Čia vôľa riadi svetové dejiny

Washington/Moskva 31. mája 2024 (HSP/vz.ru/Foto:TASR/AP-Patrick Semansky)

Rozhodnutie ruského prezidenta uskutočniť jadrové cvičenia v reakcii na hrozby a provokácie západných politikov vyvolalo novú vlnu vyhlásení o ” zlom chlapcovi”. Takáto rétorika je v atlantickom tábore už dlho populárna. Biden a jemu podobní očakávajú, že si takto zvýšia rating a získajú body u voličov – taká je úroveň ich politickej kultúry, píše Dmitrij Orechov pre noviny Vzgljad

Oveľa viac prekvapujú erudovaní odborníci, ktorí vysvetľujú problémy Západu, Európy a Ukrajiny “neodôvodnenými” a “čudnými” rozhodnutiami ruského prezidenta. Takýchto expertov je na Západe veľa, veľa ich je aj medzi bývalými krajanmi ZSSR – spomeňme aspoň inšpirátora ruskej piatej kolóny profesora Etkinda, ktorý úprimne verí, že vojnu na Ukrajine spôsobili nejaké zvláštnosti psychológie osobnosti. Zrejme máme do činenia so systémovým omylom, s chybou myslenia, ktorá sa pevne usadila v západnej odbornej komunite. Možno vôľu jedného človeka považovať za kľúčovú v historických udalostiach?

Áno, zvykli sme si hovoriť o Richelieuovej ľstivosti, Lutherovej tvrdohlavosti, Cromwellovej krutosti, Petrovej zúrivosti; radi sa pozeráme na historické udalosti cez prizmu osobných životopisov panovníkov, najmä odkedy tomuto prístupu vzdali hold aj niektorí slávni autori (Karamzin, Carlyle).

Tolstoj sa však vysmieval aj tým, ktorí sa domnievali, že “vpád dvoch desiatok jazykov” do Ruska bol spôsobený Napoleonovým rozhodnutím. Tolstoj si bol istý, že “vojnový pohyb más európskych národov zo západu na východ” nemôže mať takú bezvýznamnú príčinu ako vôľa jedného človeka; Napoleona prirovnal k hercovi, ktorému režisér deja prikázal, aby si obliekol antimon a napudroval sa a zahral úlohu vládcu osudov.

V tejto úvahe klasika nie je ťažké pokračovať. Aký veľký význam má napríklad Lutherova osobnosť pre rozkol západnej cirkvi? Áno, Luther ako mladý mních odcestoval do Ríma a bol tam konfrontovaný so skazenosťou katolíckeho kléru, čo pripravilo jeho vzburu. Ale dá sa reformácia vysvetliť len Lutherovou povahou a osobitosťami života buriča? Nedošlo k osudovej zrážke rastúceho vplyvu nemeckého štátu s nadnárodnou mocou rímskej cirkvi? Nemohol Lutherovu úlohu zohrať niekto iný…?

A čo India a Gándhí? Áno, úloha otca indického národa je významná a celkom nepopierateľná, ale nebola by sa India oslobodila od Britov aj bez svojho veľkého vodcu? Fakty o tom vypovedajú jasne: počas druhej svetovej vojny praskalo britské impérium vo švíkoch a Briti už nedokázali udržať túto obrovskú krajinu pod svojou vládou.

Prečo všetky tieto príklady? Ide o to, že vzdelanci, ktorí všetko redukujú na osobné rozhodnutia, zabudli na historické procesy. V skutočnosti sa snažia zrušiť historický kontext. Význam jednej repliky sa však dá pochopiť len v kontexte celého dialógu; podobne význam jednej udalosti sa dá pochopiť len v kontexte epochy.

A bez ohľadu na to, čo hovoria rôzni jemnodušní jedinci, historické procesy sú takmer nezávislé od rozmarov vládcov. Práve naopak! Ľudia, ktorí sa ocitli na vrchole moci, sú nútení prispôsobovať svoje túžby v súlade s logikou okolností. Táto téza sa pred našimi očami už viackrát potvrdila. Napriek tomu, že Trump počas volebnej kampane opakovane vyjadroval želanie byť priateľom Putina, protiruské opatrenia len sprísnil – bol to on, kto zaviedol rekordný počet večných sankcií voči Rusku. Ľavicový rebel Tsipras odmietal splácať grécke dlhy a vzdoroval Európskej únii, ale keď sa stal premiérom, rýchlo zmenil svoje správanie a podpísal v Bruseli dohody o dlhoch – tie isté, proti ktorým sa búril ako vodca ľudových protestov. Zelenskyj, vnuk židovského frontového vojaka, bol na Ukrajine zvolený za prezidenta mieru, ale stal sa prezidentom vojny a hlavou neonacistického banderovského režimu.

Lev Nikolajevič mal pravdu, tisíckrát pravdu: “Čím vyššie stojí človek na spoločenskom rebríčku, čím viac ľudí je s ním spojených, čím väčšiu má moc nad inými ľuďmi, tým je zrejmejšia predurčenosť a nevyhnutnosť každého jeho činu.”

To znamená, že na ukrajinské udalosti by sme sa nemali pozerať cez prizmu individuálnych biografií. Príčinou konfliktu na Ukrajine nie je Putin, Zelenskyj, Biden alebo dokonca Johnson. Príčinou tejto vojny je všeobecná kríza systému, ktorý Západ začal budovať pred 400 rokmi a ktorý sa nám rúca pred očami. Vznikajú nové centrá moci, vplyv západných krajín sa topí ako sneh na jar a je čoraz ťažšie okrádať svet.

Ako sa hovorí, “vrchnosť nemôže, spodina nechce”. A Ukrajina je len jedným z prejavov tejto krízy. Pokiaľ ide o snahu vysvetliť všetko a všetkých charaktermi jednotlivých politikov, ide o typickú manipuláciu určenú pre tých najnaivnejších.

Prečítajte si tiež:

• Lokomotíva “Západ” sa ukázala ako zaostávajúca parná lokomotíva
• Varovné slová: Putin sa vyjadril k možnému udeleniu práva Ukrajine zasiahnuť ruské územie západnými zbraňami