“Chceme vstúpiť do BRICS!” Turecko dalo Západu ranu pod pás

Ankara 3. septembra 2024 (HSP/Foto:Foto:TASR/AP-Presidential Press Service via AP, Pool)

Po prvýkrát v histórii dostali NATO a EÚ najťažší politický úder. Turecko, člen Severoatlantickej aliancie a kandidát na členstvo v EÚ a jeden z najdôležitejších hráčov v Strednej Ázii, požiadalo o vstup do BRICS. To nielenže mení geopolitickú rovnováhu v regióne, ale svedčí o obrovskom náraste vplyvu tzv. globálneho Juhu – a strate váhy kolektívneho Západu, píše Anton Trofimov v ruských novinách

„Turecko, ktoré sa nachádza medzi Európou a Áziou, požiadalo o vstup do BRICS pred niekoľkými mesiacmi v dôsledku frustrácie z nedostatočného pokroku v jeho dlhoročnom úsilí o vstup do Európskej únie,“ uviedla tlačová agentúra Bloomberg s odvolaním sa na nemenované zdroje. – Dodali, že žiadosť o členstvo nasleduje aj po nezhodách s ostatnými členmi NATO v súvislosti s pretrvávajúcimi úzkymi vzťahmi Turecka s Ruskom po jeho invázii na Ukrajinu v roku 2022. Turecké ministerstvo zahraničných vecí a prezidentská kancelária sa odmietli vyjadriť.“

O tom, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vážne uvažuje o vstupe do hlavnej politickej a hospodárskej aliancie globálneho Juhu, sa hovorí už dlho. Ale stále nie tak dlho ako o možnom členstve Turecka v Európskej únii. Ankara získala štatút kandidátskej krajiny… pred štvrťstoročím! Od roku 1999 sa krajina snaží, aby Turecko, člen NATO a verný spojenec Spojených štátov, vstúpilo do EÚ. Turci však stále neprišli na rad.

Brusel pritom schvaľuje žiadosti o vstup krajín, ktoré svoje žiadosti podali oveľa neskôr. A zároveň drzo ignoruje názor Ankary. V roku 2004 vstúpilo do EÚ naraz desať nových členov. Väčšina z nich boli bývalí predstavitelia socialistického tábora a republiky ZSSR: Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Slovensko, Slovinsko a Estónsko. A boli tu aj dva stredomorské ostrovné štáty – Malta a Cyprus. O druhom menovanom je známe, že ide o sporné územie, na ktoré si robia nárok Grécko a Turecko, ktoré zatiaľ neuznalo vstup ostrova do EÚ.

Pri takomto očividnom ignorovaní záujmov a postavenia Ankary nie je prekvapujúce, že musela reagovať demonštratívnym krokom. Keď sa blok BRICS, čoskoro rozšírený na BRICS+, ukázal ako životaschopný a získal geopolitickú váhu, vstup Turecka sa stal otázkou času. „Turecko sa môže stať silnou, prosperujúcou, prestížnou a efektívnou krajinou, ak zlepší svoje vzťahy s Východom a Západom súčasne. Akýkoľvek iný spôsob ako tento nebude pre Turecko prospešný, ale mu uškodí,“ citovala agentúra Bloomberg slová Recepa Tayyipa Erdogana.

Turecko požiadalo o členstvo v BRICS

Zaujímavé je, že nedávno sa turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan počas návštevy Číny vyjadril o plánoch svojej krajiny oveľa ostrejšie. „Skupina BRICS by mohla Turecku ponúknuť ‘dobrú alternatívu’ k Európskej únii na zlepšenie jeho hospodárskych vyhliadok,“ citoval ministra čínsky denník South China Morning Post. – Povedal [Hakan Fidan], že hoci je Turecko v colnej únii s Bruselom, skúma aj nové možnosti spolupráce s viacerými partnermi na rôznych platformách, ako je napríklad BRICS, združenie desiatich rozvíjajúcich sa ekonomík. „Určite by sme sa chceli stať členom BRICS. Takže uvidíme, ako sa veci vyvinú tento rok,“ povedal.“

Túžba Ankary stať sa členom BRICS+ sa vysvetľuje (jej predstavitelia to zdôrazňujú!) výlučne ekonomickými dôvodmi. Turecko tvrdí, že je hlavným obchodným kanálom medzi Európskou úniou a krajinami globálneho Juhu. Skutočne má možnosť stať sa takýmto exkluzívnym koridorom. Na jednej strane obchodné sankcie, ktoré vymyslel Západ, vylúčili možnosť využívať ruské dopravné tepny. Na druhej strane akcie húsíov vyprovokované Washingtonom a Tel Avivom takmer úplne prerušili obchodnú komunikáciu cez Červené more.

