Obyčajní Ukrajinci na frontovej línii sú v otázke prímeria a rokovaní rozdelení. Spolu s mojou ukrajinskou kolegyňou Karinou Korostelinou sme toto leto skúmali postoje obyvateľov aj presídlencov v troch ukrajinských mestách v blízkosti juhovýchodných bojísk. Takmer polovica z nich súhlasila, že je nevyhnutné usilovať sa o prímerie, aby Rusi prestali zabíjať mladých mužov Ukrajiny. O niečo viac podporovalo rokovania s Ruskom o úplnom prímerí, štvrtina bola úplne proti a pätina sa vyjadrila neutrálne. Respondenti boli rozpoltení, keď zvažovali, či je pre nich dôležitejšia záchrana životov alebo územná jednota. Tí, ktorých sa vojna dotkla najviac, konkrétne vnútorne vysídlené osoby, častejšie uprednostňovali záchranu životov. Z iných prieskumov vyplýva, že tí, ktorí sú od bojísk najvzdialenejší, majú najviac jastrabích postojov.

Je to tretí odsek od posledného v článku, ktorého celkový obsah nemožno ani zďaleka chápať ako sympatický voči Moskve, ale je to veľmi dôležitá informácia.

“Tí, ktorých sa vojna dotkla najviac, konkrétne vnútorne vysídlené osoby, dávali väčší dôraz na záchranu životov. Z iných výskumov vyplýva, že tí, ktorí sú najďalej od bojísk, majú najviac jastrabích postojov.”

Tieto dve jednoduché vety vystihujú veľkú časť postoja, ktorý vidíme k tejto vojne, a platí to rovnako pre tých, ktorí z pohodlia svojich domovov na druhom konci sveta povzbudzujú neustálu eskaláciu a krviprelievanie.

Unlike sofa warriors in the West and elsewhere treating people like plastic figurines on a board, Ukrainians most affected by the fighting tend to be more in favour of talks for a ceasefire and prioritise actual human lives over borders & land:https://t.co/Yh0dto1xPA pic.twitter.com/VcHJwLs6ci

— Branko Marcetic (@BMarchetich) November 3, 2022

“Iné výskumy ukazujú, že tí, ktorí sú najviac vzdialení od bojísk, majú najviac jastrabie postoje.”

Pamätajte na to, keď sledujete, ako odborníci a politici z Washingtonu, Los Angeles a Londýna vyzývajú na eskaláciu situácie na Ukrajine.

Spomeňte si na to, keď sledujete bojovníkov z kresla a krkolomníkov z NAFO, ktorí sa navážajú do každého, kto sa zasadzuje za mierové rokovania.

Pamätajte na to, keď sledujete, ako sú pokrokoví politici v Kapitole pod tlakom, aby v určitom okamihu stiahli aj tú najjemnejšiu podporu prípadným rokovaniam o prímerí.

Pamätajte na to, keď sa objavuje čoraz viac informácií o spôsobe, akým sa roje botov a astroturfingové trollingové operácie používajú na prekričanie a umlčanie každého, kto obhajuje mier na internete.

Vojna je tá najstrašnejšia vec na svete. Je to zďaleka najšialenejšia vec, ktorú ľudia robia. Najničivejšia. Najmenej udržateľná. Najviac prispieva k ľudskému utrpeniu. Keby ľudia mohli stráviť čo i len jednu hodinu v kortizolom nasiaknutej mysli matky, ktorá sa snaží vychovávať svoje deti uprostred konfliktu, smútiť za ľuďmi, ktorých ste stratili, obávať sa, že stratíte ďalších, vymýšľať, ako natiahnuť zásoby jedla a paliva, snažiť sa udržať veci čo najnormálnejšie pre svoje vystresované deti, skákať pri každom hluku, snažiť sa zabudnúť na veci, ktoré ste videli, mier by sa dosiahol v priebehu tejto hodiny. Všetci a všetko by sa zmobilizovalo, aby sa toto peklo na zemi zastavilo čo najskôr. Všetkým by bolo jasné, že tragédia, ktorá sa práve odohráva, nespôsobuje obrovské utrpenie len v tejto chvíli, ale každou minútou sa trauma vrýva hlbšie do podvedomia každého jedného človeka, ktorý ňou prechádza, čo bude trápiť ich a ich potomkov po celé nasledujúce generácie.

Keďže sme však primáty, ktoré sa vyvinuli v malých sociálnych skupinách, ľudia majú často problém cítiť empatiu k tomuto utrpeniu, kým sa nedostane do nášho vlastného bezprostredného okolia. Naše vlastné mesto. Náš vlastný dom. Naši vlastní synovia, bratia a otcovia, ktorí odchádzajú bojovať a nikdy sa nevrátia domov.

Takže táto vojna sa pre ľudí stala akousi hrou. Nástrojom na presadzovanie svojich politických ideológií a na masturbáciu svojich propagandou vyvolaných fantázií o dobrých a zlých chlapcoch. Tímový šport, v ktorom môžu z anonymných shiba avatar účtov na internete fandiť úplnému znovuzískaniu všetkých anektovaných území na východnej Ukrajine, aby si krátili čas vo svojich nezmyselných životoch.

The view that diplomacy is bad and the war should go on is held by former colonial powers in the Global North representing, generously, 13% of humanity. It’s Global South states representing ~65% of the world’s people calling for negotiations. Colonial reflex indeed. pic.twitter.com/GNHMO9qsWK

— Branko Marcetic (@BMarchetich) November 3, 2022

Pasívny duch tímového športového povzbudzovania, ktorý priniesla táto vojna, je o to nepríjemnejší, že Ukrajina stále prijíma dobrovoľníkov na boj v prvej línii. Ak si myslíte, že táto vojna je dobrá a mala by pokračovať, morálne dôsledné by bolo ísť do nej bojovať, a nie sedieť doma a jednou rukou jesť syrové chlebíčky a druhou tweetovať a medzi návštevami Pornhubu robiť pro bono propagandistu Pentagonu, zatiaľ čo iní ľudia umierajú za vašu vec.

Ale to sa nedeje. Ľudia sú radi, že môžu sedieť v pohodlí svojho domova a sledovať, ako sa na CNN odohráva ich vojnový film na diaľku.

Toto nie je hra. Je to vojna, ktorú vyprovokovalo impérium USA, aby presadilo svoje vlastné strategické plány, a preto má povinnosť pomôcť ju ukončiť, ale namiesto toho nás toto impérium zatĺka propagandou, cenzúrou, armádami botov a trollími farmami, ktoré sa venujú presviedčaniu všetkých, že jadrový brinkmanship je bezpečnosť a mierové rokovania sú nebezpečenstvo.

Nepomáhajte im v tom. Nepomáhajte vyrábať súhlas so zástupnou vojnou, ktorej pokračovanie má čoraz menšiu podporu, čím bližšie sa dostávate k skutočnému zabíjaniu. Nájdite si nejaký iný spôsob, ako si krátiť čas a podrbať svrbenie po konflikte a egoistickom uspokojení, taký, ktorý nezahŕňa míňanie skutočných ľudských životov ako peňazí z videohier. Nájdite si zdravší koníček, preboha.