Návšteva je pokračovaním kľúčových rozhodnutí prijatých na intenzívnych rokovaniach medzi štyrmi očami medzi ruským prezidentom Vladimírom Putinom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Moskve 20. – 21. marca. Štvordňová návšteva generála Li bola v rozpore s protokolom sprevádzaná “pracovným stretnutím” s Putinom – citujem hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.

Li nie je v Moskve cudzí, v minulosti viedol oddelenie rozvoja vybavenia Ústrednej vojenskej komisie, na ktorú USA v roku 2018 uvalili sankcie za nákup ruských zbraní vrátane bojových lietadiel Su-35 a raketových systémov zem-vzduch S-400.

Song Zhongping, prominentný čínsky vojenský expert a televízny komentátor, predpovedal, že Liova cesta bude signalizovať vysokú úroveň bilaterálnych vojenských väzieb s Ruskom a povedie k “vzájomne výhodnejším výmenám v mnohých oblastiach vrátane obranných technológií a vojenských cvičení”.

Minulú stredu americké ministerstvo obchodu oznámilo zavedenie vývozných kontrol na tucet čínskych spoločností za “podporu ruského vojenského a obranného priemyslu”. Denník Global Times vzdorovito odvetil, že “tak ako je Čína nezávislou veľmocou, je ňou aj Rusko. Je naším právom rozhodnúť sa, s kým budeme uskutočňovať normálnu hospodársku a obchodnú spoluprácu. Nemôžeme akceptovať ukazovanie prstom alebo dokonca ekonomický nátlak zo strany USA.”

Putin na stretnutí s Liom na Veľkonočnú nedeľu povedal, že vojenská spolupráca zohráva dôležitú úlohu v rusko-čínskych vzťahoch. Čínski analytici uviedli, že Liho návšteva je zároveň spoločným signálom Číny a Ruska, že ich vojenská spolupráca nebude ovplyvnená tlakom USA.

Putin v októbri 2019 prezradil, že Rusko pomáha Číne vytvoriť systém včasného varovania pred raketami, ktorý by výrazne zvýšil obranyschopnosť Číny. Čínski pozorovatelia poznamenali, že Rusko má väčšie skúsenosti s vývojom a prevádzkou takéhoto systému, ktorý je schopný identifikovať a vyslať varovanie bezprostredne po odpálení medzikontinentálnych balistických rakiet.

Takáto spolupráca preukazuje vysokú úroveň dôvery a vyžaduje si možnú integráciu ruských a čínskych systémov. Integrácia systému bude vzájomne výhodná; stanice umiestnené na severe a západe Ruska by mohli poskytovať Číne varovné údaje a Čína by zasa mohla poskytovať Rusku údaje zozbierané na svojich východných a južných staniciach. To znamená, že obe krajiny by mohli vytvoriť vlastnú globálnu sieť protiraketovej obrany.

Tieto systémy patria medzi najsofistikovanejšie a najcitlivejšie oblasti obrannej techniky. USA a Rusko sú jediné krajiny, ktoré sú schopné takéto systémy vyvíjať, budovať a udržiavať. Úzka koordinácia a spolupráca medzi Ruskom a Čínou, dvoma jadrovými mocnosťami, určite výrazne prispeje k svetovému mieru v súčasných podmienkach tým, že obmedzí a odradí hegemóniu USA.

Nemôže byť náhoda, že Moskva nariadila náhlu kontrolu síl svojej tichomorskej flotily 14. – 18. apríla, ktorá sa prekrývala s Liovou návštevou. Kontrola sa uskutočnila na pozadí zhoršenia situácie okolo Taiwanu.

Začiatkom apríla totiž vyšlo najavo, že americká lietadlová loď USS Nimitz sa priblížila k Taiwanu; 11. apríla začali USA 17-dňové vojenské cvičenie na Filipínach, ktorého sa zúčastnilo viac ako 12 000 vojakov; 17. apríla sa objavili správy o vyslaní 200 amerických vojenských poradcov na Taiwan.

Minulý týždeň sa začali strategické cvičenia USA Global Thunder 23 na leteckej základni Minot v Severnej Dakote (ide o veliteľstvo amerického letectva Global Strikes), kde sa uskutočnil výcvik nakladania riadených striel s jadrovou hlavicou na bombardéry. Na záberoch bolo vidieť, ako letecký technický personál základne vybavuje strategické bombardéry B-52H Stratofortress riadenými strelami AGM-86B schopnými niesť jadrové hlavice na podvesných pylónoch!

Opäť sa čoraz častejšie zaznamenávajú cvičenia amerického letectva a vojenského letectva v bezprostrednej blízkosti ruských hraníc alebo v regiónoch, kde má Rusko geopolitické záujmy. Dňa 5. apríla nad Kórejským polostrovom krúžili lietadlá B-52 Stratofortress údajne “v reakcii na jadrové a raketové hrozby zo strany Severnej Kórey”. Južná Kórea, USA a Japonsko zároveň uskutočnili trojstranné námorné cvičenia vo vodách Japonského mora za účasti lietadlovej lode USS Nimitz.

