Bratislava 6. marca 2021 (HSP/Foto:Facebook)
Známy politológ doc. Mgr. Eduard Chmelár PhD. upozorňuje na “dezinformácie, lži a propagandistický amok”, ktorý sa podľa neho šíri v súvislosti s dovozom a požívaním ruskej vakcíny proti koronavírusu Sputnik-V na Slovensku.
Eduard Chmelár pripomenul, že informačná vojna sa neprejavuje len v ruskej propagande, ale aj v rovnako ohlušujúcej propagande Západu. “Existujú takisto prozápadné dezinformačné weby, ktoré zohrali zvlášť v tejto kauze hanebnú úlohu. Medzi ne patrí aj infosecurity.sk.”
“Ja sa samozrejme nebudem znižovať na ich úroveň hulvátskych urážok a primitívnych útokov, pracujem výlučne s vecnou analýzou a polemizujem len s racionálnymi argumentmi, preto sa aj v tomto prípade sústredím na ne. Celá argumentácia vládnych politikov a PS (lebo Progresívne Slovensko nie je opozícia, ale mimovládna strana) je založená na dezinformácii, ktorú zámerne rozšíril propagandistický web infosecurity.sk: vraj zlé Rusko náročky nechce dať zaregistrovať svoju vakcínu v Európskej liekovej agentúre a klame svetu, že požiadali o registráciu, hoci v skutočnosti tak neurobili. Ako hovorí klasik, nie je to pravda, ale mohla by byť.”
Skutočnosť je podľa slov analytika Chmelára taká, že vláda Ruskej federácie skontaktovala Európsku liekovú agentúru s cieľom zistiť možnosti tzv. rolling review, čo je zrýchlený proces registrácie. “To znamená, že nepožiadali o klasickú registráciu z tých dôvodov, aby ju dostali v zrýchlenom konaní, lebo celý proces trvá dlhé mesiace – a na tom, aby to išlo rýchlejšie, by malo záležať predovšetkým Európanom.”
“Pripomeňme zvlášť niektorým nabudeným aktivistom, že to nie je prihláška do čitateľského klubu, ale komplikovaný a zdĺhavý proces. Najpikantnejšie na tom je, že celý čas to visí na webe Európskej liekovej agentúry a nikto – ani politici, ani vedci, ani novinári – si túto informáciu neoverili. Dopĺňam pre tých, ktorí to nepochopili: EMA púšťa vakcíny na trh až po priebežnom hodnotení (rolling review) – ale tento súhlas musia dať orgány EMA vopred, aby výrobca mohol žiadosť o začiatok tohto procesu vôbec podať. Keďže tak Európska lieková agentúra doteraz neurobila, iniciatíva momentálne nie je na strane Ruska. Takže treba tlačiť na EMA, nie na Moskvu.”
Otázkou je podľa neho to, či máme neschopných expertov alebo je za tým zámer. “Logické by totiž bolo, keby sa politici nesústreďovali na vytváranie paranoidnej konštrukcie o medzinárodnom sprisahaní Moskvy, ale hľadali odpovede tam, kde sa najviac obracajú so vzopätými rukami: v Bruseli.”
Doterajšie rokovania zástupcov EP s výrobcami vakcín nepriniesli uspokojivé odpovede
Chmelár na sociálnej sieti napísal, že existuje niečo, čo sa volá „odporúčacie vedecké stanovisko“, ktoré umožňuje členským štátom EÚ povoliť používanie vakcín a liečiv ešte pred ich registráciou prostredníctvom tzv. podmienečnej autorizácie. “Naposledy sa tak stalo napríklad v prípade monoklonálnych protilátok. Keďže na začatie procesu vedúceho k vydaniu odporúčacieho vedeckého stanoviska Európskej liekovej agentúry stačí výzva predsedníčky Európskej komisie, treba sa pýtať politikov, či požiadali Ursulu von der Leyen o takúto aktivitu a ak nie, prečo.”
“Za seba môžem povedať, že ak by bol na európskom trhu dostatok zaregistrovaných očkovacích, je mi srdečne jedno, odkiaľ prídu, svoju ochotu zaočkovať sa som vyjadril hneď v prvý deň, pretože vakcináciu považujem za najrýchlejšiu cestu, ako sa dostať z tohto pekla. Lenže takéto možnosti nemáme. Ako upozornil europoslanec Róbert Hajšel, doterajšie rokovania zástupcov Európskeho parlamentu s výrobcami vakcín, ani summit Európskej rady nepriniesli uspokojivé odpovede. Zástupcovia farmaceutických spoločností na jednej strane nedokázali garantovať ani dodávku zakontrahovaného množstva vakcín a na strane druhej sa odmietajú vzdať patentových licencií.”
Politológ považuje za “šialené”, že na jednej strane nadávame Rusku, no na strane druhej nijako netlačíme ani na Európsku komisiu, ani na farmaceutické koncerny, ktoré nedokážu uspokojiť potreby európskeho trhu, hoci Európska únia spolufinancovala výskum stovkami miliónov eur.. “Teda aj peniazmi slovenských daňovníkov – a uzavrela s týmito firmami predkupné zmluvy.!
