Bratislava 14. júna 2023 (HSP/Foto:Pixabay)
Z výskumu spravodajského webu Českého rozhlasu iROZHLAS.cz, ktorý pripravili výskumníci z Národného inštitútu SYRI vyplýva, že ruským dezinformáciám verí v Česku len malé percento ľudí. Tzv. tvrdé jadro priaznivcov konšpiračných a dezinformačných príbehov tvorí menej ako desať percent českej populácie
„V širšej populácii prevažuje voči týmto prokremeľským príbehom silný odpor, a tak v Česku neopanovávajú verejný priestor ako napríklad na susednom Slovensku,” konštatuje interbetový spravodajský portál Českého rozhlasu iROZHLAS.cz.
Podľa portálu Českého rozhlasu priama dôvera v konšpiráciu však zohráva úlohu len čiastkovo. Kľúčová je totiž podľa výskumu dôvera v politický systém a štátna inštitúcia, ktorú konšpirácie a dezinformácie podrývajú.
Tzv. proruské konšpirácie a dezinformácie oslovujú len okolo desať percent Čechov. Ukazujú to dáta výskumu Českého rozhlasu a Národného inštitútu SYRI. Výskum testoval na takmer štyroch tisícoch respondentoch vybrané príbehy, ktoré boli najčastejšie zastúpené na tridsiatich takzvaných antisystémových a konšpiračných weboch.
Na otázku: „Do akej miery súhlasíte alebo nesúhlasíte s nasledujúcim výrokom? – Rusko bolo dotlačené do vojny na Ukrajine kvôli nepriateľskému správaniu štátov NATO,” až 52% Čechov odpovedalo, že s týmto výrokom rozhodne nesúhlasí. Rozhodný súhlas s tým, že Rusko bolo do vojny dotlačené Západom vyjadrilo iba 5% Čechov a skôr súhlasilo ďalších 6%.
Podľa výskumníka Jozefa Šlerku, ktorý sa dezinformáciám venuje na serveri Investigace.cz , sa potvrdilo, že sa jadro priaznivcov týchto príbehov počas rokov výrazne nemení. Šlerka doplnil, že ďalších desať percent je potom nejaký „mäkký obal”, čo zodpovedá aj politickému zastúpeniu strán, ktoré tieto naratívy častejšie akcentujú.
Podobné skóre sa potvrdzuje aj pri tvrdeniach, že slovanské národy sú ako bratia a Rusko bráni ich záujmy. Až po tie „ráznejšie”, ako napríklad, že Rusko bolo do vojny na Ukrajine dotlačené nepriateľským správaním Západu a krajinami NATO.
„Zistili sme, že asi jedenásť percent ľudí s týmto výrokom rozhodne alebo skôr súhlasí. Čo zodpovedá údajom, ktoré poznáme z minula,” poukazuje Šlerka na spomínaných jedenásť percent priaznivcov proruských naratívov. „Je to zlá správa v tom ohľade, že sme s tým neboli schopní za tie roky nič urobiť, v praxi sú to totiž stovky tisíc ľudí,” dodáva český výskumník.
Na druhej strane dobrou správou je podľa neho percento ľudí, ktorí sú rozhodnými odporcami týchto výrokov., keďže polarizácia národa do dvoch skupín sa v Česku neudiala. „Skôr veľa ľudí doviedla k rozhodnému postoju. A práve pri výroku o dotlačení Ruska do vojny s Ukrajinou povedalo 52 percent respondentov, že s ním rozhodne nesúhlasí. A to je značná miera nesúhlasu, ktorú sme vo výskume zaznamenali len u mála iných výrokov,” upozorňuje Šlerka.
Podľa údajov vyplývajúcich z výskumu najviac ruským naratívom dôverujú ľudia „s vysokou mierou nedôvery v politický systém, v inštitúcie a samozrejme aj v mainstreamové médiá”. Na rozdiel od iných skupín sa ale silní priaznivci konšpirácií veľmi zaujímajú o politiku. „Nie sú apatickí. Nedostanú sa do fázy, že pretože nám všetci klamú, tak na to kašleme. Pristupujú k tomu tak, že pretože nám všetci klamú, tak sa musíme zaujímať,” vysvetľuje výskumník.
Títo ľudia však zároveň necítia potrebu žiť v demokratickom systéme. „Keď sa na to pýtame, tak väčšinou odpovedajú, že je jedno, či tu máme demokratický, alebo nedemokratický režim. U týchto ľudí prevažuje nespokojnosť s členstvom v EÚ a rozhodne nesúhlasia s krokmi vlády ohľadom utečencov a s ich prijímaním,” ozrejmil Šlerka.
Na otázku, či svet v skutočnosti riadia skryté elity, ktoré sú mocnejšie ako jednotlivé vlády, politici sú len ich bábkam, 30% Čechov odpovedalo, že s týmto výrokom rozhodne alebo skôr súhlasia a rozhodne alebo skôr nesúhlasilo 38%. respondentov.
PREČÍTAJTE SI EŠTE
Manipulácia a klamstvo normou? Kam kráčaš Slovensko? Do totality? A svet do katastrofy?
Čo o sebe prezrádzajú mainstreamoví šíritelia hoaxov o Novej Kachovke?