Rusko urýchľuje výstavbu koridoru vo svojom regióne Ďalekého východu v snahe vyvážať viac obilia do Vnútorného Mongolska na severovýchode Číny.

V stredu, v ten istý deň, keď ukrajinská armáda oznámila, že vytlačila ruskú pechotu z niektorých pozícií v okolí Bachmutu, Kremeľ uviedol, že zvýši svoj vývoz obilia do Číny prostredníctvom nového pozemného obilného koridoru.

Ruský prezident Vladimir Putin poveril vládu a centrálnu banku, aby do 1. októbra, ruského štátneho sviatku, vypracovali medzivládnu dohodu o zvýšení vývozu obilia do Číny, informovala ruská tlačová agentúra TASS.

Čínske štátne médiá uviedli, že po vyriešení ciel, kvót a logistických problémov bude Čína dovážať viac pšenice a jačmeňa z Ruska a zníži svoju závislosť od obilia dovážaného zo západných krajín vrátane Austrálie, USA, Kanady a Francúzska.

Komentátori uviedli, že Rusko a Čína síce môžu spolupracovať na prekonaní západných sankcií, ale zároveň tento vývoj ešte viac prehĺbi rozdelenie svetovej ekonomiky na sféru USA – Západ a Čína – Rusko.

Desaťročný projekt

Myšlienku vybudovať Nový pozemný obilný koridor, ktorý spojí Čínu s krajinami Euroázijskej únie, Peking prvýkrát navrhol v roku 2012. V roku 2016 ju podporili Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching.

Výstavba železničného prekladiska obilného terminálu Zabajkalsk (GTZ) na hranici Ruska s Vnútorným Mongolskom sa začala v júli 2020. Väčšina ruského obilia predávaného do Číny sa stále prepravuje z Čierneho mora.

Podľa ruských médií bol terminál v apríli minulého roka dokončený na 75 %.

Ruský vicepremiér Jurij Trutnev 16. marca tohto roku uviedol, že v minulom roku sa na Ďalekom východe investovalo viac ako 700 miliárd rubľov (9 miliárd USD) a vzniklo 140 podnikov. Uviedol, že suma zazmluvnených investícií v Zabajkalskom kraji presiahne 316 miliárd rubľov. Z tejto konečnej sumy už investovaná suma predstavuje 143 miliárd, povedal.

Karen Ovsepian, výkonný riaditeľ GTZ, uviedol, že celkové kapitálové investície v rámci programu Nový pozemný obilný koridor dosiahnu 500 miliárd rubľov. Podľa jeho slov GTZ s prekládkovou kapacitou až 8 mil. ton ročne podporí obchod medzi Ruskom a Čínou a zároveň umožní Ďalekému východu poháňať rozvoj sibírskych a uralských regiónov.

Keď Si 21. marca podpísal s Putinom spoločné vyhlásenie o prehĺbení komplexného partnerstva a strategickej spolupráce medzi Čínou a Ruskom, stretol sa aj s ruským premiérom Michailom Mišustinom, aby prediskutovali Nový pozemný obilný koridor.

Ruská vláda “zváži uzavretie medzivládnej dohody medzi Ruskom a Čínou” do 1. októbra a “zvýši produkciu obilia v Ďalekovýchodnom, Uralskom a Sibírskom federálnom okruhu, ako aj objem jeho vývozu na čínsky trh”, uviedla agentúra TASS.

Dohoda umožní Rusku vyvážať viac pšenice a jačmeňa, v ktorých má cenové aj kvalitatívne výhody, uviedol pre Global Times Zhang Hong, spolupracovník Ústavu ruských, východoeurópskych a stredoázijských štúdií Čínskej akadémie spoločenských vied.

“Pokiaľ ide o pozemný koridor, vlaky premávajúce cez prístavy ako Manzhouli a Suifenhe by mohli prepravovať obilie z Ruska,” povedal Zhang a dodal, že poľnohospodársky obchod medzi Čínou a Ruskom “teraz nie je veľmi veľký”.

