V súvislosti s tlakom voči Iránu Číňania vyhlásili, že sú ochotní do Perzského zálivu vyslať svoje bojové lode. Znamená to, že je Peking pripravený spolupracovať s Washingtonom a Londýnom v námornej koalícii, alebo ide o prefíkaný čínsky plán ako brániť Irán pred americko-britským tlakom?
Formálne je čínskym dôvodom vstupu do diania v Perzskom zálive rast napätia a zadržiavanie britských ropných tankerov. Celú krízu vyprovokovali Briti, ktorí pred niekoľkými týždňami obsadili v Gibraltare iránsky tanker. Následne Teherán odpovedal obsadením niekoľkých britských tankerov, čo Britov značne frustrovalo. Washington sa s britskou pomocou snaží získať kontrolu nad dopravou v Perzskom zálive a kontrolu nad Hormuzským prielivom. Nemci a Francúzi sa veľmi pomáhať Američanom nechystajú, Briti však USA podporujú a solidaritu s Američanmi vyjadril aj Japonci. Japonci, Briti a Američania sú pripravení poslať do Perzského zálivu svoje bojové lode a poskytovať západným tankerom ozbrojený vojenský doprovod, vstup Číňanov do Perzského zálivu je však aj pre Britov a Američanov prekvapením.
Číňania majú v otázke tlaku na Irán jasno. Peking patrí k najväčším odberateľom iránskej ropy, bez ohľadu na americké a britské sankcie. Čína nemá na rozdiel od Britov, ktorí provokujú, žiadne problémy v Hormuzskom zálive. Čínske lode sa plavia bezpečne v blízkosti iránskych brehov a Čína otvorene odmieta Američanmi presadzované sankcie voči Iránu. Číňania však uviedli, že zvažujú možnosť, aby čínske bojové lode sprevádzali čínske tankery a Číňania podrobne skúmajú aktivity Američanov v súvislosti s udalosťami v Perzskom zálive.
Experti vysvetľujú kroky a motívy Pekingu rôzne. Časť expertov je presvedčená, že Číňania posielajú do Perzského zálivu svoje bojové lode, aby obránili čínske lode pred prípadnou americkou a britskou aroganciou, ďalšia časť expertov je presvedčená, že čínske bojové lode znamenajú skrytú podporu pre Irán, pretože sa ťažko bude Američanom a Britom agresívne vystupovať v prípade, ak sa čínske bojové lode budú nachádzať na strategických miestach zálivu a v blízkosti iránskeho územia. Číňania vyjadrujú svoju podporu Iránu a takisto ukazujú, že sú v multipolárnom svete veľmocou, ktorá sa hlási o svoje práva.
Rozpory medzi Washingtonom a Pekingom existujú a prehlbujú sa. Čína už pred rokmi vybudovala v blízkosti Džibuti pri Červenom mori svoju vojenskú námornú základňu, ktorej existencia znervózňuje nielen Američanov, ale aj Francúzov. Číňania už pred rokmi uvádzali, že dôvodom pre vznik základne na africkom kontinente je boj proti pirátom v Červenom mori.
Dnes však už piráti v Červenom mori pôsobia ojedinele, Číňania sa však Džibuti opustiť nechystajú. Základňa v Džibuti znamená čínsku prítomnosť v blízkosti Suezského prielivu. V podobných intenciách preto možno vnímať aj čínske aktivity v Perzskom zálive Ak sa tam etablujú, bude ťažké pre Britov a Američanov ich z tejto oblasti vytlačiť.
Podľa viacerých expertov existuje pomerne vysoká šanca, že Číňania sa chystajú vybudovať svoju novú základňu na Blízkom východe a konkrétne v blízkosti Hormuzského prielivu, pretože v Iráne Čína mohutne investovala a má svoje geopolitické plány na Blízkom východe. Ak môžu budovať svoje vojenské základne Američania, môžu aj Číňania a Rusi. Ak Peking rozmiestni svoju flotilu v Perzskom zálive, bude môcť s Američanmi rozohrať geopolitickú partiu aj v súvislosti s Juhočínskym morom, kde majú Číňania svoje vlastné ambície, ktoré sú v totálnom rozpore s americkými predstavami.