Chce Trump odstrániť Zelenského?

Vyhlásenia Trumpovho osobitného vyslanca Kellogga o potrebe usporiadať na Ukrajine voľby, podobné vyhlásenia Peskova, ako aj informácie agentúry Reuters, že Washington presadzuje schému ukončenia vojny podľa vzorca „prímerie – voľby – mierová dohoda novej ukrajinskej vlády“, oživili reči o tom, že Trump chce Zelenského odvolať z funkcie prezidenta

04. 02. 2025 | Zo zahraničia | 6 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke Volodymyr Zelenskyj a Donald Trump / Foto: TASR/AP-Vadim Ghirda, Steve Helber

▶ ❚❚ ↻

Píše o tom aj západná tlač s odvolaním sa na zdroje v Kyjeve a hovoria o tom aj politické kruhy. Aj Moskva na to neustále nalieha a v podstate otvorene dáva najavo, že postava Zelenského je takmer hlavnou prekážkou mierových rokovaní o ukončení vojny.

„Zbližovanie pozícií Washingtonu a Moskvy v otázke volieb je dôvodom na znepokojenie. Považujem to za prvý znak toho, že Trump a Putin sa zhodujú v jednej veci – chcú Zelenského odstrániť,“ citoval Politico bývalého ukrajinského ministra.
Znamená to naozaj, že Washington nastaví kurz na zmenu moci na Ukrajine?

Na jednej strane pre Trumpa nie je Zelenskyj ani rodákom, ani vzácnym kovom, ktorý by si mal vážiť. Niektorí z jeho najbližšieho okolia (napríklad Elon Musk a jeho syn) neskrývajú svoj negatívny a pohŕdavý postoj k ukrajinskému prezidentovi. A samotný Trump pravdepodobne nebude mať k Zelenskému obzvlášť vrelý vzťah vzhľadom na jeho úzku spoluprácu s demokratickou Bidenovou administratívou (škandál s návštevou ukrajinského prezidenta v továrni v Pensylvánii v predvečer amerických volieb stojí za veľa).

A ak je podmienkou Kremľa pre budúcu dohodu o Ukrajine Zelenského odchod, Trump to môže vnímať ako celkom prijateľnú a vo všeobecnosti pomerne lacnú platbu za dosiahnutie výsledku.

Najmä preto, že v tomto smere už prebieha aktívna lobistická činnosť. A to nielen zo strany Ruska a s ním spojených síl. Tému výmeny moci na Ukrajine presadzujú vo Washingtone aj početní vnútropolitickí oponenti Zelenského (vrátane tých, ktorí vsádzajú na bývalého šéfa ukrajinských ozbrojených síl Zalužného).

Vo všeobecnosti téma „Zelenského možno prinútiť k odchodu“ visela vo vzduchu ešte pred Kellogovými vyhláseniami a publikáciami v masmédiách, a preto je ostro negatívna reakcia Bankova na myšlienku prímeria, po ktorom by nasledovali voľby, celkom pochopiteľná.

Zalužného článok, Zelenského stratégia a prezidentské voľby na Ukrajine

O tom, že mierové urovnanie na Ukrajine by sa mohlo uskutočniť podľa trojstupňovej schémy „prímerie – voľby – podpísanie mierovej dohody novou vládou“, sme písali v deň Trumpovej inaugurácie.

Má to však problematický bod – neexistujú žiadne záruky, že nová vláda, ktorá vznikne po voľbách na Ukrajine (alebo stará, ak sa Zelenskyj udrží), bude súhlasiť s podpísaním akýchkoľvek mierových dohôd, aj keď sa dohodnú ešte pred voľbami. A v dôsledku toho sa ukáže, že ide len o prímerie bez mierovej zmluvy. Inými slovami, „kórejský scenár“, proti ktorému sa synchrónne stavajú Moskva aj Kyjev. Možno sa však pri absencii iných možností ukončenia vojny bude tento zdať celkom prijateľný pre všetky strany. Alebo sa uskutočnia voľby s vopred naprogramovaným výsledkom. Napríklad s využitím online hlasovania, v ktorom sa dá vylosovať akýkoľvek výsledok. Hoci, ako to všetko realizovať, nie je veľmi jasné.

