Praha 24. októbra 2023 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Český exprezident Václav Klaus na konferencii v rakúskom Anife hovoril na tému „Slobodná Európa – je to ešte možné?”. Klaus vo svojej prednáške okrem iného pripomenul, že žijeme čoraz viac v monoideologickom svete liberálnej demokracie, v ktorom sloboda nie je prvoradá, pričom poukázal na redizajn západnej spoločnosti v duchu progresivizmu, environmentalizmu, genderizmu, multikulturalizmu a ďalších súčasných ideologických ambícií. Podľa Klausa – elity, samozvaní majitelia dnešného sveta, hrajú veľmi nebezpečnú hru a potrebujeme „vzburu
Sme svedkami brutálneho útoku nielen na minulosť, ale aj na súčasnosť a budúcnosť západnej spoločnosti. Sme svedkami arogancie a elitárstva politikov, byrokratov, intelektuálov a technokratov, ktorí sa snažia ovládnuť našu spoločnosť, a teda aj nás všetkých. Potrebujeme to, čo veľký španielsky filozof Ortega y Gasset nazval vzburou más takmer pred sto rokmi.
Elity, samozvaní majitelia dnešného sveta, hrajú veľmi nebezpečnú hru. Anglický novinár a historik Paul Johnson, ktorý zomrel v januári, to presvedčivo demonštroval vo svojej knihe „Intellectuals”, upozornil vo svojej prednáške v rakúskom Anife český exprezident.
Klaus hovoril aj o čoraz väčšej manipulácii s ľuďmi, o masívnej indoktrinácii mladších generácií, o narastajúcom demokratickom deficite.
Po páde komunizmu sme takéto masívne, nepriateľské a arogantné presadzovanie takýchto tendencií a vývoja nielenže nečakali, niečo podobné sme si ani nevedeli predstaviť. Mali sme úplne iné plány a sny, ako vytvoriť postdemokratickú spoločnosť ako dnes, pripomína Klaus.
Podľa českého exprezidenta, už dlho je zrejmé, že náš sen z roku 1989 je veľmi vzdialený dnešnej realite a žijeme v politicky korektnom, čoraz viac monoideologickom svete liberálnej demokracie, v ktorom sloboda nie je prvoradá, čo predurčuje takmer všetko.
Klaus sa vo svojej prednáške zaoberal aj problémom „jasne a zrozumiteľne identifikovať nepriateľa”. Ako dodal – existujúca nejednoznačnosť a nevýraznosť komplikuje našu analýzu a našu kritiku. Progresivisti a globalisti nemajú vo svojich mysliach žiadnu koherentnú doktrínu. Nepriateľ zostáva rozptýlený. Bojujeme ako v hmle.
Napriek tomu Klaus pomenoval kde vidí veľkú časť problému.
Dnes vidím Zelených, „vo všetkých svojich podobách”, vo všetkých svojich podobách, ako hlavné nebezpečenstvo. Diktujú nemeckú a európsku politiku. Green Deal je ich najnovším majstrovským dielom. Táto ideológia sa objavila už v 60. rokoch 20. storočia, najmä v súvislosti s Rímskym klubom, ale až v posledných desaťročiach úplne zvíťazili zelení.
Ale aj Zelení sú len časťou dnešného sveta. V súčasnosti treba hovoriť aj o genderizme, transnacionalizme, multikulturalizme, ľudskoprávnosti a s tým spojenej apoteóze nových pozitívnych práv. Všetko sú to militantné ideológie. Pre všetky tieto ideológie by sa mala uskutočniť celá konferencia.
Klaus zároveň dodal, že tieto doktríny idú ruka v ruke, niekedy spolu, niekedy navzájom, ale paralelne a súčasne, čo má dôležitý synergický efekt zahŕňajúci dekonštrukciu dnešného sveta a sú „spolu” proti súčasnému svetu.
V závere svojej prednášky kladie český exprezident viacero otázok – prečo je to tak? Čo sme urobili zle? Prečo sme dovolili, aby tieto doktríny prekvitali? Prečo môže dôjsť k dnešnej rozsiahlej sociálnej metamorfóze? Prečo teraz?
Podľa Klausa je to aj preto, že ľudia na Západe sú po dlhej dobe mieru a blahobytu v podstate spokojní a nechcú si ani predstaviť, ani pripustiť, aby sa skončila. Veria, že táto éra – len s malými, krátkodobými a dočasnými výkyvmi – potrvá natrvalo. Taktiež si mnohí ľudia myslia, že všetko zásadne negatívne možno nájsť len v komunizme – a podobných totalitných systémoch a ľudia veria v stálosť demokracie a v jej výlučne pozitívne dôsledky. Veria, že demokracia je automat , ktorý funguje sám od seba.
Klaus pripomenul, že demokraciu dnes nebráni a nechráni takmer nikto. Práve naopak. Vidíme, že demokracia sa vyprázdnila oslabením politických strán. Mimovládne organizácie, silné záujmové skupiny, sú teraz silnejšie ako politické strany a požadujú výsledky priamo, teda bez pomalosti a opatrnosti demokracie.
Oslavovaná liberálna demokracia je len variantom postdemokracie. Ide o pokus definovať pravdu a spravodlivosť pod hlavičkou myšlienky všeobecných ľudských práv. To vedie k liberalizmu bez demokracie.
Podľa Klausa neexistuje iná možnosť – ako návrat k ideologickej politike, k fungujúcemu straníckemu systému, k mechanizmom parlamentného systému, ktorý existoval v minulosti. Sarrazin povedal: „Musíme znova vytvoriť ostrovy racionality ako Sizyfos.”
Nepotrebujeme však len racionalitu. Potrebujeme normalitu, pretože je základom života. Ale to by bola úplne iná debata, uzavrel Klaus.
0.0°C
.jpg)
