Chmelár: Od Čaputovskej beznádeji k skoncentrovanej nekompetentnosti

Bratislava 10. septembra 2022 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

V poslednom čase Zuzana Čaputová tak často mení spôsoby komunikácie, že to poukazuje na jej totálnu bezradnosť, ak nechcem povedať, že paniku z klesajúcej podpory verejnosti. Naozaj sa nestačím čudovať, s čím zakaždým vyrukuje, a aj keď si myslím, že ma už neprekvapí ničím, vždy sa prekoná, píše vo svojom komentári Eduard Chmelár. Komentár vám prinášame v plnom znení

“Dnes prezidentka zverejnila na sociálnej sieti video, v ktorom si takpovediac pofňukala, čo všetko nemôže. Napriek zjavnej snahe jej PR tímu vykresliť ju ako starostlivú vládkyňu, ktorá sa svojmu nechápavému ľudu usiluje vysvetliť, aký má ťažký a zodpovedný život, ľuďom znalým veci nemohlo uniknúť, že hlava štátu len zdanlivo odpovedala na otázky ľudí – v skutočnosti odpovedala na to, na čo sa jej nikto nepýta. Príkladom je hneď prvá „otázka“. Ľudia sa jej nepýtajú, prečo neodvolá Matoviča. To, samozrejme, urobiť nemôže. Ľudí zaujíma, prečo Matoviča vôbec vymenovala do funkcie ministra financií, keď už vtedy veľmi dobre vedela, čo je zač. Na jeho odmietnutie mala totiž ústavné právo. Napriek tomu ho nevyužila s výhovorkou, že potom by sa nepodarilo udržať vládu.

Preto je za súčasný stav jednoznačne politicky zodpovedná. A preto je odpoveď na jej ďalšiu otázku, že ona túto vládu nekryje, absolútne falošná. Hneď pri nástupe Hegerovej vlády sa nechala počuť, že „každý človek jej musí želať úspech“. Nie, nemusí. Neželala jej to väčšina voličov, napriek tomu ju prezidentka podržala. Preto považujem za také smiešne jej tvrdenie, že ona je objektívna, že ona chce byť prezidentkou ľudí. Týmto sa bránil už Andrej Kiska pri nástupe do funkcie a pamätáte sa, ako som to vtedy okomentoval – už čoskoro sa dozvieme, ktorých. Pri Zuzane Čaputovej to už bezpečne vieme: je to rezidentka zahraničných záujmov a prezidentka liberálov. Počas sporov vo vláde vždy bránila liberálov pred konzervatívcami a jej prezidentská agenda kopíruje agendu Progresívneho Slovenska, ktorému sa snaží pomáhať na každom kroku. Kým vojenskú zmluvu s USA odmietla dať preskúmať ústavnému súdu (hoci ju o to žiadala väčšina občanov) a podpísala ju v rekordne rýchlom čase (do polhodiny od schválenia parlamentom!), v prípade referenda jej odrazu ležala na srdci ústavnosť, hoci ústavný súd fakticky spresnil (alebo, ak chcete, dopísal) to, čo v ústave nebolo. Len hlupák môže uveriť tomu, že táto osoba je nestranná.

Nad jej ďalšími láskavými „otázkami od ľudu“ – ako vyzerá váš pracovný deň a čo vás v poslednom čase potešilo – sa môžeme len pousmiať. V branži sa to volá „vyžiadaná prívetivosť“. Jej odpoveď, že najviac ju dojíma, keď počuje v zahraničí hrať slovenskú hymnu, je skutočne „dôveryhodná“. Každý vie, že Zuzana Čaputová slovenskú štátnu hymnu nikdy nespievala a jej sklený neprítomný pohľad pri jej hraní hovorí za všetko. Takže na čo bolo toto divadielko potrebné? Ak by chcela naozaj odpovedať na to, čo skutočne zaujíma ľudí, mohla tak dávno robiť na tlačových konferenciách, ktoré podobne ako jej predchodca Kiska nepripúšťa a dáva prednosť mediálnym vyhláseniam bez možnosti klásť otázky (trápne je, že novinárom to nevadí). Namiesto toho sa hrá na otvorenosť, ktorá v skutočnosti žiadnou transparentnosťou nie je. Veď, pripomeňme jej sľub odtajniť platy poradcov, ktorý doteraz nesplnila… Ale prečo by to robila, keď je také pohodlné odpovedať na banálne starostlivo vybrané otázky, všakáno…

