Peking 27. júna 2023 (HSP/vz.ru/Foto:TASR/AP-Dmitry Astakhov, Sputnik, Government)
Politologička Elena Suponina: Čínska zahraničná politika sa mení pred našimi očami
Čínska zahraničná politika sa rýchlo mení. Donedávna bola rétorika Číny opatrná, ale teraz majú čínski diplomati “dovolené byť hlasní, niekedy až provokatívni”, tvrdia odborníci. Nečakaným príkladom bolo vyhlásenie Číny o vzdialených ostrovoch, ktoré kedysi Veľká Británia zhabala Argentíne. A je to znak globálnej zmeny úlohy Číny na svetovej scéne. Aká bude ich podoba?
Minulý týždeň zástupca čínskeho veľvyslanca pri OSN Geng Shuang vystúpil s významnou iniciatívou. Vyzval na obnovenie rokovaní medzi Argentínou a Britániou o osude Falklandských ostrovov (ktoré Buenos Aires nazýva Malvíny).
Odpovedali Britom
Ide o skupinu ostrovov vzdialených 600 km od argentínskych brehov, o ktoré sa sporia Argentínčania a Briti – kontrolujú ich Briti, ktorí v roku 1982 vyhrali vojnu o ostrovy. Londýn dokonca odmieta obnoviť rokovania o osude ostrovov s odvolaním sa na referendum z roku 2013 (v ktorom 99,8 % obyvateľov Falkland hlasovalo za zachovanie súostrovia v rámci Spojeného kráľovstva).
A tu Peking otvorene podporil postoj Buenos Aires. A nielen podporil, ale zabudoval argentínsko-britský územný konflikt do celkového antikoloniálneho príbehu, ktorý čiastočne definuje vzťah medzi globálnym Západom a globálnym Juhom. “Otázka Malvínskych ostrovov je historickým dedičstvom kolonializmu. Hoci koloniálna éra pominula, hegemonizmus a mocenská politika zodpovedajúce koloniálnemu mysleniu existujú dodnes,” povedal Geng Shuang.
S takouto podporou Pekingu sa šance Buenos Aires na víťazstvo v územnom spore zvýšili.
“Argentína si zabezpečila podporu druhej svetovej superveľmoci. Krajiny, ktorá tvrdí, že odráža názor a spoločného menovateľa väčšiny sveta. V tomto prípade už nejde o situáciu ‘Argentína verzus kolektívny Západ a Británia’, ale ‘Británia a kolektívny Západ verzus svetová väčšina’. Ide o úplne iný pomer síl na svetovom politickom a informačnom poli. V krátkodobom horizonte to situáciu na Zemi nezmení,” povedal pre VZGLJAD Dmitrij Suslov, zástupca riaditeľa Centra pre komplexné európske a medzinárodné štúdie.
Čo má z toho Čína?
Na prvý pohľad je odpoveď zrejmá. Londýn otvorene zasahuje do záležitostí Číny a jej periférie – rozdúchava hongkonskú otázku (tým, že na ostrove všetkými prostriedkami podporuje tých, ktorí presadzujú obmedzenie čínskeho zasahovania do vnútorných záležitostí Hongkongu) a pripája sa k protičínskemu vojenskému bloku AUKUS. Peking teda v reakcii na to rozdúchava problém Falklandských ostrovov, pričom správne usudzuje, že čím viac budú mať Briti starostí mimo východnej Ázie, tým menej sa budú pliesť Číne pod nohy.
V skutočnosti sú však čínske záujmy oveľa širšie. Celý príbeh o podpore Argentíny je jedným z viditeľných znakov globálneho pretvárania zahraničnej politiky ČĽR. Prechod od konvenčnej politiky z čias Deng Xiaopinga, kde išlo najmä o to “držať sa pri zemi”, k agresívnemu a asertívnemu kurzu prezidenta Si Ťin-pchinga.
“Čínska zahraničná politika sa mení pred našimi očami, stáva sa aktívnejšou. Predtým sa Peking staral prevažne o bezpečnosť svojich investícií a výnosnosť svojich hospodárskych projektov v zahraničí. Teraz Peking prechádza od čisto pragmatických záujmov k realizácii svojho vojenského a politického programu,” uviedla pre VZGLJAD expertka RSMD a medzinárodná politologička Jelena Suponina.
“Čína sa správa ako klasická veľmoc, ktorá je prítomná vo všetkých regiónoch sveta a zaujíma stanovisko ku globálnym a regionálnym otázkam,” súhlasí Dmitrij Suslov.
