa analytikov to svedčí o tom, že väčšina Európanov pri odpovedi na takúto otázku trpí dilemou: Na jednej strane USA šikanujú európske krajiny a často sa miešajú do európskych záležitostí a ukrajinskú krízu využívajú ako príležitosť na podkopanie európskej ekonomiky; na druhej strane sa Európania domnievajú, že ich krajiny sú príliš slabé alebo príliš malé na to, aby dokázali čeliť obrovským krízam a geopolitickým konfliktom, takže sa musia spoliehať na vonkajšiu silu alebo na superveľmoc s podobnou ideológiou a hodnotami, ktorá im zabezpečí bezpečnosť vo svete, ktorý je čoraz nepokojnejší.

Na otázky o budúcich vzťahoch ich krajín s USA sa však 30 % z nich vyslovilo za zachovanie súčasného stavu, 28 % z nich si myslí, že by mali stáť bližšie k USA, a 22 % z nich sa domnieva, že by mali byť nezávislejšie.

Spomedzi 14 krajín je Poľsko viac proamericky naladené – 60 percent poľských účastníkov uviedlo, že sú spokojní s bilaterálnymi vzťahmi s USA, a 56 percent z nich sa domnieva, že ich krajina by mala mať v budúcnosti užšie vzťahy s USA. Viac ako 30 percent účastníkov z Francúzska (31 percent), Grécka (37 percent) a Turecka (34 percent) si myslí, že by mali byť v budúcnosti v bilaterálnych vzťahoch nezávislejšie.

Analytici uviedli, že Poľsko profitovalo z americkej protiruskej stratégie a má s Ruskom dlhodobé historické problémy, takže niektoré krajiny s podobnými charakteristikami ako Poľsko privítajú prítomnosť USA na obmedzenie Ruska na kontinente. Ale tie veľké krajiny s vedúcou úlohou v EÚ a väčšou ekonomickou veľkosťou ako Francúzsko a Nemecko budú cítiť konkurenčné časti vzťahov medzi EÚ a USA, takže viac ľudí bude dúfať, že EÚ by mohla byť nezávislejšia, a krajiny ako Grécko, Maďarsko, Srbsko a Turecko, ktoré majú silnejšie väzby s Ruskom a kultúrne sa líšia od hlavných západných mocností, budú pri rokovaniach s USA ešte opatrnejšie.

O rusko-ukrajinskom konflikte

Rusko-ukrajinský konflikt je práve tou otázkou, ktorá Európanov v súčasnosti najviac znepokojuje. Z prieskumu vyplýva, že 33 % účastníkov sa domnieva, že USA zohrávajú v ukrajinskej kríze negatívnu úlohu, a 28 % z nich si myslí, že ich dojem z USA sa od vypuknutia konfliktu zhoršil. A 49 percent účastníkov sa domnieva, že reakcia USA na rusko-ukrajinský konflikt prinesie veľmi negatívny alebo pomerne negatívny vplyv na európsku ekonomiku.

Prieskum tiež zistil, že 26 percent účastníkov sa domnieva, že európske krajiny “nie sú múdre”, keď nasledujú USA, aby uvalili sankcie na Rusko kvôli ukrajinskej kríze, zatiaľ čo 23 percent uviedlo, že európske krajiny sú nútené zapojiť sa a 24 percent uviedlo, že sankcie sú “múdre”.

V krajinách ako Grécko, Maďarsko, Srbsko, Taliansko a Turecko je ľudí, ktorým sa nepáči úloha USA v kríze, zjavne viac ako tých, ktorí sú za USA, a analytici uviedli, že niektoré z týchto krajín sú členmi EÚ a Srbsko sa uchádza o členstvo v EÚ, zatiaľ čo Turecko je členom NATO, takže budú do určitej miery zohrávať osobitnú úlohu v trojstranných vzťahoch EÚ, USA a Ruska.

Zhang Chao, expert z Inštitútu európskych štúdií pri Čínskej akadémii spoločenských vied, v nedeľu pre Global Times uviedol, že rusko-ukrajinský konflikt poskytuje nové podnety pre rozvoj vzťahov medzi Európou a USA a prieskum odráža, že hoci väčšina Európanov nie je spokojná s úlohou USA v Európe, súčasná situácia ich prinútila k tomu, aby sa zblížili s USA, a prieskum tiež ukazuje, že väčšina Európanov pocítila škody spôsobené protiruskými sankciami.

Výsledky prieskumu odrážajú úsudok európskej verejnosti na základe súčasnej aktuálnej situácie, uviedol pre Global Times Cui Hongjian, riaditeľ oddelenia európskych štúdií na Čínskom inštitúte medzinárodných štúdií.

“Keďže cítia, že hrozba je priamo pred nimi, a majú silný pocit krízy, nemožno od nich očakávať, že budú uvažovať o budúcnosti absolútne rozumne alebo nezávisle riešiť krízu v núdzovom stave,” vysvetlil Cui.

Pokiaľ ide o to, do akej miery môže súčasná verejná mienka ovplyvniť budúce vzťahy medzi Európou, USA a Ruskom, Cui povedal, že vplyv bude závisieť od toho, ako sa konflikt skončí a ako USA a NATO využijú súčasnú verejnú mienku a situáciu.

Cui uviedol, že je veľmi náročné predpovedať budúci vývoj vzťahov medzi EÚ, USA a Ruskom, ktorý môže byť ovplyvnený situáciou na bojisku, diplomatickými dôsledkami, ako aj výmenou záujmov. “Napríklad, ak by sme mali na začiatku prímerie, verejnosť by mohla mať tendenciu riešiť problém skôr diplomatickou cestou, než sa sústrediť na bezpečnostný problém. Tým pádom by sa mohla menej spolehať na USA a NATO.”

Podľa prieskumu 37 % účastníkov spomedzi 14 krajín verí, že rusko-ukrajinský konflikt sa skončí v roku 2023.