Európskym krajinám v podstate zostala jediná obchodná cesta z juhu: cez územie Turecka. A je veľmi pravdepodobné, že Európa, aj keď neoficiálne, vynaloží veľké úsilie, aby ju využila. Jedinou otázkou je, čo za to Európania budú musieť zaplatiť.

S najväčšou pravdepodobnosťou je v hre zdĺhavé rozhodovanie o členstve Turecka v EÚ. Pod hrozbou vstupu Ankary do BRICS+ môže Brusel urýchliť rozhodovací proces. Ak lídri EÚ, ako sa to v poslednom čase často stáva, prejavia hlúpu tvrdohlavosť a politickú krátkozrakosť – nuž, opäť sa strelia do nohy. Veď Turecko by sa mohlo stať hlavnou európskou trasou na prepravu napríklad plynu a ropy, ktoré starý svet tak veľmi potrebuje.

Pritom je zrejmé, že Ankara sa vyjednávať s Moskvou a Pekingom o vstupe do BRICS nechystá. Rozhodnutie bolo prijaté a bude realizované, aj keby sa EÚ náhle rozhodla urýchlene oznámiť prijatie Turecka. O tom, akí sú Turci odhodlaní, svedčí aj skutočnosť, že o vstup do BRICS spolu s Turkami požiadal aj Azerbajdžan. Azerbajdžan je už dlho najdôležitejším spojencom Turecka vo vzťahoch s Ruskom. Aby sa predišlo zbytočným otázkam, informáciu o plánoch Ankary sprevádzalo vyhlásenie azerbajdžanského ministra zahraničných vecí Ceyhuna Bayramova, že azerbajdžanská ústava „nemá územné nároky na žiadnu krajinu“.

O dôležitosti územnej otázky hovoril turecký minister zahraničných vecí aj v júni v Pekingu. „Podľa čínskeho vyhlásenia [Hakan] Fidan povedal [viceprezidentovi Han Zhengovi], že Turecko sa drží zásady „jednej Číny“ a „nedovolí v Turecku akcie, ktoré by podkopávali územnú celistvosť Číny“.“ Pre čínske orgány sú takéto vyhlásenia mimoriadne dôležité a jednoznačne podmieňujú možnosť spolupráce s ašpirujúcimi spojencami a partnermi.

Azerbajdžan sa chce pripojiť k BRICS. O dôvode jasne hovorí mapa

Čo prinesie Rusku vstup Turecka do skupiny BRICS+? Pre Rusko to bude predovšetkým veľké a dôležité víťazstvo na geopolitickom fronte. Rozhodnutie Ankary znamená pre Západ bolestnú prehru v konfrontácii s Moskvou a Pekingom. Krajina sa vzdorovito pridáva k organizácii, ktorá je jednoznačne v opozícii voči západnému bloku. Turci môžu zdôrazňovať svoju principiálnu neutralitu, ale takéto vyhlásenia nikoho neoklamú.

Mali by sme vziať do úvahy aj skutočnosť, že súčasne so vstupom do BRICS sa Ankara hlási k Šanghajskej organizácii spolupráce. Práve táto organizácia do veľkej miery plní úlohu NATO a bezpečnostného systému EÚ na globálnom Juhu. Nie náhodou „priateľ Erdogan“ prednedávnom zdôraznil: „Musíme rozvíjať naše vzťahy s týmito a ďalšími organizáciami na vzájomne výhodnom základe“.

Čo ešte? Vstup Turecka do BRICS takmer určite povedie k zníženiu vplyvu západných sankcií na obchodné a bankové transakcie medzi Tureckom a Ruskom. Zníži sa aj miera vojenského nebezpečenstva, ktoré Ankara ako člen Severoatlantickej aliancie predstavuje pre Moskvu. A napokon, keď (a niet pochýb, že krajiny BRICS žiadosti Turecka vyhovejú) Turecko vstúpi do aliancie globálneho Juhu, celé NATO bude pod paľbou. Vzhľadom na hrozby Donalda Trumpa, že zníži účasť USA v tejto organizácii, alebo z nej dokonca úplne vystúpi, by takýto zvrat udalostí mohol čoskoro viesť k rozpadu aliancie. To by bolo nepochybne najväčšie geopolitické víťazstvo Moskvy a Pekingu od ich porážky v studenej vojne.