Čína chystá pre Američanov pascu v Juhočínskom mori

Peking 30. januára 2018 (HSP/Regnum/Foto:Screenshot:YouTube)

Maxim Isajev na portáli Regnum informuje o článku Eugena K. Chowa, zverejnenom v The National Interest. Chow reagoval na čínske aktivity v Juhočínskom mori súvisiace s vytváraním čínskej rozsiahlej siete snímačov na detekciu ponoriek v Juhočínskom mori.

Podľa Chowa túto sieť Číňania využijú aj na získavanie informácii o svetových vodných cestách. Momentálne Čína získava informácie o svetových vodných cestách vo svojej blízkosti pomocou dronov, siete lodí či špionážnych družíc. Číňania síce argumentujú podľa Chowa, že uvedené snímače majú za cieľ získavať informácie o teplote vody, podmorských prúdoch, úrovni kyslíka či úrovni hladiny solí v morskej vode, no hlavným cieľom Číňanov je pomocou týchto snímačov zvýšiť čínske možnosti pre vykonávanie vojenských operácii pod vodou. Podľa toho, ako Američania znervózneli je zrejmé, že sa im nepáči stav, keď získajú Číňania kontrolu nad dianím pod hladinou, takže v oblasti nebudú môcť beztrestne pôsobiť americké ponorky.

Navyše uvedené snímače umožnia čínskym ponorkám zvýšiť aktivitu svojich sonarov, pretože činnosť sonarov závisí od teploty, množstva soli vo vode (tieto faktory ovplyvňujú napríklad rýchlosť, akou sa šíria zvukové vlny, z toho sa dajú presnejšie odhadovať ciele). Takže útočné možnosti čínskych ponoriek sa stanú podstatne vyššie a čínske ponorky tak budú predstavovať väčšiu hrozbu pre prípadného súpera.

Američania neustále zbierajú uvedené informácie po všetkých svetových moriach, preto je zarážajúce, že sa im podobné čínske aktivity nepáčia. Američania v posledných rokoch vyvíjajú bezpilotné drony, schopné pôsobiť pod vodou. V roku 2016 Číňania úspešne jeden z takýchto ponorkových dronov Američanom zachytili v Juhočínskom mori, čo vyvolalo nepríjemné diplomatické rezonancie.

Trumpova administratíva začína viesť čoraz konfrontačnejšiu rétoriku, pretože situácia vo svete sa nevyvíja podľa amerických predstáv. Američania navyše zvýšili svoje aktivity v Juhočínskom mori, kde podľa Američanov Číňania nemajú právo zasahovať v sporných oblastiach. Čína americký postoj nezdieľa a nenechá si od Američanov diktovať čo môže a čo nie. V roku 2017 Číňania testovali 12 ponorkových dronov. Na rozdiel od amerických podhladinových dronov, z ktorých možno získavať informácie až po návrate k materskej lodi (je to pochopiteľné, po vysielaní signálu by prišlo k zameraniu a zachyteniu amerického ponorkového dronu), čínske ponorkové drony podávajú informácie v reálnom čase (v prípade, že čínske drony operujú v čínskych pobrežných vodách). Čínske podhladinové drony však ustanovili nový rekord v hĺbke ponoru a takisto v časovej dĺžke vedenia operácie a obrovský je aj akčný rádius čínskych podhladinových dronov..

Číňania neustále tvrdia, že ich snímače a podhladinové drony majú za cieľ skúmať podmorské prúdy a zloženie morskej vody vo väčších hĺbkach, pretože získané informácie budú mať vplyv na bezpečnosť plavby v dôležitých námorných cestách. Američania však vedia svoje a ak Čína vybuduje uvedenú komunikačnú sieť snímačov aj v hĺbke 400 metrov, vážne to oslabí manévrovacie možnosti amerického vojenského námorníctva. Američanov dráždi najmä skutočnosť, že Číňania sa neuspokoja len s Juhočínskym morom, ale čínske snímače rozmiestňujú aj v Indickom oceáne a pri východnom pobreží Afriky – konkrétne v oblastiach, kadiaľ vedú čínske obchodné cesty.

Američania zachytili dva čínske snímače aj v blízkosti svojej vojenskej základne Guam, na základe týchto snímačov Číňania monitorovali pohyb amerických vojenských ponoriek v uvedenej časti Tichého oceánu. Budovanie podhladinovej siete snímačov a mohutnej flotily podhladinových dronov je príznakom rastúcej moci Číny.

Napriek tomu, že Čína vo vývoji moderných zbraňových systémov nesmierne pokročila, stále je podstatne slabšia ako USA a Rusko.

Čínska atómová ponorka

Maxim Isajev