Bratislava 1. septembra 2023 (HSP/Foto:TASR – Martin Baumann)
Na Slovensku sa v posledných rokoch odohráva všetko podstatné, čo sa nakoniec stane aj v Čechách, hoci s niekoľkoročným oneskorením, upozorňuje komentár spoza rieky Moravy. Dobrá správa teda je, že kto chce poznať českú politickú budúcnosť, nemusí chodiť ani ku kartárke, ani dlho civieť do krištáľovej gule. Stačí sa namiesto toho dôkladne pozrieť, čo sa odohráva v Bratislave
Zaujímavý komentár sa objavil na CNN Prima News, kde Karolína Stonjeková poukazuje na prepojenosť Slovenska a Českej republiky v rámci budúceho politického vývoja a v komentári si všíma udalosti, ktoré sa udiali najskôr Slovensku a neskôr s časovým odstupom „ako cez kopirák” prebehli aj v Českej republike.
Písal sa jún roku 2019, keď sa na Slovensku stal hlavou štátu „politikou nepobozkaný” produkt politického marketingu. Stačilo len necelé štyri roky počkať ak čomu v Čechách nedošlo? Áno, „politikou nepobozkaný” produkt politického marketingu bol zvolený prezidentom aj u nás. Samozrejme, nie ten istý. Obal produktu je v oboch prípadoch iný – slovenský obal je v štýle bábiky Barbie, my zase máme elegantného bielovlasého Kena, komentuje Stonjeková.
Ako však pripomína komentár CNN Prima News – v oboch prípadoch sa pod obalom skrýva úplne rovnaká progresivistická sušienka bez chuti a zápachu a predovšetkým bez tých spomínaných skúseností s politikou. V oboch prípadoch sa v toku času ukázalo, že nepolitik v najvyššej politickej funkcii je zhruba rovnako užitočný ako „nechirurg” na operačnej sále. Za zmienku stojí aj fakt, že slovenská prezidentka Čaputová oznámila zámer skončiť po prvom volebnom období a druhýkrát mandát neobhajovať, a v podobnom zmysle sa už stihol vyjadriť aj Petr Pavel, (či to nakoniec dodrží, zatiaľ nevieme).
Autorka článku si všíma aj podobnosť „dvoch mužov na odstrel”, keďže rovnako, ako Česko má svojho „muža na odstrel” v Andrejovi Babišovi, na Slovensku tú istú úlohu roky zaujímal niekdajší premiér Robert Fico. Zaujímavé tiež podľa autorky je, že obaja muži sú v médiách systematicky vykresľovaní ako politici inklinujúci k Východu, hoci sú tak Fico, ako aj Babiš, vždy veľmi konformní vo vzťahu k Bruselu. Obaja boli líčení ako populisti ohrozujúci demokraciu. Proti obom sa zdvihla vlna demonštrácií – Fica zmietla v marci 2018, Babiš ich nakoniec prežil a dovládol celé funkčné obdobie.
Voľby na Slovensku v roku 2020 mali jediný leitmotív – zabrániť návratu Roberta Fica do vrcholnej politiky a nedopustiť účasť Smeru vo vláde. Vyšlo to, ale takéto spojenie však nevydrží večne a v prípade Slovenska tiež nevydržalo, pričom český komentár poukazuje na politicky turbulentné tri roky vládnutia, počas ktorých sa vo funkcii postupne vystriedali traja predsedovia slovenských vlád.
Komentár upozorňuje, že podľa prieskumov môžu predčasné voľby vyniesť znova do sedla človeka, ktorý bol v roku 2018 resp., 2020 tak veľkolepo odstavený. Povedané bez príkras: strany, ktoré sa dali dohromady len preto, aby zabránili Ficovi v návrate do politiky, sa so svojou neschopnosťou vládnuť postarali o to, že sa teraz Fico slávne vracia a je horúcim favoritom na volebné víťazstvo.
Tak a teraz prichádza tá kľúčová otázka – nepripomína vám to niečo? Áno, aj u nás (ČR) bol nakoniec „zlosyn” porazený. Aj v Česku vznikla (vláda) len na báze spoločného nepriateľa politicky úplne nesúrodá vládna koalícia, tvorená ako konzervatívnymi ľudovcami, tak progresívnym hnutím STAN, ako pravicovou ODS, tak ľavicovými Pirátmi. Aj tu sa vláda potáca v pomerne závažných vnútorných problémoch (päť strán je päť strán) a rovnako ako na Slovensku aj tu vládne kabinet tak, že v podstate zametá cestu k volebnému víťazstvu mužovi, ktorému naopak mal vo vládnutí zabrániť.
Jednoducho, preklínaných zlosynov v oboch prípadoch nahradili politici z tej „správnej strany barikády”, ktorí ale v oboch prípadoch nevedia to hlavné – vládnuť, pripomína Stonjeková a v závere článku upozorňuje, „že Iné kulisy, iný komparz, iné vedľajšie role, ale hlavné zápletky a rozuzlenie sú v Česku aj na Slovensku podobné až rovnaké”, pričom dodáva, že predčasné parlamentné voľby na konci septembra sa teda oplatí sledovať aj preto, aby sme si vedeli v živých farbách predstaviť, ako to môže v roku 2025 dopadnúť aj v Českej republike.
0.0°C
.jpg)
