Praha 4. augusta 2018 (HSP/Foto: Twitter)
Odmietnutie čo i len malej hŕstky migrantov má symbolický význam, pretože to ukazuje, akú správu o našej krajine svetu posielame, konštatuje Tomáš Halík vo svojom príspevku pre Deník Referendum
Halík reaguje na vyjadrenia vrcholných politických predstaviteľov v Česku, ktorí “nechcú prijať vôbec žiadneho utečenca, a to ani niekoľko desiatok, ako boli požiadaní”.
S takýmto postojom nesúhlasí a je za to, aby krajina prijala aspoň niekoľkých i keď “iste nie všetkých”. Odmieta seba a jemu podobných s týmto názorom označovať za naivných “vítačov” či “slniečkárov”, pretože podľa neho sa treba snažiť “jasne rozlišovať medzi obeťami násilia a hladu a medzi obeťami falošných sľubov pohodlného života na Západe”. Pomoc berie nielen ako právny záväzok, ale aj na základe zásad evanjelia a hodnôt humanizmu a solidarity, na ktorých stojí európska kultúra.
Poukazuje aj na obdobie po roku 1968, keď Západ “veľkoryso” prijal desaťtisíce utečencov z bývalého Československa, ktorí chceli žiť v politicky a ekonomicky príjemnejších podmienkach. “Tiež prichádzali zo vcelku inej kultúry, ale Západ sa nebál, že k nim títo utečenci prinesú jedovaté semeno komunizmu alebo že budú uplatňovať to, k čomu ich po desaťročí viedol reálny socializmus: kto nekradne, okráda vlastnú rodinu, z cudzieho krv netečie. Dal im veľkorysú šancu, mnohí ju využili dobrým spôsobom, iní zneužili – tak už to vždy s migrantmi býva,” píše Halík.
Vyjadrením, že neprijmeme ani jedného utečenca, podľa Halíka vravíme, že “sa zriekame Krista a evanjelia, že sa vyraďujeme z Európy a z európskej kultúry humanizmu, že dávame prednosť jedovatému nacionalizmu, národnému sebectvu, chceme len brať a nič dávať”. Je to podľa neho “tisíckrát horšia urážka Krista než jedna scéna z nepochopeného divadelného predstavenia”, v ktorom je zobrazené, ako Ježiš znásilňuje moslimku.
Ako príklad konania predstavuje poľských biskupov, ktorí vyhlásili, že “pre nich nie je záväzná mienka vlády či 90% obyvateľov, ale Kristovo evanjelium”, takže sa postavili za stanovisko pápeža Františka.
Čo však s tým, keď utečenci prijatí do novej krajiny to môžu zneužiť? Na to Halík odpovedá: “Naša zem nie je naša, Hospodinova je zem a všetko, čo je na nej, my všetci sme tu len cudzinci a prisťahovalci, vraví jasne Písmo. Európa vždy bola, je a ešte viac bude kultúrno, etnicky a nábožensky pluralitná, tento vývoj nezastavia žiadne múry a ostnaté drôty. Musíme sa naučiť žiť spolu.”
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
