Bratislava 31. mája 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Libkos)
Zelenskyj minule povedal, že Stavka najvyššieho veliteľa schválila dátum začiatku protiofenzívy
Či tieto termíny už boli skutočne schválené, alebo ide o nejakú ďalšiu informačnú operáciu, zatiaľ nie je možné rozoznať.
Pokiaľ však ide o bezprostredné termíny, najdôležitejšie dni pre vývoj na fronte sú od 1. do 5. júna. Práve počas týchto dní, ako uviedol kurátor Wagnerovho PMC Prigožin, musia Wagnerovci opustiť svoje pozície v Bachmute a odovzdať ich ruským pravidelným jednotkám.
Zatiaľ nie je jasné, či Wagnerovci skutočne odídu, alebo nie (už predtým mal Prigožin v úmysle opustiť mesto, po čom sa mu vyhrážali obvinením zo “zrady vlasti”). Nie je tiež jasné, či bolo toto stiahnutie vôbec koordinované s ruským ministerstvom obrany, ktoré rotáciu zatiaľ nepotvrdilo (hovorí o nej len samotný Prigožin, ako aj ukrajinské a západné zdroje).
Ale aj keby sme predpokladali, že stiahnutie wagnerovcov bolo dohodnuté a pravidelné jednotky nahrádzajú PMC podľa schváleného harmonogramu, stále je to pre ruské velenie veľký problém. Je nútené sem presunúť svoje bojaschopné zálohy, čo môže mať negatívny vplyv na schopnosť Rusov udržať líniu obrany na iných smeroch.
A samotná rotácia, keď boje pri Bachmute pokračujú a samotné mesto je pod neustálou paľbou AFU, je veľmi náročná a spojená s rizikom straty pozícií (ako sa to stalo začiatkom mája, keď Wagner odovzdal ruským silám pozície na krídlach).
A ústup ruskej armády v Bachmute, ako už Prigožin výslovne uviedol vo svojich rozhovoroch, využije na nový silný tlak na ministerstvo obrany, vrátane organizovania protestov v Moskve. Čo pravdepodobne neprispeje k posilneniu morálky ruskej armády a spoločnosti.
Ak sa teda v blízkej budúcnosti črtajú nejaké veľké udalosti, pravdepodobne sa uskutočnia práve v týchto dátumoch – prvých 5 až 10 dní v júni.
Ale, samozrejme, veľa závisí od toho, podľa akého scenára sa vyvinie situácia v Bachmute a jeho okolí, ak odtiaľ odídu wagnerovci, ako avizoval Prigožin.
Na druhej strane nie je celkom jasné, či je ukrajinské velenie pripravené vynaložiť svoje zďaleka nie neobmedzené sily a prostriedky na ofenzívu pri Bachmute, ktorý, ako priznávajú všetky strany, nemá vážny vojensko-strategický význam (hoci má veľký informačno-symbolický význam). A to aj napriek tomu, že v minulosti bolo ukrajinské vedenie na Západe často kritizované za to, že sa rozhodlo mesto udržať aj za cenu veľkých strát, namiesto toho, aby sa stiahlo na pripravené pozície a ušetrené sily použilo na ofenzívu na strategicky dôležitom fronte na juhu Ukrajiny.
Preto boje pri Bachmute, ak sa zintenzívnia, môžu mať pozornosť odvádzajúci význam, zatiaľ čo hlavné udalosti sa budú odohrávať v iných častiach frontu, ako aj prípadne na území Ruskej federácie.
Ale to opäť len v prípade, že sa skutočne rozhodne o útoku v najbližšom čase, a nie o odložení protiofenzívy na neskôr, čakajúc na dodávky západných lietadiel, ako to už avizujú niektorí vojenskí predstavitelia.
Čo sa deje na krídlach Bachmutu
Mesto sa dostalo pod ruskú kontrolu 20. mája. Odvtedy sa ukrajinské ozbrojené sily snažia presunúť hlavné bojové operácie na predmestia, informuje ruský vojenský analytik Jurij Pdoljaka.
Čo sa dialo na bokoch v prvých dňoch po ústupe AFU z Artemovska?
Po 20. máji sa AFU niekoľkokrát pokúsila postúpiť z Časov Jaru do oblasti Kleščejevky na juhovýchode a do oblasti Bogdanovky na severovýchode.
