Bratislava 2. júna 2021 (SITA/HSP/Foto:TASR-Dano Veselský)
Napriek dvojročnému sklzu sa Európska komisia, Rada EÚ a Európsky parlament stále nedohodli na novej podobe Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (CAP). Nepomohli ani májové rokovania všetkých troch spoluzákonodarcov v tzv. „jumbotrialógu“
Českí a slovenskí poľnohospodári sú sklamaní a nahnevaní a európskym politikom odkazujú, že majú toho dosť. Vo vzťahu k európskym inštitúciám vyjadrujú pre nedohodu veľkú kritiku a neprijatie CAP považujú za zlyhanie. Brzdiť procesy má najmä Európsky parlament. Konštatovali to v stredu na spoločnej tlačovej konferencii predstavitelia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), Poľnohospodárskeho zväzu ČR a Agrárnej komory ČR.
„O pravidlách novej CAP sa diskutuje viac ako 4 roky. Poľnohospodári sa oprávnene pýtajú, odkedy sa začne hrať podľa nových pravidiel. Európski politici na únijnej a národnej úrovni čelia výzve na dokončenie reformy CAP, ktorá na jednej strane nájde rovnováhu medzi vyššími ambíciami v súvislosti s ochranou prírody a krajiny a na strane druhej znižujúcimi sa podporami a rastúcimi nákladmi u samotných poľnohospodárov tak, aby zároveň neprišlo k zdraženiu potravín pre spotrebiteľov. O to bude záverečná fáza rokovaní komplikovanejšia,” povedal prezident Agrárnej komory ČR Jan Doležal.
Súčasná CAP kladie podľa účastníkov konferencie na poľnohospodárov obrovské požiadavky v súvislosti s ochranou životného prostredia, ktoré vysoko prekračujú nároky na poľnohospodárov v iných častiach sveta. Poľnohospodári sa aj napriek tomu zaviazali, že sa ich produkcia potravín stane udržateľnejšou a tieto záväzky plnia.
„Poľnohospodári sú prví, ktorí na vlastnej koži pociťujú klimatické zmeny alebo pokles biologickej rôznorodosti. Aj napriek tomu sa na nich kladú ďalšie požiadavky, ktorých dopady sú prinajmenšom sporné a v mnohých prípadoch prinesú ďalšiu byrokratickú záťaž,“ uviedol predseda Poľnohospodárskeho zväzu ČR Martin Pýcha.
Sila poľnohospodárstva EÚ spočíva podľa účastníkov konferencie v jeho rozmanitosti a jadrom akejkoľvek stratégie musia byť poľnohospodári. Pretože doteraz sa neukončili trojstranné rokovania, prijímajú sa rozhodnutia, ktoré prinášajú ďalšie nároky a celé vyjednávanie sa komplikuje. Poľnohospodári opäť čelia návrhom, ktoré sú v rozpore s realitou. Sú znepokojení dogmatickým prístupom, ktorý spochybňuje samotnú koncepciu udržateľnosti.
„Je už 5 minút po dvanástej. Úprimne sme sa spoliehali na to, že sa už dozvieme, ako bude vyzerať kompromisná dohoda. Aj slovenskí poľnohospodári sa potrebujú na zásadné zmeny CAP pripraviť. Strategické plány majú členské štáty predložiť do Bruselu za necelých 7 mesiacov. Stále však nepoznáme niektoré ich základné východiská. Je pre nás neprijateľné, že sa úradníci 3 roky nevedeli dohodnúť na kompromisných návrhoch,” zakončil predseda SPPK Emil Macho.