Hlava štátu uviedla, že toto ocenenie vníma ako prejav dôvery a zároveň ako záväzok. “Zoznam ocenených za minulé roky je impozantný a je mi veľkou cťou a zadosťučením, že k nim pribudne tiež moje meno. Som vo veľkej politike pomerne krátko a sama mám v oblasti spoločenskej zmeny aj politickej kultúry väčšie ambície, ako sa za pár mesiacov predvolebnej kampane a 2 mesiace vo funkcii prezidentky dajú naplniť, vyhlásila o ocenení, ktoré v minulosti dostali viaceré popredné politické tváre Európskej únie.
Túto cenu už niekoľko desaťročí udeľuje Nadácia Hansa Ringiera. V minulosti cenu udelili viacerým osobnostiam európskej politiky. Medzi ocenenými sú napríklad nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker či predseda Európskej rady Donald Tusk. Ocenili ňou aj bývalého srbského prezidenta Borisa Tadića a bývalého nemeckého ministra zahraničných vecí Hansa-Dietricha Genschera.
“Cenu, ktorú som práve prebrala nevnímam preto len ako cenu pre mňa. Vnímam ju aj ako ocenenie ľudí v našej krajine za to, že sa so zmenou, ktorú reprezentujem stotožnili. Vstúpila som do politiky, lebo som cítila zodpovednosť za to, kde ako krajina, smerujeme a chcela som prispieť k tomu, aby to bola európska cesta, cesta environmentálnej ohľaduplnosti, cesta spravodlivosti, humanizmu a solidarity. Takúto motiváciu však deklarujú mnohí a to samé o sebe na ocenenie prínosu k politickej kultúre určite nestačí. Zdôvodnenie, prečo ste sa mi rozhodli ocenenie udeliť, sa preto pravdepodobne odohráva niekde inde.”
“Ponúkala som to, čomu verím, že je správne a dobré, nie to čo bolo chcené a populárne. Snažila som sa moju ponuku vysvetliť, aj keď znamenala narúšanie stereotypov a predsudkov. Lebo bolo správne ísť radšej do rizika nezvolenia, ale ostať pravdivá a autentická. Považujem za správne, ak sa štátnik usiluje byť nositeľom hodnôt, pre ktoré získa podporu ľudí a neuviazne na vlne momentálnej nálady masy.”
Politika dnes podľa Zuzany Čaputovej asi najviac potrebuje návrat k hodnotám, nie k ich deklaráciám, ale ich uvádzaniu do života. O to vyššie nároky musia byť podľa nej kladené na každého, kto zastáva verejnú funkciu. “Naše zlyhania, bez potrebnej sebareflexie, znamenajú posilnenie populizmu a extrému. Politický jazyk a kultúra správania sa je jedna z najväčších výziev, ktoré vnímam. Potrebujeme viac pravdivosti a autenticity, menej marketingu. Viac hodnotovej konzistentnosti a menej politických hier. Viac vecnosti a nie osobné útoky. Viac ľudskosti a menej ega.”