AFU však narazila na viaceré problémy, akonáhle začala útočiť na ruské krídla. Po prvé, ukázalo sa, že medzi výšinami Časov Jar a Krasnym (Ivanovskoje) nie je možné tajne presunúť techniku a značný počet jednotiek.
Akýkoľvek pohyb a sústredenie jednotiek zaznamenali bezpilotné lietadlá Orlan-10 a Orlan-30, po ktorých začalo na pozemné jednotky AFU pôsobiť ruské delostrelectvo.
Po druhé, jednotky AFU zapojené do tejto operácie sa na začiatku spravidla presúvali na frontovú líniu bez ťažkých zbraní v nádeji na rýchly prielom. Zároveň si delostrelectvo ruských ozbrojených síl stále udržiavalo palebnú kontrolu nad zásobovacími trasami, čo obmedzovalo presun ukrajinských záloh a munície na minimum.
V dôsledku toho bol postup ukrajinských jednotiek minimálny (100 až 300 m) a rýchlo stratil na sile. Predsunuté jednotky boli nútené prejsť do obrany na nevýhodných pozíciách vzhľadom na nedostatok síl a prostriedkov na ich udržanie. Zároveň sa (možno z politických dôvodov) ukrajinské jednotky nestiahli z neudržateľných pozícií na krídlach a utrpeli regulárne straty.
Čo sa teraz deje na krídlach?
Ešte v polovici mája sa boje na krídlach pri Bogdanovke a Grigorovke a medzi obcami Stupočki a Krasnoje (“Ivanovskoje”) zmenili na pozičné, tak ako na väčšine územia frontu.
Ukrajinským ozbrojeným silám sa v týchto oblastiach nepodarilo postúpiť: po obmedzení pohybu na palebné línie boli ukrajinské jednotky nútené zakopať sa na miestach, kde ich zasypala delostrelecká paľba ruských ozbrojených síl.
Po vyslaní jednotiek z Časov Jaru na boky prišla AFU o značnú časť záloh, ktoré velenie zoskupenia pozemných síl pripravovalo na protiútok. Časť z nich bola zničená ešte počas zhromažďovania a postupu pri objektoch v Časov Jare, iné boli zničené pri postupe do priestoru Kleščejevky pri kameňolome. Taktiež bola delostreleckou paľbou zasiahnutá veľká skupina jednotiek AFU, keď sa snažila zakoreniť na výšinách pri kanáli Severský Donec, v blízkosti Bielej Hory a Dylejevky.
Najväčšie straty zálohy AFU utrpeli na severozápadnom krídle. Koncom mája počas bojov medzi Grigorovkou a Bogdanovkou utrpela ťažké straty 56. motorizovaná pešia brigáda AFU. Približne 25 príslušníkov 2. práporu brigády padlo do zajatia a ďalších 15 bolo zabitých. Veľkú časť zajatých tvorili muži vo veku 39 – 45 rokov bez bojových skúseností, ktorí boli mobilizovaní v Odeskej a Nikolajevskej oblasti. Pri výsluchoch vojaci uviedli, že veliteľov čiat, rôt a práporov nevideli, nepoznajú ich a rozkazy dostávali len rádiom. Pritom línie, na ktoré AFU ustupovala z Artemovska, boli prevažne na kopcoch a vyvýšeninách, a aby sa mohli presunúť na boky, museli pozemné jednotky zostúpiť nižšie a pohybovať sa v nížinách, ktoré monitorovali bezpilotné lietadlá a riadenie delostreleckej paľby Východného vojenského okruhu.
Aký bol zámer AFU na krídlach?
Zámerom ofenzívy na bokoch bolo zrejme zapojiť do bojov malé skupiny a následne zaviesť do boja vopred pripravené rezervy. Chyby v kombinácii s ruským delostrelectvom a leteckými údermi, ako aj strata značného počtu záloh počas mestských bojov v marci a apríli však pripravili AFU o možnosť zaviesť do boja veľké a dobre vybavené formácie a zabránili aj minimálnym úspechom na krídlach.
PREČÍTAJTE SI EŠTE
Veľká ukrajinská ofenzíva sa možno bude časovo zhodovať s obrovskými hrami vzdušných síl NATO
Straty značnej časti personálu AFU sú len špičkou ľadovca