Bratislava 25. januára 2023 (HSP/Foto:TASR-Katarína Bačová)
Prezidentka SR Zuzana Čaputová počas pracovného rokovania s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom v Berlíne poďakovala za 500 príslušníkov nemeckých ozbrojených síl, ktorí pôsobia na území Slovenska. Podľa prezidentky nemeckí vojaci posilňujú obranyschopnosť Slovenska a dopĺňajú spôsobilosti, ktoré v protivzdušnej obrane Slovákom zatiaľ chýbajú. Pri prevzatí Schwarzkopfovej ceny prezidentka zdôraznila inklúziu menšín a boj proti extrémizmu, neznášanlivosti a xenofóbii
„Témou dnešného rozhovoru boli nielen vynikajúce vzájomné vzťahy, ktorých oficiálne 30. výročie si v tomto roku pripomíname. Ale aj praktická spolupráca medzi našimi krajinami v ekonomike, energetike a najmä v bezpečnosti. Poďakovala som sa prezidentovi a Nemecku za to, že viac ako 500 príslušníkov nemeckých ozbrojených síl dnes pomáha posilniť obranyschopnosť našej krajiny a dopĺňa spôsobilosti, ktoré nám napríklad v protivzdušnej obrane zatiaľ chýbajú,” uviedla prezidentka na sociálnej sieti.
Prezidentka Čaputová si prevzala aj Európsku cenu nadácie Schwarzkopf.
„V Berlíne si prevezmem aj Schwarzkopfovu európsku cenu, ktorú od roku 2003 udeľujú rôznym inštitúciám alebo ich predstaviteľom, ktorí sú podľa Nadácie Schwarzkopf obzvlášť oddaní mierovej, zjednotenej a udržateľnej Európe. Medzi doterajších laureátov ocenenia patria napríklad hlavná prokurátorka Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu Carla del Ponte, či bývalý predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker alebo bývalý predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz,” napísala pred prevzatím ceny prezidentka na sociálnej sieti.
Prokurátorka Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a držiteľka ceny Nadácie Schwarzkopf Carla del Ponte, je známa poľovačkou na vrchných predstaviteľov bývalej Juhoslávie i Srbska, ktorých obviňovala z vojnových zločinov. Do žalára v Haggu sa jej podarilo dostať i bývalého prezidenta Juhoslávie Slobodana Miloševiča, ktorý nakoniec krátko pred začatím súdneho procesu zomrel vo svojej cele za nevyjasnených okolností.
“Nezničia ma a nezlomia ma,” tvrdil v telefonickom rozhovore len deň pred svojou smrťou exprezident Miloševič, ktorý sa počas celej doby väznenia aktívne pripravoval na svoju obhajobu. Na druhý deň po telefonáte so srbskými spolupracovníkmi ho našli mŕtveho vo väzenskej cele haagskeho tribunálu. Manželka exprezidenta Mirjana tribunál obvinila, že ho zavraždili. Srbské médiá obvinili zo smrti Milošoviča trestný tribunál: „Haag zabil Miloševiča”. Miloševičov právnik Zdenko Zomanovič po exprezidentovej smrti oznámil, že sa exprezident obával, že ho chcú otráviť. Smrť bývalého prezidenta Juhoslávie vyvolala mnohé polemiky. Otázky ohľadom vojny v Juhoslávii tak ostali nedopovedané.
Držiteľka Schwarzkopfovej ceny a hlavná sudkyňa (ICTY) Carla del Ponte však rozbúrila hladinu stojacích vôd ohľadom vojny v Juhoslávii, keď napísala knihu „Lov: Ja a vojnoví zločinci”. Kniha vyšla v čase keď už nepôsobila ako prokurátorka. Tá vo svojej knihe šokovala verejnosť tvrdením, že kosovskí Albánci na konci vojny v roku 1999 zabíjali Srbov, ktorých potom predávali na orgány. Podľa bývalej prokurátorky uniesli kosovskí Albánci v júni 1999 sto až tristo ľudí (civilistov) z Kosova do severného Albánska. Viacerých týrali, ale o tých najmladších a zdatných z nich sa účelovo vzorne starali a po čase ich previezli do mesta Burrel blízko Tirany, kde ich následne „rozobrali” na orgány, ktoré potom predávali. Podľa prokurátorky vedenie Kosovskej oslobodzovacej armády o tom vedelo.
Prečo neskoršia držiteľka Schwarzkopfovej ceny a bývala prokurátorka súdu pre vojnové zločiny vtedy nekonala a nezačala vyšetrovať zistenia o zabíjaní Srbov a obchode s ich orgánmi, keď ešte bola v aktívnej službe je otázkou neznámou iba z časti. Vysvetlenie, že v tom čase sa vo svete musel živiť obraz zlého a vraždiaceho Srbska, ktoré muselo byť spravodlivo porazené, sa javí ako najreálnejšie. A to, že tieto informácie v tej dobe za žiadnu cenu nemohli vyplávať na povrch tiež.
0.0°C
.jpg)
