Bratislava 10. júla 2021 (HSP/Foto: TASR – Pavel Neubauer)
Politológ Eduard Chmelár si myslí, že je zarážajúce, koľko ústavných činiteľov otvorene pohŕda samotným inštitútom referenda
Ako príklad uvádza poslanca Ondreja Dostála, ktorého strana nikdy neprešla riadnymi voľbami. Do parlamentu sa dostal vďaka väčšej politickej strane.
“A pritom jeho hlavnou doterajšou politickou agendou bolo presadenie štátneho sviatku oslavujúceho neexistujúci zaniknutý štát, ktorý mal inštitút referenda priamo vo svojom rodnom liste, Washingtonskej deklarácii z 18. októbra 1918 podpísanej profesorom Masarykom, generálom Štefánikom a docentom Benešom,” poznamenáva Chmelár.
Pripomína, že keď otcovia zakladatelia vpísali do Washingtonskej deklarácie bod 7, ktorý znel, že vláda budúceho štátu bude uznávať zásady iniciatívy a referenda, nebola to len formálna klauzula.
Podľa Chmelára je zo všetkého najdôležitejšie odpovedať si na základnú otázku a porozumieť tomu, prečo sa do Ústavy Slovenskej republiky dostal inštitút referenda.
” V tomto smere by sme nemali počúvať politických intrigánov, takmer vešteckých vykladačov a iných potrimiskárov, ale tvorcov základného zákona nášho štátu, resp. ľudí, ktorí boli pri jeho schvaľovaní. Jeden z nich, v čase prijímania prvej demokratickej Ústavy SR prvý podpredseda parlamentu Peter Weiss, dnes veľmi výstižne upozornil, že včlenenie referenda do ústavy bolo kompenzáciou za to, že bol schválený jednokomorový parlament. Inými slovami, systém bŕzd a protiváh si vyžadoval takýto demokratický “ventil”, aby sa predišlo spoločenskej polarizácii.,” vysvetlil.
0.0°C
.jpg)
.jpg)
