Bratislava 22. februára 2023 (HSP/Teraz/Foto:TASR/AP-Evan Vucci)
Aktualizované 22. februára 2023 20:50
Uplynulý rok spojencov z NATO posilnil a zjednotil a členovia Aliancie na jej východnom krídle sú chránení viac než kedykoľvek predtým. V stredu na stretnutí predstaviteľov Bukureštskej deviatky (B9) s prezidentom USA Joeom Bidenom vo Varšave to uviedla slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, informuje TASR
Podľa nej pri pomoci Ukrajine podstupujú spojenci spoločne skúšku solidárnosti a ľudskosti. Prítomnosť Bidena na mimoriadnom summite B9 označila Čaputová za dôkaz, že transatlantická jednota je silnejšia ako nikdy predtým.
Témou stredajších rozhovorov predstaviteľov B9 sú aj očakávania, ktoré majú v súvislosti s júlovým summitom NATO v litovskom Vilniuse. Podľa Čaputovej ide napríklad o to, ako vyplniť medzery v obrane NATO, prispôsobiť výdavky zmenenému bezpečnostnému prostrediu či zaistiť, že sa Ukrajina bude môcť brániť tak dlho, ako to bude potrebné. Pozornosť by mali venovať aj praktickým, no tiež politickým vzťahom medzi NATO a Ruskom.
Poľský prezident Andrzej Duda v úvode schôdzky uviedol, že agresia Ruska voči Ukrajine zmenila dejiny tejto časti Európy. Podľa rumunského prezidenta Klausa Iohannisa sa Rusko pred rokom inváziou na Ukrajinu pokúsilo zničiť európsku a transatlantickú bezpečnosť.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na summite povedal, že Severoatlantická aliancia nesmie Rusku dovoliť, aby naďalej narušovalo bezpečnosť v Európe. “Musíme prelomiť cyklus ruskej agresie,” povedal lídrom B9.
Skupinu B9 tvoria východní členovia NATO — okrem Slovenska a Poľska tiež Bulharsko, Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva a Rumunsko. Najbližší summit tohto zoskupenia sa uskutoční v júni v Bratislave.
Lídri krajín B9 sú pri pomoci Ukrajine ďalej jednotní a odhodlaní
Lídri krajín tzv. Bukureštskej deviatky (B9) sa na stretnutí s americkým prezidentom Joeom Bidenom zhodli na tom, že v rámci pomoci Ukrajine sú naďalej jednotní a odhodlaní. Po prílete z Varšavy to na stredajšom brífingu uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová. Hlas krajín B9 označila za veľmi dôležitý. Upozornila však zároveň na informačnú vojnu a množstvo dezinformácií vo virtuálnom svete.
“Sme jednotní, pokiaľ ide o hodnotenie situácie. Sme jednotní v tom, že Rusko je agresor a Ukrajina sa bráni. Sme jednotní v tom, že Ukrajine treba pomáhať. Zároveň sme jednotní v odhodlaní sa navzájom chrániť,” skonštatovala Čaputová.
Hlava štátu vyzdvihla, že krajiny vrátane Slovenska sú súčasťou najmocnejšej obrannej aliancie sveta. “Naša obrana a ochrana je na najvyššej možnej úrovni, akú môžeme mať,” poznamenala. Zdôraznila, že hlas krajín B9, ktoré susedia s Ruskom alebo Ukrajinou a všetky majú historickú skúsenosť s Ruskom, je veľmi dôležitý a spojenci, vrátane USA, by ho mali počúvať. “Dnes ho rozhodne počúvali,” podotkla Čaputová.
Hlava štátu zároveň upozorňuje, že v súvislosti s vojnou na Ukrajine sme v informačnej vojne. Označuje to za ohrozenie bezpečnosti a podrývanie autority štátu a štátnych inštitúcií, spomína tiež manipuláciu verejnej mienky. Hoci si krajiny všade vo svete viac či menej zraniteľné, Slovensko patrí spomedzi NATO či EÚ k tým najzraniteľnejším. Podľa prezidentky je to aj tým, že veľká časť ľudí má tendenciu veriť dezinformáciám. Obyvateľov preto vyzýva, aby si informácie overovali a neverili klamstvám šíriacim sa vo virtuálnom svete, prípadne zo strany niektorých politikov. Týka sa to napríklad aj mobilizácie, čo označuje za klamstvá a účelové lži.
Takmer rok trvajúci konflikt na Ukrajine označila za obrovskú historickú udalosť, keď sa otriasajú základy bezpečnosti v Európe, prípadne i vo svete. Rok bol podľa nej skúškou v rôznych oblastiach. Vyzdvihla tiež vlnu solidarity a podpory zo strany obyvateľov Slovenska. Podľa nej sme na dobrej strane histórie krajine, ktorá sa len bráni. Pomoc Slovenska Ukrajine, vrátane vojenskej, bola podľa nej taká, aká zodpovedala kapacitám. Onačila ju za slušnú a solídnu.
Témou stretnutí bola aj aktuálna bezpečnostná situácia v Európe. Hovoriť o nej sa bude aj na stretnutí B9 v júni v Bratislave či na samite vo Vilniuse v júli.
0.0°C
