Čarnogurský po návšteve šéfa NATO v Košiciach: “V poslednej dobe má o nás USA mimoriadny záujem, hodili by sme sa im ako základňa. Niečo sa chystá, Lajčákove slová sú podozrivé”

Bratislava 3. marca 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Martin Bauman)

Niekoľko dní po návšteve amerického ministra zahraničných vecí zavítal na Slovensko aj šéf NATO Jens Stoltenberg. S prezidentom Kiskom hovoril predovšetkým o výdavkoch na zbrojenie. Kiska sa zároveň podpísal pod vyhlásenie, v ktorom víta zvýšenú vojenskú prítomnosť NATO v krajinách strednej a východnej Európy

Vyhlásenie podpísali prezidenti krajín tzv. Bukureštskej deviatky, čo je neformálne združenie zahŕňajúce krajiny V4, Pobaltia a Rumunsko s Bulharskom. Bývalý slovenských premiér Ján Čarnogurský, ktorý patrí k najvýraznejším kritikom NATO na Slovensku, upozorňuje, že Slovensko sa v poslednej dobe dostalo na mušku Spojených štátov.

Skupinka aktivistov sa po celú dobu Stoltenbergovej návštevy snažila v blízkosti rokovaní vyjadriť, že ani on, ani NATO nie sú na Skovensku vítaní. Stoltenberga “v bezpečnej vzdialenosti“ sprevádzala dodávka s nápisom “Stoltenberg NATO, go home!“

Viac zbrojenia a viac cudzích vojakov

Kiska hovoril so Stoltenbergom hlavne o výdavkoch na zbrojenie. Slovensko začalo v posledných rokoch masívne prezbrojovanie armády, ktoré nás bude stáť niekoľko miliárd eur. Len nákup amerických stíhačiek bude stáť približne dve miliardy.

V čase, keď peniaze viditeľne chýbajú v iných oblastiach ako doprava, poľnohospodárstvo či veda a výskum, časť Slovákov vníma astronomické sumy vynakladané na zbrojenie mimoriadne citlivo.

“Diskutovali sme o potrebe vysvetľovať našim občanom, aké je dôležité investovať do našej obrany. Zabezpečiť ochranu občanov je hlavnou úlohou štátu,” povedal prezident po stretnutí so šéfom NATO.

So Stoltenbergom sa stretol aj Miroslav Lajčák. Počas diskusie slovenský minister rezolútne odmietol alternatívu neutrálneho Slovenska mimo NATO. “Môžeme byť silní len vtedy, keď budeme súčasťou širšieho prostredia, ktoré vychádza zo zásad a hodnôt. Neexistuje lepšia alternatíva pre túto krajinu, než byť dôveryhodným a spoľahlivým členom NATO a EÚ,” povedal minister zahraničných vecí. Lajčák zároveň dodal, že SR splní svoj záväzok investovať 2% HDP na zbrojenie v roku 2022. “Je to absolútne nevyhnutné, pretože potrebujeme moderné ozbrojené sily, ktoré nebudú osamelé, ale budú súčasťou multilaterálneho prostredia,“ dodal.

Stretnutie prezidentov Bukureštskej deviatky sa konalo pri príležitosti 70. výročia vzniku NATO, 20. výročia vstupu Česka, Poľska a Maďarska do NATO a tiež 15. výročia vstupu SR do NATO. Na záver stretnutia prezidenti predstavili spoločnú jedenásťbodovú deklaráciu, v ktorej sa vyjadrujú k úlohe NATO, jeho významu, hrozbám či potrebe súdržnosti. Signatári stretnutia v Košiciach však okrem toho vyjadrujú podporu zvýšenej vojenskej prítomnosti NATO, predovšetkým vojsk USA, v ich krajinách. Poľský prezident Duda dokonca na tlačovej konferencii vyzval k zvýšeniu ich počtu. Poľsko označil za “uzol, z ktorého sa môže šíriť bezpečnosť do ďalších štátov”.

Expremiér Ján Čarnogurský, ktorý v súčasnosti vedie protestné hnutia proti NATO, o výročí Aliancie hovorí, že ak vôbec mala nejaké opodstatnenie, bolo to v čase existencie Varšavskej zmluvy: “V čase, keď zanikla Varšavská zmluva, NATO stratilo svoje opodstatnenie. Dnes neplní žiadnu obrannú funkciu ani voči SR, ani voči Európe všeobecne. Najväčším bezpečnostným problémom sú teroristi a vlna migrácie, ktorú môžu teroristi zneužiť k prieniku do Európy. Ale v tom sa NATO nechystá Európe pomáhať.”

Čarnogurskému vadí aj fakt, že NATO neustále tlačí Slovensko do konfrontácie s Moskvou. “Slovensko je tradične rusofilné. Podľa posledných prieskumov je Slovensko najviac rusofilná krajina v strednej Európe a žiadne zaťahovanie do nepriateľských akcií proti Rusku by nenašlo odozvu u verejnosti,” dodáva expremiér.

SR ako základňa Američanov?

Ján Čarnogurský, ktorý už niekoľko rokov stojí na čele protestného hnutia proti konfrontačným aktivitám NATO na Slovensku, tvrdí o stretnutí Kiska – Stoltenberg, že slovenská verejnosť ťažko pochopí zvyšovanie výdavkov na zbrojenie, keď si nie je istá, či primárnym cieľom je zvýšenie bezpečnosti Slovenska alebo nákup americkej vojenskej techniky. “Druhá vec je to, že pod takou zámienkou sa môže skrývať príprava tajných vojenských základní USA na Slovensku. Investujú do modernizácie letiska na Slovensku, ale nie je jasné, či to primárne neslúžia k urýchlenému, zhromažďovanie ‘amerických vojakov,” dodáva Čarnogurský.

Naráža tým na najnovšie informácie, ktoré unikli z rokovania amerického ministra zahraničia Mikea Pompea s predstaviteľmi Slovenska. Americká strana už skôr deklarovala, že zafinancuje modernizáciu vojenských letísk na Sliači a Kuchyni. Pompeo však zdôraznil, že k modernizácii dôjde len v prípade, že Slovensko pristúpi na podpísanie dohody o obrannej spolupráci s USA. Čo presne bude súčasťou dohody, nevieme – Miroslav Lajčák však pred niekoľkými dňami zneistil verejnosť, keď vyhlásil, že rokovania sú citlivé, pretože Slovensko má svoje záujmy, ktoré musí obhajovať.

Obavy slovenskej verejnosti sa zvyšujú aj tým, že USA a následne Rusko odstúpili od Dohody o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu. V praxi to môže znamenať opätovné rozmiestnenie bojových rakiet tohto typu na území Európy.

“Američania začínajú v poslednej dobe prejavovať o Slovensko mimoriadny záujem. Slovensko by sa im hodilo ako základňa – či už tradičná alebo v nejakej inej forme. To by Slovensko nemalo dovoliť. Neurčitá odpoveď Lajčáka vyvoláva podozrenie, že niečo tiež hrozí,” hovorí expremiér a dodáva: “Už tri roky bežia na Slovensku akcie proti zriadeniu základne NATO alebo USA na území SR a tieto návštevy potvrdzujú, že je potrebné, aby sme svoj nesúhlas dávali takým spôsobom najavo. Túto otázku budeme sledovať a opakovane sa obracať na predsedu vlády, ministerstvo zahraničných vecí či ministerstvo obrany, ako je to s americkými investíciami alebo právne možnosťou umiestniť amerických vojakov na našom území.“