V utečeneckej politike nemeckej kancelárky sa v priebehu posledných mesiacov už niečo zmenilo a aj naďalej sa bude meniť. Už to ani zďaleka nie je milá pozývajúca a vítajúcia kultúra „mamičky“ Merkelovej (do dejín vošla ako katastrofálna Willkommenskultur).
Z nariadenia Nemeckého úradu pre ochranu ústavy a po dohode s Rímom, sú v Taliansku viacerí príslušníci Nemeckých bezpečnostných zložiek a kontrolujú migrantov, ktorí chcú žiadať o azyl v Nemecku. Ide o tých, ktorí boli vytiahnutí z mora pred talianským pobrežím i pred pobrežím Malty, prípadne takí, ktorí sa tam dostali na člnoch.
Ak u niekoho z nich nie je možné zistiť identitu, tak mu je hneď na mieste odmietnutá možnosť podať azyl do Nemecka. To isté platí, ak vznikne podozrenie, že dotyčný môže byť islamista a či islamský extrémista.
Už toto je veľká zmena merkelovskej naivnej utečeneckej politiky, keď v roku 2015 mohol prísť do EÚ bez kontroly a bez dokumentov každý, kto sa vydával za utečenca.
Za túto zmenu platí veľká vďaka ale len AfD a neskôr sa k nej v tomto smere pridalo aj konzervatívne krídlo CDU, na čele s WerteUnion a s Hansom Georgom Maassenom.
Roman Bednár