Čierny Balog: Poslanci rokovali o vplyvoch masívnej ťažby a požiadavkách na Lesy SR

Čierny Balog 13. marca 2024 (TASR/HSP/Foto:Facebook)

Podkôrniková kalamita lesných porastov na území obce Čierny Balog, postup pri jej likvidácii a možné dopady na obyvateľov boli v stredu témou mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva. Obec i skupina miestnych iniciatívnych občanov sa zhodujú, že lesné porasty sú napadnuté v takom rozsahu, že ich výrub a následná obnova lesa je jediným východiskom. Od štátneho podniku Lesy SR žiadajú splnenie požiadaviek, o ktorých takmer tri hodiny rokovali poslanci

Podľa lesníkov lykožrútovej kalamite v súčasnosti čelí územie s rozlohou približne 15.000 hektárov a môže dôjsť k ťažbe až jedného milióna metrov kubických drevnej hmoty. V dôsledku masívnej ťažby dreva sa obyvatelia obávajú, že dôjde k vážnemu ohrozeniu životného prostredia, vôd, bezpečnosti, dopravy, ako aj ich zdravia a majetku.

“Najväčšia obava je z prívalových dažďov alebo dlhotrvajúcich zrážok, musia sa vykonať protipovodňové opatrenia v obci. Ďalej je to ochrana našich vodných zdrojov, ktoré tu máme, ťažba ich nesmie poškodiť. Pokiaľ ide o nadrozmernú, kamiónovú dopravu, trváme na bezpečnosti dopravy,” zdôraznil starosta Michal Vetrák s tým, že situácia je naozaj vážna a treba konať.

Čiernobaločania žiadajú Lesy SR o vypracovanie krízového plánu likvidácie podkôrnikovej kalamity s dôrazom na plán odvozu vyťaženého dreva a obnovy lesa. Požadujú realizovať ťažbu, odvoz kalamitného dreva a výsadbu nových lesných porastov v čo najkratšom možnom čase. Rovnako kvantifikovať množstvo drevnej hmoty, ktorá sa má vyviezť z jednotlivých dolín.

“Žiadame vykonať okamžité, priebežné a následne aj trvalé protipovodňové opatrenia na drobných vodných tokoch a lesných pozemkoch s cieľom minimalizovať riziká v prípade prívalových alebo dlhodobých dažďov. Dbať na ochranu vodných zdrojov v oblastiach ťažby dreva, zabezpečiť priebežný monitoring kvality a ich výdatnosti a zamedziť akýmkoľvek negatívnym vplyvom likvidácie lykožrútovej kalamity na vodné zdroje,” uvádza sa v schválenom uznesení.

Za prioritu obec považuje aj určenie oficiálnych prekladísk dreva v obci, pričom pozemky v jej vlastníctve by sa využívali len po dohode s ňou a za odplatu. Rovnako, aby sa pri spracovaní kalamity využívali prednostne miestne kapacity a negatívne dopady jej likvidácie na život ľudí sa kompenzovali napríklad formou zliav na palivové drevo. Z pohľadu cestovného ruchu je pre obec dôležité zabezpečenie obnovy prevádzky Lesníckeho skanzenu.

“Pri objeme kubíkov dreva, ktoré sa tam plánujú vyťažiť, možno očakávať, že komunikácie II. a III. triedy, ktoré máme v správe, budú transportom dreva poškodzované. Hrozí, že vzniknú na telese ciest a samotnom povrchu škody, ktoré môžu presiahnuť obrovské finančné sumy,” upozornil predseda predstavenstva Banskobystrickej regionálnej správy ciest a krajský poslanec Martin Turčan, ktorý sa zúčastnil na zasadnutí podobne, ako aj zástupcovia iných oblastí dotknutých likvidáciou lykožrútovej kalamity.

Vyčlenenie finančných prostriedkov na priebežné a následné financovanie opráv miestnych komunikácií a ciest je takisto súčasťou uznesenia.

Na Horehroní sa chystá vyhlásenie mimoriadnej situácie. Vláda v stredu uložila ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi (Hlas-SD) a šéfovi agrorezortu Richardovi Takáčovi (Smer-SD), aby zabezpečili zvolanie krízového štábu.