Nesmierne ma pobavila jej demagogická odpoveď na otázku, kedy zastaví zdražovanie. Dobre počúvajte: ona vidí východisko v tom, aby štát pomohol mimovládnym organizáciám „robiť dobro“, čiže aby prispieval na ich činnosť… Každý príčetný človek vie, že prezidentka nemôže priamo ovplyvniť zdražovanie. Môže ho však výrazne ovplyvniť nepriamo. Preto na tomto mieste musíme pripomenúť, že to bola práve táto osoba, ktorá ako prvá (ešte pred vládou, ktorá k takému radikálnemu kroku ani nedospela) začala volať po tom, aby sme sa OKAMŽITE (sic!!!) odpojili od ruských zdrojov energie – ktoré k nám dovtedy prúdili spoľahlivo a za nízke ceny (prerušenie dodávok v roku 2009 spôsobila ukrajinská strana, ktorá si kradla z potrubia). Táto hlúpa reakcia s ďalekosiahlymi následkami by mala vojsť do dejín. Predznamenala totiž všetky ďalšie nelogické kroky, ktorými sme sa dobrovoľne uvrhli do biedy. Neviem to vyjadriť lepšie ako jedným bonmotom, ktorý som počul včera: „EÚ uvaľuje na Rusko ďalšie sankcie, lebo Rusko nedodáva plyn v dôsledku sankcií, ktorými sa EÚ zaviazala, že ho nebude kupovať od Ruska“… Nič viac nevystihuje túto zmyslov zbavenú námesačnú politiku Európskej únie.

Najviac ma však šokovala jej poznámka, že ona ako prezidentka nemusí ponúkať riešenia… Uff. Vysvetlime si jednu vec. Prezidentka má síce z formálneho hľadiska naozaj obmedzené právomoci, ale to neznamená, že môže robiť iba to, čo jej ústava ukladá. Ústava SR jej vymedzuje možnosti rozhodovania, ale nie iniciovania. Osobnosť politika a najmä štátnika sa predsa pozná podľa toho, čo dokáže vyťažiť zo svojich schopností nad rámec svojich kompetencií. Tento štát by nikdy nevznikol, keby si jeho zakladatelia povedali, že ho založiť nemusia. Nikdy by sme nevstúpili do Schengenského priestoru bez hraníc, keby si prvá Ficova vláda povedala, že to nie je jej povinnosťou. A napokon, čo si budeme hovoriť, spisovná slovenčina by nikdy nebola kodifikovaná, keby nám Ľudovít Štúr oznámil, že toto on ako poslanec Uhorského snemu nie je povinný robiť. Zuzana Čaputová mi pred voľbami ukradla jednu myšlienku (alebo jej to niekto napísal, to je jedno), že jej úlohou bude dať Slovensku víziu, kam chce smerovať, navrhovať riešenia a zjednotiť spoločnosť. Po voľbách sme sa od nej dozvedeli, že ona už Slovensko zjednotila tým, že ponúkla seba, a to musí stačiť, a že nám nemusí ponúkať nič. A aby toho nebolo málo, tak táto skoncentrovaná arogancia sa väčšinu svojho mandátu sťažuje na nedostatok právomocí, o ktorých sa pred voľbami vyjadrovala, že sú dostatočné. Môže existovať rukolapnejší dôkaz jej nekompetentnosti?”