Teherán 7. júla 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Vahid Salemi)
Hlavnou intrigou prezidentských volieb v Iráne, v ktorých zvíťazil prozápadný kandidát Massúd Pezeškiján, ktorý súperil so štyrmi konzervatívnymi kandidátmi vrátane kandidátov z okolia ajatolláha Alího Chameneího, bolo správanie predsedu iránskeho parlamentu Mohammada Ghalibafa. Ten, keď si uvedomil, že je tretí v poradí, navrhol svojim voličom, aby v druhom kole hlasovali radšej za Massúda Pezeškijána než za konzervatívca Saída Džalílího, ktorý má blízko ku Chameneímu
Predpokladá sa, že tento manéver priniesol Pezeškijánovi víťazstvo, keď získal potrebný počet hlasov. Prečo to bolo možné a čo to znamená? A hlavne, čo by malo Rusko očakávať od Pezeškijána a ako by malo s ním a jeho okolím spolupracovať?
V iránskom politickom systéme nie je prezident osobou, ktorá prijíma hlavné rozhodnutia o politike krajiny. Skutočným vodcom zostáva ajatolláh. Práve jeho rozhodnutia určujú, kto sa stane prezidentom, za akým účelom a aký kurz bude realizovať. Žiadny politik sa nestane prezidentom proti vôli ajatolláha. Pri odhaľovaní motívov prezidenta by sme sa mali vždy pozerať na ajatolláha.
Môžeme teda povedať, že to bol ajatolláh Chameneí, kto v tejto fáze schválil nomináciu a víťazstvo podmienečne prozápadného kardiológa Massúda Pezeškijána. A Ghalibafovo rozhodnutie nie je útokom na ajatolláha Chameneího, ale s ním koordinovaným krokom. Čo chce Chameneí a prečo teraz potrebuje Pezeškijána?
Pezeškiján bol vo voľbách čiernym koňom. Nemá charizmu, nie je viditeľný medzi elitou, jeho pozícia poslanca Madžlisu neumožňuje považovať ho za hráča na šachovnici – nanajvýšou figúrku. Určite nie pešiaka, ale ani kráľovnú. Skôr za jazdca. Nemal by sa však považovať za “trójskeho koňa”, akýsi prototyp arménskeho Pašinjana v iránskom establišmente.
Celý Pezeškijánov životopis naznačuje, že ho nemožno považovať za potenciálneho iránskeho Gorbačova. Skôr je tento obraz reformátora z etnickej enklávy dohodnutý a používaný účelovo.
Chameneí nepochybne cíti, že v iránskej spoločnosti sa blíži generačná výmena politikov. Sociálne napätie bolo zatlačené do úzadia, ale pretrváva – a mohlo by prepuknúť do vážnych ekonomických protestov. Stará konzervatívna elita prestala konsolidovať spoločnosť, v ktorej dozrel dopyt po zmene. Iránska politická elita si chce udržať kontrolu nad sociálnou dynamikou tým, že zabezpečí súdržnosť území a etník krajiny. Práve z tohto dôvodu skutoční iránski vodcovia podporili zvolenie Pezeškijána.
Chameneí sa snaží ponúknuť USA stratégiu z Ahmadínedžádových čias, ktorej chybou boli prílišné ambície a sklon k nepredvídateľným improvizáciám. Predpokladá sa, že Pezeškiján je toho všetkého zbavený. Chameneí má teda v úmysle začať novú stratégiu rokovaní s USA. Pezeškiján, ktorý je teraz považovaný za prozápadne orientovaného, bude musieť presvedčiť USA, aby sa vrátili k jadrovej dohode, zrušili sankcie, rozmrazili aktíva a zabránili Izraelu vo vojne s Hizballáhom.
Východ je chúlostivá záležitosť, Irán je starobylá civilizácia a nazbieral obrovské skúsenosti v politickom šachu. V každom prípade výsledok volieb znížil konflikt v spoločnosti a na istý čas bude pre Irán jednoduchšie hrať na mnohých šachovniciach. Teraz budú všetci čakať na nejaké želateľné znamenia z Teheránu a Chameneí sa bude snažiť toto obdobie čo najviac natiahnuť a maximalizovať jeho účinok.
