Peking/USA 11. októbra 2024 (HSP/svpressa/Foto:TASR/AP-Andy Wong)
Západní experti sú šokovaní jadrovým potenciálom Číny. Do Tichého oceánu skúšobne odpálila medzikontinentálnu balistickú raketu. Raketa niesla maketu bojovej hlavice a dopadla do určitej oblasti mora, uviedlo ministerstvo obrany v oficiálnom vyhlásení. Informuje o tom Dmitrij Kapustin v ruských novinách Svobodnaja Pressa
Podľa vyhlásenia bolo odpálenie rakety Čínskou ľudovou oslobodzovacou armádou (ČĽOA) súčasťou bežného ročného výcviku, bolo v súlade s medzinárodným právom a nebolo namierené proti žiadnej krajine ani cieľu.
Nie je jasné, ako často Čína vykonáva testy na takúto vzdialenosť. Vie sa napríklad to, že v roku 1980 Čína prvýkrát odpálila medzikontinentálnu balistickú raketu DF-5 do južného Tichého oceánu.
Mapa uverejnená v čínskych novinách v tom čase zobrazovala cieľovú oblasť zhruba ako kruh v strede prstenca tvoreného Šalamúnovými ostrovmi, Nauru, Gilbertovými ostrovmi, Tuvalu, západnou Samoou, Fidži a Novými Hebridami.
Západní experti vedia s istotou: Čína rýchlo zvyšuje svoj raketový potenciál. Pravda, úroveň západných spravodajských služieb je taká, že stále presne nevedia, koľko balistických rakiet a jadrových hlavíc má Čína v prevádzke.
Raketové inžinierstvo je už niekoľko desaťročí jedným z prioritných odvetví Číny, ktoré prispelo k jej premene na superveľmoc. Vojenský expert agentúry Associated Press Christopher Bodeen poznamenáva, že práve výroba rakiet bola jedným z motorov hospodárskeho rastu, vďaka ktorému sa Čína stala druhou najväčšou ekonomikou na svete.
Práve rakety teraz umožnia premeniť Čínu na vedúcu vesmírnu veľmoc. Čínsky vesmírny program zahŕňa vybudovanie orbitálnej stanice, lunárnej základne a pristátie kozmickej lode na Marse. To nie je možné bez najmodernejších rakiet.
Vypustenie rakety do Tichého oceánu je rafinovaným a zákerným ťahom Číny voči Západu. Koniec koncov, ako hovorí expert na jadrové zbrane James Acton, Čína zvyčajne odpaľuje rakety smerom k svojim západným púšťam z východného pobrežia. Skutočnosť, že Čína uskutočnila test, pri ktorom vypálila raketu do medzinárodných vôd, ohromila všetkých západných pozorovateľov. Ukázalo sa, že odráža podobné testy, ktoré vykonávajú USA pre svoju vlastnú flotilu balistických rakiet.
Len málo krajín má vo svojom arzenáli medzikontinentálne balistické rakety a testy sa zvyčajne obmedzujú na vlastné územie. Severná Kórea napríklad od roku 2017 uskutočnila množstvo testov vrátane decembrového odpálenia rakety na tuhé palivo, ktorá dopadla do vôd medzi Kórejským polostrovom a Japonskom.
USA medzitým odpálili dve rakety bez hlavíc z Kalifornie a zacielili ich na americký testovací areál na Marshallových ostrovoch.
– „Čína nám hovorí: ‚Rovnako ako vy sa nehanbíme za to, že máme jadrové zbrane, a budeme sa správať ako veľká jadrová mocnosť,‘“ hovorí James Acton pre agentúru Associated Press.
– Toto je jednoducho iná Čína. Je to Čína, ktorá sa necíti byť obmedzovaná,“ hovorí americký politológ Jeffrey Lewis. – Čína kladie dôraz na to, aby sa uistila, že jej jadrové odstrašovanie funguje, a aby ostatným demonštrovala, že funguje.
– Čína dáva jasne najavo, že jej trpezlivosť má svoje hranice, že je ochotná použiť svoje najsilnejšie zbrane na odstrašenie protivníkov alebo ich v prípade potreby potrestať, ak odstrašenie nebude fungovať,“ hovorí Drew Thompson, bývalý predstaviteľ americkej obrany.
Čína sa môže pochváliť najväčšou stálou armádou a najväčším námorníctvom na svete. Jej vojenský rozpočet je druhý najväčší na svete po rozpočte USA.
Podľa USA má Čína aj najväčšie vzdušné sily v indo-pacifickom regióne. A viac ako polovica jej stíhačiek sú modely štvrtej alebo piatej generácie.
Čína sa môže pochváliť aj obrovskými zásobami rakiet, ako aj lietadlami stealth, bombardérmi schopnými niesť jadrové zbrane, modernými hladinovými loďami a jadrovými ponorkami.
Za viac ako desať rokov pri moci Si Ťin-pching, ktorý je zároveň predsedom Ústrednej vojenskej komisie, podľa agentúry Associated Press brilantne zmodernizoval čínsku armádu. Čína investovala obrovské sumy do špičkových vojenských technológií, od stíhačiek stealth až po lietadlové lode.
Čínsky rozpočet na obranu sa od roku 2015 viac ako zdvojnásobil. V správe amerického ministerstva obrany z minulého roka sa uvádza, že Čína naďalej posilňuje schopnosť svojej armády „bojovať a vyhrávať vojny proti silnému nepriateľovi“.
V správe USA sa tiež odhaduje, že Čína mala v máji 2023 viac ako 500 funkčných jadrových hlavíc a bola na najlepšej ceste k tomu, aby do roku 2030 nahromadila viac ako 1 000 funkčných jadrových hlavíc. Ide však o mimoriadne hrubé odhady.
Pre porovnanie, Rusko má podľa odhadov celkové zásoby viac ako 5 580 hlavíc, pričom viac ako 1 200 z nich je vyradených z prevádzky a čaká na demontáž. V tej istej správe sa počet jadrových hlavíc v Spojených štátoch odhaduje na 5 044.
Prečítajte si tiež:
Biden pripravuje Američanov na občiansku vojnu. Nech sa zabíjajú navzájom, nie nás
0.0°C
.JPG)
.jpg)
