Bratislava 15. júna 2024 (HSP/Foto:Screenshot, Archív)
V roku 1968 – 69 vykopali archeológovia z AU SAV Nitra pod vedením PhDr. Titusa Kolníka tzv. rímsku stanicu v obci Cífer Pác, neďaleko Cífera. Hoci väčšina stavieb bola z dreva, centrálna budova 25 x 16,5 m bola vybudovaná z kameňa na rímsky spôsob s podlahovým vykurovaním. Datovanie tejto tzv. germánsko-rímskej stanice bolo podľa mince cisára Constantia II. (337 – 361), čiže IV. storočie n.l. Našli sa aj mince Alexandra Severa (222 – 235) a Numeriana (283 – 284). V jednom z domov sa našiel aj masívny zlatý pečatný prsteň s onyxovým očkom, na ktorom je vyrytý roh hojnosti a nápis INNOCI. Podľa Dr. Kolníka sa zrejme jedná o meno majiteľa prsteňa. Do úvahy prichádza napr. Innocens. Ten prsteň odkryl zrejme dve tajomstvá!
Marcus Aurelius proti Kvádom
Už v r. 172 začal Marcus Aurelius výpravy proti tzv. Kvádom, ktorí vyznávali iných bohov, najmä boha hromu Grmana – Perúna. Jeho prvým cieľom bolo vybudovať bezpečnú obchodnú cestu na sever za jantárom a inými surovinami, ale mal aj víziu potlačiť výbojných „Kvádov“ a založiť ďalšiu rímsku provinciu Germánia. Marcus Aurelius chápal dôležitosť vybudovania provizórneho tábora, neskôr pevností a miest. Jeho II. légia zanechala jasný nápis na Trenčianskej skale, datovaný na rok 179. Jeho sen nenaplnil, pretože v rovnakom roku umrel. Jeho syn, spoluvládca Commodus, uprednostnil uzavretie mieru s „Kvádmi“ a návrat vojsk do Ríma. Commodus dosiahol slávny mier, za ktorý „Kvádi“ dostávali ročný tribút.
Cífer Pác záhadný názov?
Áno, ale len dovtedy, kým sa skúsime naň pozrieť cez slávu tohto mieru. Rimania písali v skratkách za účelom ušetrenia priestoru na podklade. Minimálne do 17. storočia „Germáni“ kopírovali ich štýl skratiek. (Je to vidieť napríklad na nápisoch v Ochtinskom kostole, ktoré vznikli pred zatretím rímskokatolíckych malieb po prevzatí kostola evanjelikmi.) Pripusťme, že tento názov je skratkou a skúsme bádať ako laici, ktorí neštudovali prísne nalinkované skriptá. Prvé dve písmená by mohli byť skratky CI – Caesar Imperator? Možno… Vieme, že pokoj zbraní v tej dobe bol pokojom železa. Tak volali Rimania meče, dýky – železo = ferrum. Možno by sme mali vylúštenú skratku CIFER. Mier po latinsky je PAX. Mnohí z vás si určite ešte pamätáte dohodu kňazov s komunistami počas doby socializmu – Pacem In Terris = Mier na zemi. Ako laik sa domnievam, že dnešná osada je pomenovaná podľa spomenutého mieru: CAESAR IMPERATOR FERRUM PACEM = Cífer Pác = Cisársky mier železa. Pokojne môžeme tento mier nazvať víťazstvom Kvádov.
Ak rovnakú logiku aplikujeme na vyššie spomenutý prsteň, možno sa nám rovnako podarí nájsť určitú logiku.
INNOCI = In Nomine Caesar Imperator = V mene Cisára. Tento prsteň patril zrejme niekomu, kto mal právo rozhodovať, vydávať rozkazy, rozhodnutia, súdy. Bol to prétor krajiny, z ktorej mala vzniknúť provincia Germánia? Mince mohli byť stratené aj nájomný žoldnierom od Germánov. Pradvepodobne tento prsteň vlastnil vysoký cisársky úradník, veliteľ, sudca, prétor. Mohol oň prísť krádežou, ale v boji v Cíferi Páci. Omnoho podrobnejšie o tom píšem vo svojej prvej knihe Naše dejiny úplne inak. Replika prsteňa bez gemy je vystavená v novom múzeu v Cífer Páci, kde usporadúvajú rôzne vzdelávacie programy.
Dnešný erb Cífera vyjadruje presne to, čo som napísal.
Neďaleko Cífer Pácu je obec Cífer. Možno vznikla ako ďalšia remeselná dielňa Kvádov, ktorým Rimania štedro platili za tkanie plátna, spracovanie koží, šitie topánok, možno aj výrobu zbraní a iných potrieb bežného života ako je výroba potravín pre vojsko. Keď som pred rokmi jednému dôležitému obyvateľovi Cífera vyrozprával tento príbeh, povedal mi: „Mne nebude nejaký človek z ulice hovoriť o histórii našej obce“!