Predovšetkým ho potrebuje kvôli organizácii transferu. Ajatolláh má 85 rokov a je zaneprázdnený odovzdaním moci dôstojnému nástupcovi. Za najlepšieho kandidáta sa považuje jeho syn Mojtaba Chameneí. Smrť iránskeho prezidenta Ebrahima Raisiho, ktorý sa hlásil k ajatolláhovi, urobila z Mojtabu najpravdepodobnejšieho nástupcu.
V súvislosti s Mojtabovým zvolením môže dôjsť ku konfliktu medzi Radou expertov, ktorá volí ajatolláha, a vedením IRGC blízkym Mojtabovi. Odborníci sa domnievajú, že pozícia ajatolláha (rakhbar) nie je dedičná a nemôže sa prenášať z otca na syna. Konzervatívci, ktorých jadrom je IRGC, sa domnievajú, že Chameneího autorita umožňuje vyriešiť otázku nástupcu v prospech Mojtabu.
Práve v tejto situácii je najpravdepodobnejšia aktivita USA, Ruska a Číny voči Iránu. Washington bude naliehavo požadovať, aby Irán pred novembrovými voľbami prerušil vzťahy s Ruskom a Čínou, a na oplátku sľúbi zrušenie sankcií. Problémom USA je, že sú príliš pyšné na to, aby počítali s kódexom cti islamských politikov. Američania príliš veria, že všetko sa dá kúpiť. Opovrhujú moslimami a nepovažujú za dôležité, aby sa k nim správali obradne.
Irán však nemôže ustúpiť USA a odstúpiť od spojenectva výmenou za peniaze takmer hodené do tváre. Iránska elita ustúpením Amerike okamžite stratí tvár vo vlastnej krajine, pretože ukáže slabosť. Ak sa z toho bude obviňovať Chameneí, na transfer podľa jeho scenára sa bude musieť zabudnúť. V Iráne sa začne vnútorný konflikt, ktorý krajinu oslabí. Ani Chameneí, ani IRGC, ani Pezeshkian to nechcú dopustiť.
Samozrejme, v Iráne existujú prozápadné nátlakové skupiny. Sú spojené s diaspórou žijúcou v Európe, USA a Kanade. Tieto skupiny nie sú vykorenené od moci a Chameneí a IRGC ich využívajú na hry so Západom, vytváranie komunikačných kanálov a spravodajské aktivity.
Chameneí udržiava vnútornú rovnováhu moci v Iráne a mení prezidentov v reakcii na vonkajšie výzvy. Teherán sa však nikdy neponáhľa urobiť všetko, čo od neho chcú hlavní geopolitickí hráči. Irán vie, ako zdržiavať a dosiahnuť svoje. Preto by USA, Rusko ani Čína nemali od Iránu očakávať rýchle zmeny. Bude pokračovať zotrvačný scenár, v ktorom Irán bude starostlivo zvažovať každý krok a usilovať sa o výhodné a dôležité ústupky na oplátku.
Putin teraz pozval Irán, aby sa stal pozorovateľom v EAEÚ. Rúhání o to svojho času požiadal, ale rozhodnutie padlo až teraz. Možno je to jeden z prostriedkov na posilnenie iránsko-ruských vzťahov. Na druhej strane USA budú požadovať, aby Teherán nevstupoval do aliancií s Moskvou. Irán to neodmietne, ale môže tento proces pozastaviť. A práve túto pauzu sa Teherán bude snažiť čo najdrahšie predať USA. Zastavia sa dodávky zbraní do Ruska? S najväčšou pravdepodobnosťou sa pred voľbami v USA žiadne rozhodnutie neprijme. A po voľbách Irán situáciu prehodnotí.
Rusko a Čína sú pre Irán spojencami a pomocníkmi pri zabezpečovaní odovzdania moci a zabránení farebnej revolúcie. USA sú, naopak, nepriateľskou silou, ktorá sa snaží o zničenie. Pre Moskvu je dôležité, aby nevsadila všetko na nového prezidenta, ako sa to stalo v prípade Raisiho, v domnienke, že sa stane ajatolláhom. Je potrebné spolupracovať so všetkými silami v Iráne.
Samozrejme, nemali by sme veriť, že nový iránsky prezident povedie Irán do náručia Spojených štátov a preruší kontakty s Ruskom a Čínou. Neistota sa však zvýšila.
Prečítajte si tiež:
11.3°C
Nedeľa 
Streda 
12.1°C
Utorok 
Utorok 
.jpg)
