Svet by sme mohli v súčasnosti rozdeliť do troch, respektíve štyroch skupín. Prvou skupinou je Východná Ázia na čele s Čínou, kde aj vypukol koronavírus. Tieto krajiny už najhoršie majú za sebou a koronavírus porazili rýchlo, efektívne a s minimálnymi stratami.

Druhou skupinou sú krajiny Východnej Európy, ktoré podľa všetkého budú na tom o dosť horšie než Čína, no predsalen na tom nebudú až tak zle ako tretia skupina.

Tou skupinou je západná Európa plus USA a Irán, ktoré sú na tom už teraz zle a predpokladajú sa skutočne katastrofické scenáre. Štvrtou skupinou je ostatný svet, teda Južná Amerika, Afrika a veľká časť najmä západnej Ázie, kde sa koronavírmus ešte ani neusadil a teda nikto nevie, ako sa tam v najbližších týždňoch situácia vyvinie.

Najväčší kontrast môžeme pozorovať medzi Čínou a krajinami západnej Európy. V Číne bolo na vrchole krízy približne 80 000 nakazených a cez 3000 mŕtvych, čo je vzhľadom na 1,5 miliardovú krajinu zanedbateľné percento. V súčasnosti už počet nakazených klesá.

Krajiny západnej Európy sa k tomuto číslu každým dňom približujú, čo by ešte nebolo až tak zlé, no modely odborníkov ukazujú, že v krajinách ako Nemecko, Taliansko či Británia, by sa mohlo nakaziť 40 až 70 % populácie. Počet nakazených v celej Európe tak môže byť v stovkách miliónoch.

Trochu lepšie na tom bude východná Európa. Napríklad na Slovensku model predpokladá, že koronavírusom sa na vrchole krízy začiatkom júna nakazí 10% populácie, čo predstavuje asi pol milióna ľudí.

Prečo je tomu tak? Prečo Čína zvládla túto krízu na jednotku a najmä západná Európa nie?

V Číne to tiež nezačalo ideálne. Prvé dni miestne úrady v epicentre nákazy v meste Wu-chan tajili, že sa nejaká nákaza objavila. Keď sa to však prevalilo, čínska vláda neváhala a okamžite začala s drastickými opatreniami.

Medzi prvými opatreniami bolo kompletné uzavretie epicentra nákazy, teda mesta Wu-chan a jeho okolia. Ľudia z neho nemohli ísť von a nikto z iných časti Číny nemohol ísť dnu. Tým sa zabránilo rozsiahlemu šíreniu epidémie do celej krajiny.

Napriek tomu sa v menšej miere dostal vírus aj do iných oblastí Číny ešte pred tým než bolo mesto uzavreté. Čína preto zaviedla ďalšie prísne opatrenia. Okamžite boli zatvorené školy, kaviarne, bary, reštaurácie. Otvorené ostali len obchody a lekárne. Čína dokonca zatvorila aj mnohé fabriky.

Ľudia mohli von z domu vychádzať len s rúškami na tvárach. Navyše, pri každom vstupe do obchodu boli prísne kontroly. Ľudom všade merali teplotu a to aj pri opätovnom návrate do svojho vlastného obytného domu.

Ak sa u niekoho potvrdila zvýšená teplota, okamžite bol odvezený na vykonanie testov, ktoré potvrdili, či vyvrátili prítomnosť koronavírusu v jeho tele. Ak bol u jedinca potvrdený koronavírus, hneď putoval do karantény. Nie však do domácej, ako je tomu v Európe. To sa v Číne neosvedčilo, keďže chorý človek hneď nakazil svoju rodinu a tí nakazili ďalších ľudí.

V Číne je preto karanténa zriadená v rôznych zariadeniach, kde sú uzavretí čisto len ľudia infikovaní koronavírusom a teda nemôžu nikoho iného nakaziť.

Takéto prísne opatrenia pritom nie sú len v rizikových oblastiach Číny, kde sa najviac rozmohol koronavírus, ale v celej Číne, dokonca aj v ďalekom 25 miliónovom Šanghaji, kde sa nakazilo dovedna len okolo 300 ľudí.

O prísnych čínskych opatreniach v boji proti koronavírusu porozprával vo svojom videu aj Slovák žijúci v Šanghaji:

https://www.youtube.com/watch?v=tVKyq3Mb31I

V Číne sa všetko pomaly začína vracať do normálu. Oveľa horší scenár ale čaká Európu. Najmä jej západnú časť. Prvou chybou bolo, že Európa nezareagovala už v momente, keď sa koronavírus objavil v Číne.

Už vtedy mali byť zavedené opatrenia, ktoré by nedovoľovali čínskym občanom vstup do krajín Európy. Krajiny západnej Európy však nereagovali, ani keď sa objavili už prvé prípady nákazy koronavírusom.

Lety z rizikových oblastí nechali bežať, hranice boli otvorené, ľudia si veselo chodili do kaviarní, barov a reštaurácií posedieť, lyžiarské strediská ostali otvorené, veselo sa hrali futbalové zápasy aj s 50 000 fanúšikmi na štadióne a tak ďalej.

Ako prvé v Euŕope to schytalo Taliansko, najmä jeho severná časť, ktorá je silne turisticky preferovaná. Prakticky každý deň v Taliansku pribúdajú tisíce nakazených ľudí a stovky obetí koronavírusu.

Podobne sa to “rozbieha” aj v Španielsku, Nemecku, Francúzsku a Veľlkej Británii. V poslednej menovanej krajine dokonca ešte donedávna nevykonávali žiadne opatrenia, napriek tomu, že už mali stovky nakazených obyvateľov.

Modely vývoja epidémie koronavírusu v týchto krajinách, ktoré pripúšťajú aj ich lídri, predpokladajú obrovské čísla nakazených touto chorobou, pričom v dôsledku strmého, nárazového pribúdania prípadov je možné, že zdravotnícke systémy v týchto krajinách skolabujú. Názorny príklad je Taliansko, kde sa to deje už teraz a ľudia zomierajú v nedôstojných podmienkach hocikde po chodbách, pretože jednoducho nemajú dostatok lôžok ani lekárov.

Trochu optimistickejší scenár je v krajinách strednej a Východnej Európy. Tieto krajiny, vrátane Slovenska, začali s opatreniami oveľa skôr ako v západnej Európe a sú o niečo prísnejšie. To zaručuje, že počet nakazených ľudí bude o dosť nižší než v západnej Európe, ale čo je najdôležitejšie, prípady budú pribúdať postupne a nie strmo nahor, čo znamená, že zdratotnícky systém by to mohol zvládnuť.

Veľkým otáznikom je ešte štvrtá kategória a to sú krajiny, ktoré doposiaľ koronavírus ešte nezaznamenali. Sú to najmä krajiny Afriky. Aj keď sa najprv predpokladalo, že koronavírus Covid-19 pri vyšších letných teplotách zahynie, posledné výskumy vynárajú veľké obavy.

Koronavírus totiž vydrží aj pri teplote 37 stupňov celzia, čo znamená, že veľká časť Afriky môže byť ešte vo veľkých problémoch. Vzhľadom na zlú zdravotnícku a hygienickú situáciu v Afrike to môže byť doslova katastrofa.

Samuel Gdovin