“Čína vyzýva USA, aby plne uznali vysoko citlivú a škodlivú povahu danej záležitosti, dodržiavali princíp jednej Číny a troch komuniké medzi Čínou a USA, aby sa zdržali predaja stíhacích lietadiel F-16 na Taiwan a zastavili predaj zbraní a vojenský kontakt s Taiwanom,” uviedla Chunyingová.
Takýmto spôsobom Peking zareagoval na neformálne schválenie USA ohľadom predaja 66 stíhačiek F-16 v hodnote približne 8 miliárd dolárov. Dň 16. augusta o tom informovali americké mediá.
Predaj F-16 na Taiwan ocenili americkí zákonodarcovia, pričom šéf výboru pre ozbrojené sily Senátu Jim Inhofe a jeho kolega senátor John Cornyn tvrdia, že tento krok by Taiwanu umožnil “odraziť agresiu” vo svetle pekinských aktivít v Juhočínskom mori.
Demokrat Eliot Engel a republikán Michael McCaul v spoločnom vyhlásení uviedli, že predaj “vysiela výraznú správu” o americkej politike v regióne.
V júli americké ministerstvo zahraničia schválilo predaj zbraní na Taiwan v hodnote cez dve miliardy dolárov. Uvádza sa, že taiwanské úrady požiadali USA o predaj 108 tankov M1A2T Abrams, 14 pásových obrnených vozidiel M88A1, 16 ťažných vozidiel, 300 guľometov, rôzne munície a zariadenia pre vojenskú techniku. Čína vtedy vyjadrila Spojeným štátom protest. Ministerstvo zahraničia USA tvrdilo, že cieľom dohody je “presadzovať mier” v regióne.
Peking považuje Taiwan za jednu zo svojich provincií, hoci ostrov vyhlásil nezávislosť, čo uznali niektoré krajiny a vládne si od roku 1949. Čína opakovane kritizovala Washington za pokus poskytnúť ostrovu vojenskú pomoc.
Od roku 1979 kontakty medzi USA a Tchaj-pejom prebiehali len na neformálnej úrovni. Avšak, po zvolení Donalda Trumpa ako prezidenta Spojených štátov začali USA hovoriť o možnej revízii štatútu ostrova. Trump bol prvý prezident Spojených štátov od Richarda Nixona, ktorý hovoril s hlavou Taiwanu.
Zároveň, v marci 2018 súčasný americký prezident podpísal zákon, ktorý dovoľuje obnovenie oficiálnych kontaktov medzi úradmi USA a administratívou Taiwanu.