Praha 2. novembra 2024 (HSP/Foto:TASR-Barbora Vizváryová)
Keď sú na čele štátu nekriticky prozápadní géniovia typu Pavla a Fialu, môže sa udiať všeličo. Aj v rámci zneužívania rusofóbie za účelom zisku politických bodov a sympatií kolegov z Bruselu či Washingtonu. Česká vláda však teraz klesla tak hlboko, že občanom dala otvorene najavo, za čo ich má…
Ministerstvo zahraničných vecí ČR vydalo online publikáciu „Prokremelské pohádky“. Môžete si ju stiahnuť zadarmo, veď šíriť nenávisť voči Rusku je dnes dobročinný, priam štátnický akt. Na obálke hrá antropomorfný medveď v ušianke na heligónke akúsi pieseň, s rozzúreným výrazom v tvári. Na pozadí sa črtajú zbombardované paneláky. Fakt „nápadité“. Obálka roka, pokiaľ ide o stereotypy, klišé, a šírenie zloby…
Na um príde v tejto súvislosti chudák Jarek Nohavica, sám heligonkár, ktorý si toho času vypil kalich trpkosti za medailu v oblasti kultúrneho prínosu od Putina. Ten už je pre časť českého národa vybavený…
Ale než sa pozrieme dovnútra „knihy“, zastavme sa na slovíčko pri jej autoroch. Sú totiž, čuduj sa svete, anonymní. Aj v predhovore aj v tiráži sa uvádza len „kolektív autorov“. A to má byť čo? Tak toto nie, milí zlatí přátelé. Kolektív autorov môže byť uvedený keď tak na obálke, avšak tiráž má obsahovať meno každého jedného prispievateľa, vrátane jazykového editora, grafika, či technického redaktora. Takto fungujú seriózne publikácie, sú na to jasne určené pravidlá.
Nech listujem ako listujem, tieto záznamy tam chýbajú.
Vari sa hanbíte za svoju činnosť, sousedé? Keď ste takí frajeri, prečo nejdete s kožou na trh ako každý, kto niečo publikuje? Alebo sa bojíte, že zdravá časť krajiny vás bude mať za hlupákov a štváčov?
Ste azda zbabelci?
A čo je vlastne cieľom tejto publikácie? Vyvracať hoaxy, v poriadku; dokonca dvojjazyčne, aj v angličtine, asi aby západní partneri mali radosť. Snažia sa to robiť humorným spôsobom, to je trochu zvláštne, keď je vydavateľom štátna inštitúcia. Nemal by štát náhodou investovať do vydávania serióznych analytických publikácií? Zmenila sa česká vláda na továreň na „memečká“ a karikatúry? Myslí si politická „elita“, že český národ natoľko osprostel, že by nedokázal naštudovať seriózne, odborné články? Také, kde sa autori podpíšu vlastným menom?
Ale počúvajte, vraj: „Věříme totiž, že kdo se dokáže Kremlu zasmát, stává se odolnějším vůči jeho výpadům. Smíchem zároveň odpíráme Kremlu jedno z jeho největších přání, kterým je, aby ho okolní svět bral smrtelně vážně. Tak vážně, jak se bere on sám.“
No, kamaráti, pobavili ste! Ruská federácia je momentálne jeden z najväčších hráčov na geopolitickom ihrisku. Všetci partneri, či už členovia BRICS alebo externé krajiny, chcú mať s Ruskom dobré vzťahy. S výnimkou krajín kolektívneho západu – tie však tvoria len skromnú jednu štvrtinu celého sveta.
Ako máme brať vážne riadky „kolektívu autorov“, keď zavádzajú už v úvodnom slove?
Svetoví lídri si s Putinom podávajú ruky a sedia za okrúhlym stolom. Komu chcete nahovoriť, že Rusko si želá, aby ho brali vážne, keď ho tak dávno berú? Prečo masírujete mozgy vlastnému obyvateľstvu?
Ako hovorí klasik: Komu tím prospějete?
Ďalší udivujúci fakt: „Citované“ ruské hoaxy nemajú uvedený zdroj. Napríklad tvrdenie, že Washington a Brusel sú horší, než bol Hitler. Kto to povedal? V akej súvislosti? Išlo o legitímneho zástupcu Ruskej federácie v oficiálnom vyjadrení?
To sú všetko dôležité súvislosti. Ale základom všetkého je tak či onak uvádzať autora citátu – a ja som v tom pamflete nenašiel ani jedného!
Zato hneď na vedľajšej strane prináša „kolektív autorov“ svoj vlastný blud, keď napríklad uvádza defektnú analógiu súčasného ruského režimu k nemeckému nacizmu. Vraj ich spája potláčanie slobody, šírenie nenávisti, kradnutie cudzích území, a „zbožšťovanie“ vojny.
No tak neviem, kde na tieto „fakty“ prišli, ale isté je, že nemecký nacizmus sa ideologicky primárne zakladal na vyvyšovaní árijskej rasy nad všetky ostatné s tým, že táto nadradená pozícia „legitimizovala“ Nemecko viesť vyhladzovaciu vojnu voči iným národom. Čo má taký prístup spoločné s dnešným Ruskom?
To „kolektív autorov“ ministerstva zahraničných vecí ČR nedokáže pravdivo pomenovať základnú charakteristiku Hitlerovho režimu? Alebo si vyberajú len to, čo sa im hodí? Mali by všetci vrátiť honorár…
Ale čo, možno sa na projekte zúčastnili ako dobrovoľníci v dobrej viere, že robia niečo prospešné pre český národ.
V jednej veci majú vydavatelia tohto zdrapu predsa len recht: Politickým a mediálnym rozprávkam netreba veriť. Či už prichádzajú zo strany Ruska, alebo od kadejakých anonymných „kolektívov autorov“…
Je však hanbou ministerstva zahraničných vecí ČR, že prepožičalo svoje insígnie takémuto pochybnému projektu.
Prečítajte si tiež:
- Európou opäť obchádza strašidlo – tentoraz strašidlo neliberalizmu s novou tvárou Robertom Ficom – vyplakáva britský Financial Times
- Vystúpenie premiéra v ruskej televízii, ktoré vyvolalo búrku. Čo také tam zaznelo a prečo to otriaslo médiami
- Ako Rusi (znovu) predbehli celý svet (a u nás si to nik nevšimol)