“Prepáčte, ale nechápem politikov, ktorí volajú po tom, aby sme mali pre tento nenormálny stav viac pochopenia a namiesto toho paranoidne obviňovali Rusko, že vedie proti nám hybridnú vojnu. Myslíte si, že títo apologéti novej studenej vojny proti Rusku by sa uspokojili s tým, keby EMA registrovala Sputnik V? Ani náhodou! To všetko je len trápna zámienka, veď počúvajte ich slovník: geopolitická zbraň Ruska, nástroj hybridnej vojny, kolónia Putina – to predsa nie sú žiadne odborné výhrady, ich chytá amok z toho, že by sme mali prijať niečo z Moskvy. Čo sú to za nezmysly, že prijatím lieku či vakcíny meníme zahranično-politickú orientáciu? Veď sú to rovnaké bludy ako keď boľševici bojovali v 50. rokoch proti pásavke zemiakovej ako nástroju americkej imperialistickej hegemónie.”
“Naši vnuci sa za nás budú hanbiť”
Podľa Chmelára sa naši vnuci raz budú za nás hanbiť, akým sprostostiam sme verili, akých nepríčetných bláznov sme počúvali a o akých nezmysloch sme celkom seriózne diskutovali. “Bolo to vidieť aj na tlačovej konferencii Ivana Korčoka, kde šéf slovenskej diplomacie nevedel racionálne odpovedať na novinársku otázku, akým spôsobom pôsobí Sputnik V ako (podľa neho) „nástroj hybridnej vojny“.”
“Vraj je to úplne zjavné, lebo tu stojí on a lebo nás táto téma rozdeľuje. Zabudol dodať, že nás týmto spôsobom rozdeľuje on a jeho spiaci agenti, lebo sú to ľudia ako Valášek, Šimečka, Bilčík, Osuský, Korčok a podobní, ktorí majú doslova amok z toho, že by sem malo prísť čokoľvek ruské. Keď minister zahraničných vecí prehnane dramatizoval situáciu (až pri tom lapal po dychu), realita je taká, že nikto z našich európskych partnerov nám oficiálne nič nevyčíta, naopak: nemecká kancelárka či rakúsky kancelár už telefonovali s ruským prezidentom Putinom o možnosti spoločnej výroby Sputnika V.”
.
Korčok podľa neho zavádzal aj v tom, že na všetky západné vakcíny sme mali času dosť. “Už som vysvetľoval, že výsledkom tohto čakania bolo, že očkovacie látky skúpili veľkí hráči (medzi nimi aj Spojené štáty) ešte pred registráciou, výsledkom čoho je ich dnešný nedostatok na európskom trhu. Takže my máme čakať v záujme nejakej fiktívnej „európskej jednoty“, kým nám tu umierajú tisíce ľudí? Čo sú toto za šialené nápady?”
Zámery premiéra Matoviča
Eduard Chmelár zopakoval, že nemá ilúzie o tom, že zo strany Igora Matoviča išlo predovšetkým o šikovný marketingový ťah. “Možno podobný tomu, ktorý urobil videom pred Počiatkovou vilou v Cannes. Ale reakciou na neho by nemali byť hysterické tlačovky démonizujúce Rusko, ale vyriešenie otázok smerom dovnútra.”
“Správny krok urobil prezident Slovenskej lekárskej komory, keď upozornil, že treba zmeniť legislatívu, lebo nie je možné prenechať zodpovednosť za neregistrovanú vakcínu na jednotlivých lekárov. Tam je priestor na kritiku. Ale keď Ivan Korčok zvolá novinárov iba preto, aby im oznámil, že nepovažuje za vhodnú prítomnosť premiéra na odovzdávaní 200-tisíc vakcín pre 100-tisíc občanov – kým z prijatia 5 (slovom piatich) lekárov v rámci pomoci EÚ robil bombastickú správu – je jasné, že táto jeho nadpráca má motiváciu a možno aj pokyny z prostredia mimo slovenskej politickej scény.”
Dali sme na vojenské výdavky 2 % HDP, ale na vedu a výskum ani polovicu z toho
Chmelár uviedol, že ak z troch renomovaných európskych virologických inštitútov v Paríži, Berlíne a Moskve dokáže vyrobiť vakcínu iba ten ruský, netreba hľadať vonkajších nepriateľov, ale treba sa pýtať, v akom stave je veda a výskum v Európe a zvlášť na Slovensku.
“Slovensko dalo na vojenské výdavky 2 % HDP, ale na vedu a výskum nedáva ani polovicu z toho, hoci priemer EÚ je 2,2 %. Tam treba hľadať spochybňovanie „európskych hodnôt“ u nás. Keď Pasteur zachránil chlapca očkovaním proti besnote alebo keď Flemming podával penicilín tri roky pred ukončením jeho vývoja, ani jeden z nich nečakal na nejaké politické schválenie alebo registráciu. Nebol čas, zachraňovali ľudské životy. Presne v takej situácii sme dnes. Nemáme čas na politikárčenie. Inak sa správame, akoby sa pasažieri Titanicu pýtali, či sú záchranné člny ruskej výroby a či majú britskú registráciu.”