Od prsteňa k religiozite
Ja, človek z ulice, som viackrát navštívil aj veľmi zaujímavý kostolík v Páci, ktorý prešiel viacerými etapami vývoja. Na jeho strope je rovnoramenný kríž s betlehemskou hviezdou. Práve tieto symboly boli atribútmi ariánskej katolíckej viery. (Katolícky znamená všeobecný.) Zvonku, na jeho severnej stene, je zabudovaný ariánsky kríž obrátený ležmo.
Podobne, ako je tomu vo farskom kostole Štefana Uhorského v Bernolákove.
Dôkaz o boji rímskeho a ariánskeho katolicizmu je aj v Boldogu, kde niekto zhanobil rovnoramenný kríž jeho useknutím a použitím dielu ako stavebný materiál. Viď foto. Spochybňovanie týchto očividných faktov, či dôkazov boja za „správnu“ vieru nie je na mieste.
Je známe, že ideológie sa bili stále. Zakaždým, keď niekto sa snažil zjednocovať niečím novým, spôsobil rozoštvanie ľudí. Aj tu tomu tak bolo. Každá ideológia o sebe tvrdila, že je tá správna.
Existuje obraz, kde sv. Mikuláš zápasí so sv. Áriom. Árius má na sebe rovnoramenný kríž – symbol ariánskej viery. Kto vyhral, vieme, hoci so zlomeným nosom.
Na starej mape z r.1751 je zakreslené Arrianum. Rimania to nazývali Ara lapidea, dnešné St. Panteleon – Erla. Lauriacum je dnešný Lorch, Lavrinc, sv. Vavrinec na rieke Enža – Enns v Rakúsku. Potvrdzuje to aj jezuita Ioanes Babtista Ricciolio v knihe Geographiae et hydrographiae reformatae libri duodecim, Bologna, 1661.
Veľmi zaujímavý postreh mi poslal priateľ pán Henrich Sobotka o Chrášťanoch. Všimol si názov obce Chrast nad Hornádom, kde je zvláštny kostol so stopami prastarej rotundy vo vnútri. Pán Sobotka vkladal slovo krst do prekladača všetkých slovanských jazykoch. Zistil, že poľsky sa krst povie chrzest, staropoľsky chrzcie. Staročesky chřest, bielorusky хрышчэнне, ukrajinsky хрещення. Ak si dávate otázku prečo slovo krstený je najbližšie poľskému prekladu, možno je tomu preto, lebo Spiš bol 300 rokov v poľskom zálohu. Vieme, že poľské vojská obsadili Slovensko nie raz. Ak by sa v Chrasti n/H nenachádzala rotunda a na nej trojrotundový kostol sv. Trojice, bol by som menej zvedavý. Niečo veľmi podobné môžeme nájsť v maďarskom meste Rábaszentmiklós (Sv. Mikuláš na rieke Rába). Za povšimnutie stojí spomenúť aj veľkú trojrotundu v Komjaticiach (Komnaticiach). Jedná sa o pôvodne ariánske rotundy? Avšak v dobe, keď súboj vyhrala správna cirkev, rotunda bola zbúraná a na jej miesto postavili sv. Mikuláša, alebo najsilnejšie patrocínium: tri rotundy = sv. Trojica, kríž. Niečo podobné máme aj na Devíne. Na Liptove nad dedinu Svätý Kríž bol prenesený evanjelický kostol z dnes zatopenej Palúdze, ktorý bol umiestnený na pozemku rímskokatolíckej cirkvi. Hneď vedľa neho sa rysuje v lese kruh, akoby zvyšok stavby. V katastri je táto časť nazvaná Chrast a vedľa Chraste. Aj tu je tradícia kresťanstva omnoho staršia, ako by si víťazi priali? V stredočeskom kraji je šesť Chrastí. Zámerné komolenie a zmena významu z chrestu na chrast nie je vylúčené i pri našom Chraste. Vyhovovalo to aj komunistom, nepotrebovali v názvoch spomienku na náboženstvo. Áno, chráštie má, samozrejme, iný význam.