Od opatrnosti k asertivite
Prechod je logický a organický. Za čias Deng Xiaopinga nemala Čína dostatok zdrojov – predovšetkým ekonomických – na to, aby mohla viesť globálnu zahraničnú politiku. Teraz už áno. Okrem toho Peking musel v určitom momente prejsť od svojej globálnej hospodárskej expanzie (ktorá sa začala ešte v 90. a nultých rokoch) k vojenskej a politickej expanzii, aby ochránil svoje investície.
Napokon, dôležitým podnetom na tento prechod sa stala politika Washingtonu. “Konfrontáciu s Pekingom rozpútali Spojené štáty najmä počas Bidenovej administratívy. Práve táto administratíva dala tejto konfrontácii plošný a systémový charakter. Urobila z nej prioritu americkej zahraničnej politiky, kľúčovú prioritu vojenskej politiky,” hovorí Dmitrij Suslov.
Čínska vojensko-politická expanzia sa uberala tromi smermi. Po prvé, aktivizácia rétoriky prostredníctvom budovania globálneho protiamerického naratívu. Napríklad antikolonializmus.
“Vo februári čínske ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo dokument, v ktorom ostro kritizovalo politiku USA a ich spojencov na medzinárodnej scéne. Tieto politiky označilo za nespravodlivé a neokoloniálne. Kritika bola jednoducho zdrvujúca, nie typická pre predchádzajúce čínske dokumenty,” vysvetľuje Elena Suponina. – Čínska zahraničná politika sa stáva svalnatou a asertívnou. Čínski diplomati, najmä tí na vysokej úrovni, boli podľa toho poučení. Teraz môžu byť asertívni a niekedy aj provokatívni, čo presne teraz robia. Vyhlásenie čínskeho veľvyslanca o Falklandských ostrovoch zapadá do tohto nového štýlu správania.”
Po druhé, v podobe rastúcej angažovanosti ČĽR v záležitostiach mimo východnej Ázie. “Čína má záujem rozvíjať spoluprácu s krajinami Latinskej Ameriky, Afriky, Ázie – s tými krajinami, ktoré vyzerajú sľubne z hľadiska perspektív hospodárskeho rastu a politického rozvoja, ale ktoré doteraz nedostali príležitosť na obrat najmä kvôli tlaku Západu. Argentína je jednou z týchto krajín,” vysvetľuje Elena Suponina.
Zásah Číny v otázke Falklandských ostrovov odráža aj ďalší aspekt angažovanosti – prítomnosť a postavenie Pekingu v globálnych konfliktoch.
“Čína čoraz viac vystupuje ako veľmoc a načrtáva svoje postoje ku globálnym otázkam a k otázkam medzinárodnej bezpečnosti aj v iných častiach sveta. Konkrétnym prejavom tejto politiky je čínska iniciatíva na vyriešenie ukrajinského konfliktu, ako aj jej úloha sprostredkovateľa pri zbližovaní Saudskej Arábie a Iránu,” hovorí Dmitrij Suslov.
Napokon, po tretie, Čína rozširuje svoju vojenskú prítomnosť v zahraničí. “Predtým sa nestarala o poskytovanie bezpečnostného dáždnika niektorým iným krajinám, napr. teraz Čína otvorene hovorí, že americký bezpečnostný dáždnik na Blízkom východe a v mnohých ázijských krajinách zjavne nestačí.
Že v zásade je tento americký dáždnik už deravý a jeho udržiavanie v tejto podobe bráni realizácii čínskych záujmov. Čína je pripravená poskytnúť svoj vlastný dáždnik,” hovorí Elena Suponina.
Zatiaľ však bude čínska intervencia obmedzená. “Čína bude rozširovať infraštruktúru svojej vojenskej prítomnosti v iných častiach sveta vrátane Latinskej Ameriky. Peking sa však nebude zapájať do vojny a aktívne dodávať zbrane tým krajinám globálneho Juhu, ktoré sú zapojené do konfliktov so Západom,” vysvetľuje Dmitrij Suslov. – Nie je za urýchlenie konfrontácie so Západom. Hoci USA jednoznačne odmietli zmeniť svoju politiku voči Číne v otázke Taiwanu, ľudských práv a technológií, Peking napriek tomu súhlasil s prijatím ministra Blinkena. Snažil sa túto konfrontáciu stabilizovať.”
Povestná návšteva šéfa ministerstva zahraničných vecí sa však neskončila ani tak zle, ako ponižujúco – keď sa minister zahraničných vecí USA vrátil domov, prezident Biden najprv nazval súdruha Si “poníženým diktátorom” a potom Blinken verejne súhlasil so svojím šéfom. Čo znamená, že ČĽR môže urobiť nový krok v konflikte so Západom.
Viac sa dočítate
Blinkenova cesta do Pekingu dosiahla len poníženie Spojených štátov
23.9°C
Pondelok 
Utorok 
Pondelok 
Pondelok 
.JPG)
