Môj profil 
Predplatné
“Keď som v marci minulého roka zdôvodňoval, prečo sa nezúčastním na protestoch “Za slušné Slovensko“, mnohí ste mi nerozumeli. Pýtali ste sa ma, či mi už neprekáža oligarchia a ja som vám vysvetľoval, že oligarchia sa nedá poraziť voľbami a varoval vás, aby ste sa nedali zmanipulovať. Napísal som, že zneužitím dvojnásobnej vraždy na mocenské ciele prichádzajú protivládne protesty o svoj mravný étos a že „slušné Slovensko“ nie je politický program, ale zámerne zahmlievajúci marketingový slogan, aby získal čo najviac ľudí, a pritom im nepovedal to podstatné…”
Chmelár podčiarkol, že takmer presne rok po protestoch jeden z protagonistov iniciatívy Juraj Šeliga odhodil pretvárku a oznámil, že vstupuje do novej strany Andreja Kisku. “Na tejto informácii bolo prekvapujúce len to, že prekvapila novinárov (alebo sa tak aspoň tvárili). Triezvo uvažujúci človek musel predsa túto kamufláž „apolitickej iniciatívy“ odhaliť najneskôr vtedy, keď Andrej Kiska „zavelil“, že protesty by sa mali skončiť (aby neohrozovali jeho zamýšľanú politickú kariéru) a organizátori ho poslúchli ako malé deti. Prezident zadusil odpor skôr ako mohol nadobudnúť hlbší zmysel, lebo o to, aby ľudia získali opäť kontrolu nad vlastnými životmi, tu nikdy nešlo.”
Podľa neho je zaujímavé, že pri prebiehajúcich masových protestoch v Česku sa objavil ten istý scenár: organizátori začali volať po „slušnej vláde“ a „slušnom premiérovi“. “Tak moment, zarazil som sa, keby vyjadrovali nespokojnosť s konkrétnymi krokmi Babišovej vlády, tomu by som rozumel, to by som považoval za opodstatnené. Ale keď volajú po nejakej „slušnej politike“, musím sa pýtať, kde boli títo ľudia posledných tridsať rokov, keď gauneri ohlodali túto republiku na kosť a o slušných ľuďoch v politike buď nikto ani nechyroval alebo z nej ušli ihneď, keď zistili, o čom to je.”
“Predsa každému, kto žije v reálnom svete, musí byť dávno jasné, že Babiš, práve tak ako aj Fico, sú produktmi systému, ktorý sa tu vytvoril v uplynulých desaťročiach za výdatnej asistencie všetkých tzv. demokratických strán, ale aj médií, ktoré si nerobili starosti s nesúladom ekonomiky a práva, ak išlo o tie správne „reformy“. Dzurindovi a Miklošovi ľudia neboli o nič menej nenásytní ako Mečiarovi a politici, ktorí vyšli z tejto liahne, vrátane dnešného „progresívneho lídra“ Miroslava Beblavého, kryli všetky svinstvá, ktoré sa tu kopili tehlička po tehličke, až dosiahli výšin mrakodrapu. A dokonca aj čerstvý poradca pani prezidentky Marián Leško, ktorý vždy vedel, ako ísť s dobou, dokázal urobiť kariéru nielen na tom, čo si pamätal, ale aj na tom, čo z pamätaného zatajil. Oligarchia sa totiž nezrodila s Ficom, stvoril ju Mečiar, posilnil ju Dzurinda a za Fica sa mocenský prevrat z demokracie na plutokraciu iba dovŕšil.”
Predstava väčšiny ľudí, že politici ako Babiš alebo Fico sú len žaby na prameni s čistou vodou, ktoré stačí odstrániť a všetko bude zasa v poriadku, je podľa Eduarda Chmelára nielen naivná, ale aj nebezpečná. “Problém, ktorému čelíme, je systémový a volá sa kapitalizmus. Bol to ekonomický systém zameraný na súkromný zisk, ktorý ovládol verejný priestor a začal dusiť klíčiacu demokraciu ako parazit.”
“Kým si toto neuvedomíme, politický konflikt bude nudnou kulisou skutočného mocenského boja. Jeden z protagonistov Nežnej revolúcie a autor jej neoficiálnej hymny „Sľúbili sme si lásku“ Ivan Hoffman to už pochopil a verejne vyhlásil, že nechodí voliť a svoj hlas dá len tej strane, ktorá príde s programom odstránenia kapitalizmu. Zatiaľ však žiadna zo strán nepredstavila ani len reálny program riešenia klimatickej zmeny či prechodu k digitálnej spoločnosti.”
“Nenechajte sa preto pomýliť. Toto nie sú protesty, ktoré by v sebe niesli nejaký demokratický étos. Ich hlavným aktérom nie je ľud konštituujúci moc v štáte zdola. Je to boj jednej časti establishmentu proti druhému. A ten demokracii paradoxne skôr ubližuje, lebo tým najhorším zločinom v politike je vziať ľuďom nádej.”
.JPG)
