Bratislava 10. júla 2021 (HSP/Foto:Facebook)
Rozhodnutie Ústavného súdu SR o tom, že referendum o predčasných parlamentných voľbách nie je v súlade s ústavou, vyvolalo veľké protesty a emócie. Na názor sme sa spýtali známeho právnika Jána Čarnogurského ml.
Hlavné správy: Aký je váš pohľad na to, že Ústavný súd odmietol referendum o predčasných parlamentných voľbách ako neústavné?
Čarnogurský: Referendum je viac ako ústava. Nie každý zákon má rovnakú silu. Nad vyhláškou je zákon, nad zákonom je ústavný zákon, nad ním je takzvané jadro ústavy a nad tým všetkým by malo byť referendum. Takto to však nie je napísané v Ústave SR.
Je logické, že ak referendum o niečom rozhodne, teda ak občania nejakou kvalifikovanou väčšinou rozhodnú, tak by to malo byť viac ako ústava. Momentálne však naša ústava nič také nehovorí a na to, aby referendum malo takú silu, ešte väčšiu ako Ústava, musí spĺňať určité predpoklady.
Ak takéto predpoklady spĺňa, tak aj keď to Ústava neumožňuje, keďže o tom priamo nehovorí, malo by sa referendum konať. Čiste z princípu, že sme demokratický štát v ktorom ľudia, ak o niečom chcú rozhodnúť v referende, mali by tú možnosť mať.
Na to, ako a kedy sa má referendum konať a aké to bude mať účinky vo vzťahu k Ústave, nemáme žiadny právny predpis. Keby sa to referendum aj konalo a vzišiel by z neho nejaký výsledok vo vzťahu k Ústave, že sa má skrátiť volebné obdobie, tak nie je dosť jasné, akým spôsobom by sa malo volebné obdobie skrátiť, o koľko, atď.
Myslím si, že v tomto prípade to Boris Kollár vyriešil rozumne: áno, chceme aby sa konalo referendum a urobíme na to zákon, ktorý to vyrieši, teda že pri každom možnom výsledku referenda budeme vedieť čo sa má ďalej diať.
Hlavné správy: Bývalý minister školstva Juraj Draxler povedal, že podľa takéhoto výkladu, s akým prišiel Ústavný súd, bolo aj referendum o vstupe do Európskej únie neústavné…
Čarnogurský: Nemyslím, že by to bol rovnaký prípad. Problém tohto referenda nespočíva v tom, či by sa malo alebo nemalo konať – ono by sa malo konať. Tu však nie je úplne jasné, že keď sa referendum vykoná a vzíde z neho nejaký výsledok, čo a kedy sa má následne stať. To znamená, že je ako keby „nevykonateľné“.
To je jediný problém tejto referendovej otázky, pod ktorú sa podpísalo tých takmer šesťstotisíc ľudí. Kdežto pri referende o vstupe do Európskej únie bolo jasné čo sa má pri akom výsledku referenda stať: pri kladnom výsledku máme vstúpiť do EÚ, pri zápornom výsledku nevstúpiť.
Hlavné správy: Dá sa povedať, že tento prípad svedčí o nedokonalosti našej legislatívy, že táto neráta so všetkými eventualitami?
Čarnogurský: Legislatíva týkajúca sa referenda je u nás v plienkach a tým, že doteraz všetky referendá, okrem toho jediného, o vstupe do Európskej únie, boli neúspešné, tak to ani nikto neriešil. Ale keďže poznáme referendum ako inštitút, ktorý funguje v každej demokracii a máme ho aj u nás, tak treba skonštatovať, že síce existuje, ale nie je úplne jasne zadefinované pozitívnymi právnymi normami, čo sa kedy má stať, keď sa referendum uskutoční.
Hlavné správy: Boli by ste vy osobne za zníženie kvóra pre platnosť referenda zo súčasných 50 percent oprávnených voličov?
Čarnogurský: Kvórum učite treba znížiť, ale nie iba znížiť, ale ho aj nejako „zreálniť“. Keby sa iba znížilo, a znížilo by sa príliš, tak budeme mať referendum každú chvíľu aj o veciach, kde by to prišlo možno draho. Nemusí byť zlé mať referendum často, ale toto treba rozumne domyslieť. Kvórum by sa napríklad mohlo nejakým spôsobom odvíjať od toho, koľko ľudí bolo voliť v posledných voľbách.
Ivan Lehotský
0.0°C
.jpg)
.jpg)