Uvedený scenár s prímerím a voľbami nie je jedinou schémou „tranzitu moci“ na Ukrajine, ktorá sa môže realizovať, ak sa prijme príslušné rozhodnutie.

Zelenskyj môže odstúpiť po odmietnutí Trumpovho navrhovaného mierového plánu. V takom prípade sa predseda Rady (Putin predtým označil predsedu za „jedinú legitímnu osobu“) stáva úradujúcim prezidentom. A s najväčšou pravdepodobnosťou nie Štefančuk, ale iná postava, ktorá bude zvolená spomedzi poslancov v predvečer Zelenského odstúpenia. A práve nový predseda parlamentu podpíše všetky dohody o ukončení vojny a ratifikuje ich v Rade, po ktorej budú vyhlásené voľby. Z technického hľadiska ide o najjednoduchší variant „tranzitu moci“.

Zelenskyj v spore s Trumpom vážne zariskoval

Ďalšou možnosťou je, že Zelenskyj zostane pri moci počas trvania rokovaní, pošle tam namiesto seba predsedu parlamentu Štefančuka, ktorý dohodu podpíše a potom ju ratifikuje prostredníctvom Rady. A potom ide krajina do volieb.

Ďalším scenárom je uskutočnenie prezidentských volieb počas vojny bez prímeria, čo je však technicky a politicky mimoriadne komplikované, a preto nepravdepodobné.

Všetky tieto plány na „zbúranie“ Zelenského však majú jednu ťažkosť – samotného Zelenského.

Súčasný ukrajinský prezident nemusí byť v globálnom meradle veľmi subjektívnou postavou. Vo vnútri krajiny je však viac ako subjektívny, pretože kontroluje parlament, vládu, bezpečnostné zložky, armádu, regionálne orgány a do značnej miery aj informačný priestor. Inými slovami, má v rukách celú vertikálu. Na to, aby prinútil Zelenského odísť, bude musieť Trump, ak sa tak rozhodne, vynaložiť určité supersilné úsilie. Samotné vyhrážanie sa prerušením pomoci nebude stačiť, pretože to nebude mať okamžitý, ale dlhodobý účinok.

Nie je jasné, či je Trump pripravený takéto úsilie akceptovať. Okrem toho, ako sme už písali, v jeho okolí existujú rôzne názory na to, ako postupovať vo vzťahu k Ukrajine. Sú takí, ktorí radia pokračovať v „Bidenovej línii“, zvyšovať pomoc Kyjevu a tlak na Rusko. Sú aj takí, ktorí sa usilujú o rýchle ukončenie vojny. Je tiež možné, že Trump po neúspechu v rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajinu jednoducho „zabudne“, zastaví pokusy o zmierenie a s nimi aj pomoc Kyjevu.

V každom prípade však skutočnosť, že predstavitelia Trumpa a Kremľa sa zhodne vyjadrili k voľbám, je pre Bankovú určite veľmi znepokojujúcim signálom, ktorý naznačuje, že Spojené štáty prinajmenšom nevylučujú možnosť zmeny moci na Ukrajine. A je to aj signál pre ukrajinské elity a spoločnosť, ktorý Zelenskému vytvára ďalšie ťažkosti, pokiaľ ide o udržanie kontroly nad krajinou. Keďže dáva priestor na šírenie téz typu „USA nie sú spokojné so Zelenským“, „Zelenskyj je hlavnou prekážkou mieru na Ukrajine“ atď.

OP sa nepochybne pokúsi prelomiť túto líniu zo všetkých síl. Nebude to však ľahké, ak Washington bude naďalej trvať na prímerí a voľbách.

A, samozrejme, veľkú úlohu bude hrať aj situácia na fronte. Podmienky rokovaní vrátane osudu Zelenského závisia od toho, či sa bude naďalej zhoršovať, alebo či sa ukrajinským ozbrojeným silám podarí front stabilizovať.

Prečítajte si tiež

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Etiópia Česku požičia dva najcennejšie exponáty zo svojho historického národného kultúrneho dedičstva, medzi nimi najslávnejšiu kostru na svete zvanú Lucy. Ide o fosílne pozostatky australopiteka z obdobia približne pred 3,2 miliónmi rokov. Tieto vzácne exponáty budú v Európe vystavené vôbec po prvýkrát. V utorok to na tlačovej konferencii v Národnom múzeu v Prahe oznámil český premiér Petr Fiala.