Neobmedzený dovoz

Čínska Hlavná colná správa 24. februára minulého roka oznámila, že povolí neobmedzený dovoz ruskej pšenice do Číny. Scott Morrison, vtedajší austrálsky premiér, kritizoval Peking za podporu Ruska, ktoré v ten istý deň začalo naplno útočiť na Ukrajinu.

V roku 2021 doviezla Čína 2,74 milióna ton alebo 860 miliónov USD austrálskej pšenice, čo podľa spoločnosti Research and Markets, poskytovateľa údajov z odvetvia, predstavuje približne 28 % celkového dovozu obilnín. Okrem toho dovážala pšenicu z ôsmich ďalších krajín vrátane USA, Kanady a Francúzska.

Podľa údajov Observatory of Economic Complexity (OEC) Čína v tom istom roku doviezla jačmeň v hodnote 2,88 miliardy USD, a to najmä z Francúzska (901 mil. USD), Kanady (861 mil. USD), Ukrajiny (619 mil. USD), Argentíny (432 mil. USD) a Ruska (20,8 mil. USD). Doviezla tiež sóju z Brazílie (27,2 mld. USD), USA (14,3 mld. USD), Argentíny (1,78 mld. USD), Kanady (345 mil. USD) a Ruska (297 mil. USD).

Iniciatíva pre čiernomorské obilniny

Autor z Fujianu v článku uverejnenom v piatok uvádza, že Rusko chce urýchliť projekt obilného koridoru Nová zem, pretože nemôže predávať svoje poľnohospodárske výrobky s Čiernomorskou obilnou iniciatívou.

“Hoci Ukrajina aj Rusko podpísali v júli minulého roka Čiernomorskú obilnú iniciatívu, Rusko doteraz čelilo veľkým ťažkostiam pri vývoze svojho obilia vzhľadom na západné sankcie,” hovorí. “Žiadna poisťovňa nemôže poskytovať služby ruským prepravcom obilia, zatiaľ čo ruskí vývozcovia nemôžu vyrovnávať svoje transakcie bez systému SWIFT.”

V záujme potrieb sveta Rusko dvakrát predĺžilo dohodu o dodávkach obilia z Čierneho mora, a to v novembri a marci, hovorí. Ak sa však dohoda po 18. máji skončí, Rusko musí nájsť nový spôsob predaja svojho obilia a Čína je teraz jeho najlepšou voľbou, hovorí.

Istý publicista z Hebei vo štvrtok uverejnil článok s názvom “Rusko sa konečne prebudilo, Putin otvára stodolu na Ďalekom východe pre vzájomný prospech Číny a Ruska”.

Pisateľ dodáva: “Kvôli sankciám bolo Rusko vyradené zo západných trhov a musí sa pozrieť na východ, najmä na Čínu, ktorá je najväčším spotrebiteľským trhom na svete.”

Tvrdí, že Moskva sa už skôr obávala, že v dlhodobom horizonte stratí Ďaleký východ, ak sa obyvateľstvo regiónu rozriedi o Číňanov. Teraz však podľa neho Rusko čelí vážnej výzve v podobe ukrajinskej krízy a musí posilniť rozvoj Ďalekého východu pre čínsky trh.

Dodáva, že keďže Čína tiež hľadá spôsob, ako rozvíjať svoju ekonomiku, aby mohla konkurovať USA, bude to obojstranne výhodná situácia, ak Čína aj Rusko dokážu spolupracovať a prekonať sankcie a zadržiavanie zo strany Západu.

“S rýchlou zmenou medzinárodnej situácie v posledných rokoch bola ovplyvnená stabilita čínskeho zámorského reťazca dodávok obilia,” hovorí. “Riziko, že Čína bude dovážať obilie z krajín Južnej a Severnej Ameriky, sa účinne zmierni zvýšením ruského vývozu obilia do Číny.”

Podľa Čínskeho centra pre medzinárodné hospodárske výmeny bude Čína v roku 2035 schopná sama si zabezpečiť len 65 % svojej spotreby potravín, zatiaľ čo v súčasnosti je to približne 76 %. Krajina bude musieť do roku 2035 stále dovážať 83 % sóje, ktorú potrebuje.