Úlohou študentov bolo k priezvisku Iškariotský priradiť správne meno. Avšak niektorí študenti to nevedeli a teraz sa na autorov testu sťažujú, informujú viaceré české médiá.
„Majú vôbec právo pýtať sa na náboženstvo? Veď predsa nemusím byť kresťan a čítať Bibliu,“ zverejnil iDnes.cz jeden z komentárov, ktoré sa od utorka objavujú na sociálnych sieťach.
“Nie som veriaci, a za všeobecný prehľad sa to naozaj považovať nedá. V dnešnom multikulti svete by som musel prečítať snáď všetky sväté písma, aby som mal ‘všeobecný prehľad.’ Biblia je možno pekná fantasy, ale takúto propagáciu si podľa mňa nezaslúži,” uvádza hovorí ďalší z komentárov publikovaný portálom Týden.cz.
„Myslím že poznať Judáša, Bruta a Čurda je rovnako samozrejmé ako poznať Billa Gatesa, Ivetku Bartošovú alebo Kima juniora,“ tvrdí iný.
“Kto v živote (pred maturitou) nepočul o Judášovi, tak je polovzdelaný pračlovek a miesto plaču nad obtiažnosťou testu by mal plakať nad vlastnou obmedzenosťou,“ uvádza komentár obhajujúci otázku.
Úryvok z textu, kde bolo potrebné doplniť meno znel nasledovne: „Takže takto to je? Opäť zradený? A kolegom z kabinetu! Prekliaty Basil Corbett! Keď začnem myslieť na Basila Corbetta, hneď mi ***** Iškariotský pripadá sympatickejší. Basile Corbet, udáv sa tými tridsiatimi striebornými!“
Všeobecný prehľad
Podľa stránky Maturitný test z češtiny 2015, ktorá sa nachádza na sociálnej sieti Facebook, boli najčastejšími odpoveďami medzi českými študentmi mená, ako napríklad Ábel, Ježiš či Izák.
České Centrum pre zisťovanie výsledkov vzdelávania (Cermat), ktoré tento test vytvorilo, už údajne vie, koľko maturantov na otázku odpovedalo správne. Žiadne bližšie údaje však zatiaľ nezverejňuje, píše portál Týden.cz.
Podľa hovorcu Cermatu sa daná otázka netýkala náboženstva, ale bola synonymom pre označenie zradcu. „Vieme, že sa na to pozerajú ako z hľadiska literatúry, tak náboženstva. Zmyslom otázky ale nebolo poukazovať na vieru. Myslím si, že to nie je o tom, či poznáte alebo nepoznáte náboženské texty, či už Bibliu, Korán alebo iné. Nemôžeme sa pýtať na náboženské otázky, to by od nás bola veľká chyba,“ vysvetlil Ján Pohanka.
Podobný názor má aj Jiří Trávniček z Ústavu pre českú literatúru Akadémie vied ČR, ktorý sa zaoberá napríklad aj monitorovaním toho, čo Česi rôznych vekových skupín čítajú.
Trávniček považuje príbeh Ježiša za základ všeobecného vzdelania a jeden z pilierov európskej kultúry. „Náboženstvo je súčasťou našej histórie a kultúry, sú to naše korene a sieť, v ktorej sa pohybujeme. Ľudia by mali poznať zloženie diela, v čom sa líšia Nový a Starý zákon, aké sú v ňom postavy … a to možno aj skôr ako pri maturite. Ísť proti tomuto mi príde ako úzkoprsosť a možno aj zlá vôľa,“ zverejnil iDnes.cz.
ru