Bratislava 9. septembra 2022 (HSP/Foto:TASR – Michal Svítok)
V pondelok sa vo Vladivostoku začalo 7. Východné ekonomické fórum (EEF), ktoré hostí Rusko, a trvá do štvrtka. Fórum prilákalo viac ako 5 000 návštevníkov zo 67 krajín a regiónov. Počas fóra Rusko oznámilo alebo rokovalo o viacerých bilaterálnych a multilaterálnych spoluprácach vrátane spolupráce v oblasti energetiky a potravín s Čínou, Vietnamom, Mjanmarskom a ďalšími krajinami. Pri takejto bežnej príležitosti na diskusiu o hospodárskej a obchodnej spolupráci sa USA a západná verejná mienka takmer “plošne” pokúšali preveriť, či existujú nejaké “kriminálne dôkazy” o tom, že “Čína tajne pomáhala Rusku”, a dokonca obviňovali Čínu, že “sa nezdržiava prehlbovaním hospodárskych vzťahov s Ruskom”. Je to hrubé, panovačné a smiešne
Na pozadí rusko-ukrajinského konfliktu je “obrat Ruska na východ” určite dôsledkom toho, že USA zaviedli prísne sankcie, ale aj dôsledok všeobecného trendu. Od prvého EEF v roku 2015 bol definovaný ako okno pre Rusko, ktoré sa má integrovať do ázijsko-tichomorského vývoja. V posledných rokoch mali rusko-americké väzby z času na čas vzostupy a pády, ale všeobecné smerovanie Ruska k ďalšiemu posilňovaniu hospodárskych väzieb s ázijsko-pacifickým regiónom sa nezmenilo. Korene spočívajú práve v tom, že ázijsko-tichomorská oblasť je vysoko položeným miestom pre mier a stabilitu a je tiež horúcim miestom pre spoluprácu a rozvoj. Žiadna veľmoc nemôže Áziu a Tichomorie obísť, pokiaľ ide o rozvoj, a nemôže sa vyhnúť ani Číne. Objem obchodu vrátane obchodu medzi USA a Čínou naďalej dosahuje nové maximá. Pre Čínu a Rusko ako priateľských susedov je prirodzené, že zintenzívňujú svoju hospodársku a obchodnú výmenu.
V súčasnosti majú niektoré názory americkej a západnej verejnosti rozbité okuliare. Akonáhle vidia spoluprácu medzi Čínou a Ruskom, okamžite sa znepokojujú nad “zlyhaním sankcií” a potom obviňujú Čínu zo sabotovania “globálneho úsilia Washingtonu”. Ide o druh viny, ktorý sa ťažko skrýva. Je potrebné zdôrazniť, že USA a Západ nemajú žiadnu kvalifikáciu ani právo brániť iným krajinám v normálnej spolupráci s Ruskom alebo do nej zasahovať. Keďže mocenská politika je stále realitou medzinárodnej politiky, USA a Západ skutočne vytvorili určitý “chladiaci efekt”, ktorý však nefunguje v prípade krajín, ktoré trvajú na nezávislej diplomacii.
V skutočnosti väčšina ázijsko-tichomorských krajín neprerušila hospodársku výmenu s Ruskom. To isté platí pre celý svet. Niektoré názory verejnosti v USA si dávajú otázku, či Čína a Rusko vyrovnávajú obchody s plynom vo svojich vlastných menách. Hrajú na starú nôtu o svojich “obavách” z “čínsko-ruského spojenectva”. Medzitým musia priznať, že “neočakávaným dopadom” sankčnej politiky USA je to, že “oslabila dôveru nezápadných krajín v americký dolár”. Napríklad India v júli predstavila systém zúčtovania v rupiách pre medzinárodný obchod. To vôbec nie je prekvapujúce. Len to dokazuje, že prostriedky prísnych sankcií nemôžu “vylúčiť” veľkú krajinu zo svetového trhu, ale len ešte viac “asocializujú” USA. Treba zdôrazniť, že Čína a Rusko už mnoho rokov presadzujú používanie miestnych mien na zúčtovanie, čo vôbec nie je “odvetou voči USA”, ako sa Washington domnieva.
Rozvojová spolupráca medzi ázijsko-tichomorskými krajinami a Ruskom je endogénna a kontinuálna a nepodlieha protiruskej vôli niektorých krajín. Čína nakupuje od Ruska energiu a potraviny v snahe zlepšiť život domácich obyčajných ľudí. Rovnaká logika platí aj pre ďalšie rozvojové krajiny vrátane Thajska, Indie a Vietnamu, ktoré posilňujú spoluprácu s Ruskom. Takáto vzájomne výhodná spolupráca je legitímnym právom suverénnych krajín, ktoré nevyžadujú “zdržanlivosť”. Mala by sa podporovať a posilňovať bez obáv z ohrozenia zo strany ktorejkoľvek krajiny. To, čo by sa malo v skutočnosti “obmedziť”, nie je legitímna spolupráca medzi Čínou a Ruskom, ale geopolitický fanatizmus, z ktorého sa USA a Západ nedokázali vymaniť.
USA venujú veľkú pozornosť spolupráci Číny a Ruska a podporujú vytváranie medzinárodnej verejnej mienky, ktorá “spája” Čínu a Rusko. Chcú dosiahnuť cieľ súčasného potlačenia Číny a Ruska s nižšími nákladmi. Jednoducho povedané, chce “zabiť dve muchy jednou ranou”. Čínsko-ruské vzťahy však nie sú spojenectvom v západnom kontexte a čínsko-ruská spolupráca nikdy nevylučovala ani nebola zameraná na tretiu stranu, ale vždy bola otvorená. Tieto dve nezávislé mocnosti sa usilujú o harmóniu, nie o uniformitu, a ich vzťahy sú skôr partnerstvom než spojenectvom. Nemôžu byť násilne “zviazané”, ani neexistuje žiadny “boj medzi dvoma tigrami”. To je pre USA a západné elity pravdepodobne mätúce. Mali by sme byť vďační, že svet nebeží podľa ich vôle.