Praha 19. júla 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Screenshot Youtube)
Generál Petr Pavel – veľký nadšenec a propagátor NATO vystúpil na konferencii Naša bezpečnosť nie je samozrejmosť, kde sa vo svojom prejave zameral na problémy spojené s dynamickým vývojom bezpečnostného prostredia. Dnes podľa Pavla nemožno chápať bezpečnosť v kategóriách, ktoré platili predtým, pretože to znemožňuje adekvátnu reakciu na výzvy. Česko preto musíme zmeniť svoj prístup
“Celý systém národnej bezpečnosti je potrebné postaviť na nový základ tak, aby mal jasnú hlavu, s ktorou môže premiér, ako šéf exekutívy, pracovať. Príde mi takmer trestuhodné, že v tejto krajine nebola na úrovni inštitúcií a vlády žiadna skutočná snaha sa z tejto krízy poučiť. Preto som dal dohromady návrh systému protikrízovej ochrany, ktorý už čoskoro predstavím širokej verejnosti i nastupujúcej vláde,” začal hovoriť na konferencii generál Petr Pavel.
.
Pavel ďalej v prejave uviedol, že v celom spektre rôznych hrozieb sa podľa neho stále viac presadzujú hybridné hrozby.
“A to slovo hybridné, je dobré vedieť, že to je produktom západnej bezpečnostnej teórie, aj keď ho prisudzujeme predovšetkým Rusku, ale Rusi nikdy termín hybridné hrozby nepoužívali, oni používali termín aktívne opatrenia, ktoré mali v arzenále už dlhé a dlhé roky, a vlastne k tým starým nástrojom, medzi ktoré patrila predovšetkým propaganda, podvratnéj činnosti, psychologické operácie a špionáž, pribudli nové nástroje umožnené modernými technológiami. Predovšetkým nástupom internetu a sociálnych sietí,” dodal Pavel.
.
Nespočet rôznych kybernetických operácií a dezinformačných kampaní má podľa generála jeden cieľ, ktorý spočíva v snahe oslabiť protivníka. Práve Rusko a Čína dosiahli v tomto smere veľký pokrok.
“Tým sa bohužiaľ ale nijako nezmazává význam tradičných silových nástrojov, teda armád, pretože vidíme, že nielen Rusko, ale aj Čína a mnoho ďalších štátov, ktoré považujeme, keď nie priamo za protivníkov, tak aspoň za bezpečnostnú výzvu, tak veľmi intenzívne modernizujú, veľmi intenzívne pracujú na rozvoji svojich ako konvenčných, tak jadrových arzenálov, ale okrem toho venujú obrovské prostriedky na úsilie práve do pôsobenia v tej hybridnej zóne. A tá sa vyznačuje dvoma základnými parametrami. Ten jeden je v tom, že je pôsobenie v tejto zóne väčšinou pod prahom toho, čo môžeme označiť za agresiu. Alebo aspoň tak, ako sme agresiu definovali doteraz,” zmienil Pavel.
Tí, ktorí sú takémuto pôsobeniu vystavení, sa tak ocitajú trochu v rozpakoch, pretože je veľmi ťažké identifikovať konanie týchto krajín ako skutočnú hrozbu a prijať proti tomu adekvátne opatrenia. Navyše pôvodca takéhoto pôsobenia môže dlhodobo popierať svoju spoluvinu.
“Samozrejme, že niektoré tie aspekty toho, čo nazývame hybridným pôsobením, používajú všetky štáty sveta, vrátane toho nášho, pretože rozhodne to, čo môžeme nazvať propagandou alebo informačným pôsobením, robia všetci. Ide o to, s akými nástrojmi, kam až ďaleko sú ochotní zájsť, s akou intenzitou a hlavne s akými cieľmi. My musíme preto vnímať bezpečnostné prostredie ako oveľa komplexnejšie, musíme tiež vnímať, že zďaleka otázkami bezpečnosti sa už nemôžu zaoberať iba ženy a muži v uniformách, či už sú to armády, policajné zbory v pekných oblekoch, alebo v tajných službách, ale že sú to v podstate všetky zložky spoločnosti,“ tvrdí Petr Pavel.
Bezpečnosť sa totiž dnes prelína do všetkých zložiek nášho života a všetkých spoločenských vrstiev, obzvlášť pokiaľ ide o krízy, ako je tá dnešná, vyvolaná koronavírusom. Najväčším problém však podľa Pavla je, keď sa štáty alebo jednotlivci snažia využiť aj tú najhoršiu krízu a získať nejakú svoju výhodu, prípadne niekoho nejako významne poškodiť.
“Takže, to sú reality, v ktorých žijeme, a preto si myslím, že v dnešnej dobe nemá zmysel definovať hrozby v nejakom poradí Rusko, Čína, medzinárodný terorizmus, alebo v akomkoľvek inom, ale predovšetkým v našom stredoeurópskom priestore, a konkrétne v Českej republike, vidím to najväčšie ohrozenie v tom, že nie sme schopní identifikovať, čo nám vlastne hrozí a ako. A na základe toho máme problém identifikovať, akými nástrojmi proti tomu pôsobiť a hlavne, že tie nástroje tiež musíme podporiť primeranými zdrojmi. A to ako ľudskými, tak finančnými a materiálnymi,” povedal Pavel.
Na záver Pavel zmienil hlavný nedostatok, ktorý nedovoľuje Česku dostatočne efektívne reagovať na nové bezpečnostné prostredie.
“Máme stále ešte v praxi tú obranu rozdelenú veľmi rezortne, a aj keď sme hovorili už dávno, už pri spracovaní bielej knihy, že musíme sa zamerať viac na horizontálnu koordináciu, tak stále ešte fungujeme v tých komínoch rezortných alebo národných,“ uzavrel danú tému dotyčný.
.