Môj profil 
Predplatné
“Stanovisko ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka ku globálnej migračnej dohode vyzerá zdanlivo principiálne, v skutočnosti sa však všetko iba prispôsobuje jeho prezidentským ambíciám,” skonštatoval Chmelár.
Vysvetľuje ďalej, že “Miroslav Lajčák nemôže od podpory tohto dokumentu cúvnuť, lebo ako bývalý predseda Valného zhromaždenia OSN je jeho spoluautorom“.
Ale keďže ho Robert Fico potrebuje ako kandidáta Smeru, “vymysleli spôsob ako nedráždiť ľudí”: vraj najúčinnejšou obranou záujmov Slovenskej republiky v otázkach migrácie je predniesť výhrady k dokumentu priamo na konferencii v Marrakéši, čím by sa údajne “naše národné stanovisko stalo súčasťou oficiálnych dokumentov konferencie”.
Chmelár však k tomu podotýka, že ide o “podvod” a dodáva: “V Marrakéši sa nič meniť nebude. Tí, ktorí s dokumentom nesúhlasili, na konferencii nebudú a pripomienky ostatných sa len zaprotokolujú, ale neobjavia sa v konečnom texte dohovoru. Postoj ministra Lajčáka tak nie je riešením, ale súčasťou problému, lebo opäť len zavádza, zahmlieva a zneisťuje ľudí. Možno súhlasiť s viacerými jeho argumentmi, ktorými poukazuje na to, že stanoviská odporcov dohody sú na mnohých miestach demagogické až lživé. Ale on v tejto chvíli nerobí nič iné.”
Chmelár by k vyjadreniu Miroslava Lajčáka, že presadzuje “víziu Slovenska, ktoré je demokratické, európske a ktoré je súčasťou riešení”, položil otázku, “prečo sa nedrží tejto línie v prípade spoločnej európskej obrany, prečo opustil európske riešenia, prečo trhá jednotu EÚ a prečo sa pridal na stranu Spojených štátov ako poslušný vazal, čím zradil Európu”.
K Lajčákovmu vyjadreniu, že “všetci riešia našu malú zápecnícku politiku”, by sa Chmelár chcel opýtať, “prečo s takou razantnosťou nepresadzoval Dohovor OSN o zákaze jadrových zbraní, ktorý už podpísala drvivá väčšina členských štátov svetovej organizácie, ale Slovensko z jeho iniciatívy nie, lebo si to neželali Spojené štáty”.
Chmelár kladie otázku: “Kde je tu slovenský záujem? A kde je tu záujem ľudstva? Prečo Lajčák nevenuje toľko energie na zastavenie vojen a riešenie klimatickej zmeny a namiesto toho presadzuje dokument, ktorý síce nie je taký nebezpečný ako strašia jeho odporcovia, ale je zmätočný a celkom iste nebude fungovať? Uvedomujú si vôbec voliči Smeru, že ich minister dlhodobo zastáva postoje, ktoré sú blízke skôr Františkovi Šebejovi, Pavlovi Demešovi či Eduardovi Kukanovi, ako ľavici?”
A nakoniec poukazuje na ešte jednu zaujímavú súvislosť tohto sporu, že “slovenské politické elity si prehadzujú problém ako horúci zemiak”.
19. septembra 2016 totiž schválili šéfovia štátov a vlád 193 členských štátov OSN Newyorskú deklaráciu pre utečencov a migrantov, ktorá “vyzývala krajiny sveta, aby zvyšovali počty presídlených utečencov, chránili ich ľudské práva a posilňovali humanitárnu pomoc”. Za Slovensko podpísal deklaráciu prezident Andrej Kiska, “ale ten sa práve do súčasnej diskusie nezapája a ponecháva to na rezort diplomacie”.
“Kto sa chystá podpísať v Marrakéši dokument v mene Slovenskej republiky? Prečo Andrej Kiska doteraz mlčal, ak si stojí za svojím podpisom? Opäť sa len priveľmi taktizuje a nehrá sa čistá hra. Slovensko by nemalo podpisovať dokumenty, v ktorých neexistuje vnútropolitický konsenzus. To najmenej, čo táto už aj tak dosť polarizovaná spoločnosť potrebuje, sú nové kultúrne vojny,” poznamenáva Chmelár.
Nie je záväzok ako záväzok
V aktuálnom príspevku Chmelár poukázal, že Lajčák sa vo svojom úsilí o vysvetlenie globálnej migračnej dohody čoraz viac zamotáva do poloprávd a lží.
“Minister sa včera pred verejnosťou bránil, že pokiaľ ide o záväzky spomínané v dokumente, je síce pravdou, že anglické slovo „commitment“ sa prekladá do slovenčiny ako záväzok, no skôr to znamená prísľub. Ale toto je strašné zavádzanie,” upozornil.
“Mohol by som mu oponovať, že vhodnejší preklad pre prísľub je „undertaking“ – tento výraz sa vyskytuje aj v zakladajúcej Severoatlantickej zmluve z roku 1949. No ak sa budeme držať Lajčákovho výkladu, potom treba upozorniť, že termín „commitment“ bol použitý v Deklarácii (zdôraznime to slovo) waleského summitu NATO z roku 2014. Hoci ide o politický dokument, všetci lídri – od generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie až po šéfov štátov a vlád členských krajín – interpretujú toto slovo ako záväzok,” dodal.
“Záväzok vydávať 2 percentá HDP na obranu, záväzok nakupovať zbrane zo zahraničia, dokonca silný záväzok (strong commitment) voči vojenskej prítomnosti v Afganistane. Ja síce už štyri roky oponujem politikom, analytikom i propagandistom, že z deklarácie nemôže vzísť záväzok, že nikto nemôže právne vymáhať naše výdavky na obranu, že je to celé nezmysel – ale keďže práve pán Lajčák patrí medzi tých politikov, ktorí závery deklarácie z Walesu považujú za záväzné, servilne sľubuje Američanom, že ich splníme a vydiera slovenskú spoločnosť, že ich musíme dodržiavať – aká je záruka, že nebude robiť to isté pri Globálnej dohode o migrácii? Prirodzene, žiadne,” prizvukuje Chmelár.
“Dohody sa netvoria preto, aby sa neplnili. Skôr by nám mala skúsenosť veliť, že máme príliš veľa zbabelých politikov, ktorí vyhovejú požiadavkám veľmocí aj bez väčšieho nátlaku, a preto je nebezpečné dôverovať im, že tentoraz budú brániť naše štátne záujmy,” uviedol v aktuálnom príspevku kandidát na prezidenta a analytik Chmelár.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