Na Slovensku máme tri obce, ktoré majú Krškany v názve. Dolné, Horné a Krškany pri Leviciach. Vie sa, že ide o skomolené slovo krstený. Ťažko uhádnuť, o akú vieru sa jednalo. Celkom určite ale vieme, že ku krsteniu došlo prv, než máme o nich prvú písomnú zmienku. Ľudia všetko a všade komolili, najmä nové výrazy. Raz to boli krškaní, inde chrstení a máme aj chraštených. Neďaleko Nitry, ale aj pri Prahe sú Chrášťany. Doc. PhDr. Juraj Hladký s istotou hovorí, že je to od chrástia. Môžete si ho vypočuť tu. My vnímame alternatívu krst, krstení ako omnoho pravdepodobnejšiu. Nápad s chrastím sa nám zdá príliš prvoplánový. Podotýkam, že Chrášťany v Beladiciach nemusia mať ten istý významový základ, ako Chrášťany pri Prahe. Chrášťany = Chresťani = Kresťania?
Vďaka inšpirácii pána Sobotku som možno prišiel konečne aj na to, prečo sú v okrese Sabinov Orkucany. Keď som nedávno tadiaľ prechádzal, vŕtal mi v hlave pôvod názvu obce. Keby to boli Okrucany, chápal by som. Poľsky sa krstení povie ochrzczony. Mali by sme pripustiť, že aj v tomto prípade došlo ku skomoleniu a že sa jedná o krstených? Ako krstených?
Stavali ariáni rotundy a to ešte v 12. storočí?
Sumarizujem rotundy, aj zatajené, ktoré sa stali presbytériami v dôsledku pribudovania lodí kostolov. Neskôr z tejto premeny vznikol stavebný štýl. Tým sa prekryli ariánske rotundy takmer natrvalo. A kostol sa datoval od pristavania lode. Nikde v Európe nenájdete toľko rotúnd, ako u nás. Najvýchodnejšia, oficiálne priznaná ako ariánska, je na Ukrajine v Tichomile. Nie je to ale rotunda, má štvorcový pôdorys.
Na záver zopár otázok na zamyslenie
Prečo sa v Nitre hovorí: je vás tu ako ariánov? Prečo na futbale kričia na Dolnokrškancov ariáni? Prečo musel byť Pribina druhý raz krstený v Traismaueri? Bol predtým nevhodne pokrstený? Alebo nebol pokrstený vôbec? Bavorka, katolíčka, si zobrala pred Bohom neveriaceho? Prečo sa pripájali kostoly k starým rotundám, tzv. víťazným, či triumfálnym oblúkom? Asi niečo nechápem. Sv. Helena bola silnou ariánkou. Nikde na svete sa nenachádza toľko kostolov s jej patrocíniom, ako u nás, ešte stále najmenej 22. Aj o týchto skutočnostiach píšem vo svojich troch knihách. Študovaní vedci tvrdia, že tu nikdy arianizmus nebol. Posúďte sami. Priniesla ho sama cisárovná sv. Helena, či kráľovná Fritigil s Gótmi priamo do Nitry r. 396, alebo Rimania omnoho skôr? A to si jeden pán, tiež profesor, dovolí povedať, že Fritigil je čistá fabulácia? Pritom existuje dôkaz vo forme listu, ktorý písala z Nitry biskupovi Ambrózovi do Milána. Na území Slovenska bol Arianizmus hlboko zakorenený a prebiehal tu tuhý boj o „pravdu“. Bežný človek a poniektorí vedci nevedia čo to bol arianizmus, pretože bol veľmi starostlivo vymazávaný ako blud, heréza, či pohanstvo z našej histórie. Vôbec sa s jeho existenciou neuvažuje, nálezy sa neposudzujú cez jeho existenciu. Dokonca v jeho Pannónskom arcibiskupstve v Sremskej Mitrovici (Sirmium) nie je spomenutý ani v jednom z troch múzeí! Kurátorka mi nevedela o tom nič povedať, tvárila sa veľmi prekvapene. Rovnako je to aj v neďalekom Vinkovci (Cibalae), kde sa tiež ukrýval sám Arius.
Literatúra?
Toto dlhé obdobie dejín je zahalené hustou hmlou najmä kvôli arianizmu. Odporúčam si prečítať Origena alebo Orosia kniha VII. Jedným zo zdrojov je kniha vydaná v Paríži r. 1682. P. Luis Mainbourg História ariánstva od jeho začiatku po zánik, kde je aj kapitola Neoariáni v Potisí – 17. storočie! Alebo dielo ariánskeho biskupa, ktorý krstil Konštantína Veľkého Euzebia z Casarei: Cirkevné dejiny: EUSEBIOS. Historiaecclesiastica. In: SCHAFF, Philip, WACE, Henry. ed., Select Library of Nicene and Post-NiceneFathers of the Christian Church. New York, 1890. Dostupná tu.
Cieľom tohto článku ni je snaha o obnovu arianizmu. Snažil som sa len poukázať na holé fakty, poukázať na ignorovanie existencie arianizmu a tým následné deformovanie našej histórie.