Tajomník Ruskej bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev nedávno upozornil na rastúcu schopnosť Japonska viesť útočné operácie, čo podľa neho predstavuje “hrubé porušenie jedného z najdôležitejších výsledkov druhej svetovej vojny”. Japonsko plánuje nakúpiť od USA približne 500 striel s plochou dráhou letu Tomahawk, ktoré môžu priamo ohroziť väčšinu územia ruského Ďalekého východu. Spoločnosť Mitsubishi Heavy Industries pracuje na vývoji pozemných protilodných rakiet typu 12 “s cieľom chrániť vzdialené japonské ostrovy”.

Japonsko vyvíja aj hypersonické zbrane určené na vedenie bojových operácií “na vzdialených ostrovoch”, ktoré Rusi považujú za možnosti pre prípadné obsadenie južných Kuril Japonskom. V roku 2023 bude mať Japonsko vojenský rozpočet presahujúci 51 miliárd USD (na úrovni ruského), ktorý sa má zvýšiť na 73 miliárd USD.

Počas poslednej nečakanej inšpekcie lode a ponorky ruskej Tichomorskej flotily skutočne prešli zo svojich základní do Japonského, Ochotského a Beringovho mora. Minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že “v praxi je potrebné vypracovať spôsoby, ako zabrániť rozmiestneniu nepriateľských síl v operačne dôležitej oblasti Tichého oceánu – južnej časti Ochotského mora a odraziť jeho vylodenie na Južných Kurilských ostrovoch a ostrove Sachalin”.

“Hlasno na tichu…

Pri skúmaní regionálneho usporiadania sa Jurij Ljamin, ruský vojenský expert a vedúci pracovník Centra pre analýzu stratégií a technológií, popredného think tanku vojensko-priemyselného komplexu, vyjadril pre noviny Izvestija:

“Vzhľadom na to, že sme nevyriešili územnú otázku, Japonsko si robí nárok na naše južné Kurily. V tejto súvislosti sú kontroly veľmi potrebné. Je potrebné zvýšiť pripravenosť našich síl na Ďalekom východe…

“V kontexte súčasnej situácie musíme ďalej posilňovať obrannú spoluprácu s Čínou. V skutočnosti sa vytvára os proti Rusku, Severnej Kórei a Číne: USA, Japonsko, Južná Kórea, Taiwan a potom to ide do Austrálie. Aktívne sa snaží zapojiť aj Veľká Británia… Toto všetko treba vziať do úvahy a nadviazať spoluprácu s Čínou a Severnou Kóreou, ktoré sú, dá sa povedať, našimi prirodzenými spojencami.”

Vo veľmi významných poznámkach na stretnutí so Šojguom v Kremli 17. apríla – počas Liovej návštevy v Moskve – Putin poznamenal, že súčasné priority ruských ozbrojených síl sa “v prvom rade sústreďujú na ukrajinskú trať… (ale) pacifické divadlo operácií zostáva aktuálne” a treba mať na pamäti, že “sily (pacifickej) flotily v jej jednotlivých zložkách môžu byť určite použité v konfliktoch v akomkoľvek smere”.

Na druhý deň Šojgu generálovi Li povedal: “V duchu neporušiteľného priateľstva medzi národmi, národnosťami a ozbrojenými silami Číny a Ruska sa teším na čo najužšiu a najúspešnejšiu spoluprácu s vami…” Ruské ministerstvo obrany v správe uviedlo :

“Sergej Šojgu zdôraznil, že Rusko a Čína môžu stabilizovať globálnu situáciu a znížiť potenciál konfliktu koordináciou svojich krokov na globálnej scéne. ‘Je dôležité, aby naše krajiny mali rovnaký názor na prebiehajúcu transformáciu globálneho geopolitického prostredia… Dnešné stretnutie podľa môjho názoru pomôže ďalej upevniť rusko-čínske strategické partnerstvo v oblasti obrany a umožní otvorenú diskusiu o otázkach regionálnej a globálnej bezpečnosti.”

Peking a Moskva si uvedomujú, že USA, ktorým sa nepodarilo “vymazať” Rusko, sa zameriavajú na ázijsko-tichomorskú oblasť. Stačí povedať, že Liova návšteva ukazuje, že realita rusko-čínskej obrannej spolupráce je komplikovaná. Rusko-čínska vojensko-technická spolupráca bola vždy skôr utajená a úroveň utajenia sa zvýšila, keď sa obe krajiny zapojili do priamejšej konfrontácie s USA.

Politický význam Putinovho vyhlásenia z roku 2019 o spoločnom vývoji systému včasného varovania pred balistickými raketami ďaleko presahoval jeho technický a vojenský význam. Ukázalo svetu, že Rusko a Čína sú na pokraji formálneho vojenského spojenectva, ktoré by sa mohlo spustiť, ak by tlak USA zašiel príliš ďaleko.

V októbri 2020 Putin navrhol možnosť vojenského spojenectva s Čínou. Reakcia čínskeho ministerstva zahraničných vecí bola pozitívna, hoci Peking sa zdržal použitia slova “aliancia”.

V prípade potreby sa môže rýchlo vytvoriť funkčná a účinná vojenská aliancia, ale ich príslušné zahraničnopolitické stratégie spôsobili, že takýto krok je nepravdepodobný. Reálne a bezprostredné nebezpečenstvo vojenského konfliktu s USA však môže vyvolať zmenu paradigmy.