Denník N vysielal manifestáciu naživo – veď kto iný? Hneď na úvod privítali medzi sebou moderátorky najbližšiu rodinu zosnulého novinára a jeho snúbenice – rodičia si vyslúžili dlhý potlesk. Bohužiaľ, pán Kuciak hneď hovoril o tom, že „hlavný architekt systému našich ľudí je znovu pri moci“…

Mne je veľmi ľúto pozostalých, avšak veci vidia skreslene, s emocionálnym zafarbením – zastávajú sa potomneziskoviek, a zároveň útočia na „mladého Gašpara“…

Je zaiste ťažké to prijať, no pravda o tragickej smrti novinára je nejasná. Vykonávatelia skutku boli postavení pred spravodlivosť, ale čo zadávateľ? Veď „talianska stopa“ sa nepotvrdila, a Kočner tiež nebol uznaný za vinného (hoci pán Kuciak je presvedčený o jeho vine). Bez ohľadu na rozličné nahrávky.

Ak si dáme dva kroky odstup – od bezpochyby hroznej vraždy, uvidíme v celkovom obraze a v súvislostiach, čo jej predchádzalo, a čo nasledovalo potom. Predchádzali jej dlhé vlády SMERu – teda sociálnodemokratickej strany s istou dávkou euroatlantického skepticizmu.  Zdalo sa, že Fica nemôžu politickí oponenti nijako poraziť; aspoň nie v riadnych demokratických voľbách. Zároveň držal zahraničnopolitickú líniu, s akou liberálne vlády Západu práve dvakrát nesympatizujú…

A odrazu tu máme dvojnásobnú vraždu a masové protesty zorganizované rýchlosťou svetla. Náhoda? Je tiež náhoda, že jednou z obetí je novinár, ktorého predtým skoro nik nepoznal? Odrazu je však stavaný na piedestál ako hrdinský investigatívec odkrývajúci „zákulisné“ hry a prepojenia mocných. Vraj to bol motív jeho vraždy, vraj politickú zodpovednosť majú Fico a Kaliňák (niekto na námestí mal aj transparent s podobným heslom)…

My môžeme špekulovať nad tým, či vražda z roku 2018 spôsobila pád vlády ako plánovaná akcia, alebo k tomu došloako vedľajší efekt, ale stalo sa. Táto šokujúca udalosť otriasla krajinou ako Američanmi útok na „Dvojičky“. A podobne ako v zámorí, aj u nás sa v mene „obetného baránka“ ihneď hľadal nepriateľ – stala sa ním vtedajšia vláda.

Dovolím si vyjadriť presvedčenie, že nebyť vraždy Kuciaka a Kušnírovej, zo SMERu by sa nikdy neodlúčili členovia do samostatnej strany, a pospolitý ľud by nenadobudol médiami forsírované presvedčenie, že vláda je „mafia“. Takisto by sa nikdy k moci nedostal Matovič, nebola by podpísaná bezpečnostná dohoda s USA, a tak ďalej, veď to poznáte, zvyšok sú dejiny…

Ale predstavte si, že pán Kuciak dokonca vyjadril nádej, že v najbližších voľbách prídu k urnám aj nevoliči, a že súčasnej garnitúre to zrátajú. Organizátorom sa takto podaril šikovný ťah: Vytiahli otca obete zločinu, aby sa venoval politickej agitácii namiesto nich. Od neho to ľudia skôr prijmú – súcit je súcit.

Je to zo strany organizátorov síce nevkusné, ale to im asi neprekáža…

„Treba bojovať, a verím, že tieto naše stretnutia k tomu prispejú,“ uzavrel svoj príhovor Kuciak starší. Čistá protivládna rétorika ako z manuálu opozície. Veľmi smutné. Navyše, pani Kušnírová naňho nadviazala v zmysle, že toto už nie je len o pamiatke ich detí, toto je boj o našu budúcnosť…

Dosiahli, aspoň na moment, svoje: „Dosť bolo Fica,“ skandoval dav.

Na pódium sa potom dostali dvaja šéfredaktori: Beata Balogová (SME) a Matúš Kostolný (Denník N). Tí si zgustli na predsedovi vlády, ako ináč. „My nikde neprestaneme,“ sľúbila na diaľku Balogová. Kostolný ho zasa obvinil zo snahy vtiahnuť nás do sféry vplyvu Moskvy. Čo vám poviem – povinná jazda. Za nimi ako optická podpora stáli ďalší žurnalisti: Braňo Závodský, Jakub Filo, Štefan Hríb, či Tódová, Dibáková, Šimečka (senior)…

A k tomu nejakí tí zahraniční „spolupracovníci“. Už len Mamuka chýbal.

Slečna Farská sa osobnostne očividne nikam neposunula, keď práve týchto ľudí považuje za strážcov demokracie či slušnej spoločnosti. Hlavne, že ona sama má jasno v tom, že Kuciaka zavraždili, lebo „písal pravdu“…

Navyše tvrdí, že aj vďaka jej aktivite „musela“ vláda v r. 2018 odstúpiť. Nuž, nemusela, iba niektorí sa zľakli – znovu sa to však nestane, o tom nás ubezpečil sám premiér.

A potom tá drzosť: Vláda vraj nechápe niektoré „základné veci“! Opakujem, čo som napísal vyššie: Hlavne, že slečna má vo všetkom jasno. Na akom základe obviňuje Ficovu administratívu, že namiesto záujmu občanov viac pracuje na vlastných „kšeftoch“?

V druhej časti protestu prevzali mikrofón ľudia zo združenia Mier Ukrajine. Rastislav Kalnovič sa zastrájal, že na námestiach budú stáť naďalej, kým zo Slovenska nebude „prodemokratická, proeurópska a prosperujúca krajina.“ Neviem, ako on, ale keď som naposledy kontroloval situáciu, tak sme boli riadna parlamentná demokracia s ukotvením v EÚ a plnými pultami v predajniach.

Tak načo sa zimiť vonku?

Asi ich to baví, stretávať sa – ako aj Richarda Stankeho, ktorý na pódium vystúpil so svojou hereckou suitou Fialová – Hajdu – Roth a ďalší. Podľa Stankeho nemôžeme dôverovať Robertovi Ficovi, pretože jeho slovo je „prd do stromovky“. A že si „musí zvyknúť“, že proti nemu protestujú slobodní ľudia. Útoky potom vykonal aj na adresu prezidenta Putina. Lebo vraj čím menej Bruselu, tým viac Kremľa. Na záver prejavu Stanke s rozhorčením odkázal Ficovi: „Choďte do čerta, a odstúpte!“

Herecká klasika, asi ako vyprážaný syr v ponuke vývarovne – ešte aj kvalitou sa rovnajú…

K slovu sa dostali aj ľudia z iniciatívy Mier na Ukrajine. Všetci sme pozvaní do online priestoru podpísať list Európskej komisii o „ohrození“ demokracii u nás. LuciaŠtasselová, ktorá sa nedávno vyjadrila, že o našom vstupe do EÚ nerozhodlo referendum, sa ide rozčuľovať nad stretnutím Fica s „vojnovým zločincom“ Putinom? S prepáčením, ale táto dáma nevie, kde je sever – zato poučovať ostatných a moralizovať, to jej ide…

Mňa osobne však najviac desí tá zlosť, tá nenávisť voči inej civilizácii, akú v sebe živia tieto osoby – a ešte ňou tankujú verejnosť…

Ako dlho bude horieť táto zápalná šnúra?