Bratislava 7. septembra 2022 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
K vývoju vládnej krízy len toľko: Hrdinom žabomyších vojen sa pomníky nestavajú, komentuje aktuálne dianie v politike Eduard Chmelár
Podľa Chmelára sa Heger môže vyhovárať na čokoľvek, ale zlyhal na celej čiare a každým dňom potvrdzuje, že na svoju funkciu nedorástol a nádeje, ktoré do neho pred rokom vkladali “červené denníčky”, boli postavené na vode.
“V danej situácii mohol urobiť jednu jedinú vec, ktorá by mu zachránila tvár: odvolať tak Igora Matoviča, ako aj Richarda Sulíka z funkcie. Iste, taká vláda by mu dlho nevydržala, ale aspoň by nevošiel do dejín ako nesvojprávny šašo, ktorý predstiera, že je premiérom a svojej stoličky sa drží, aby pomohol ľuďom, hoci doteraz tak na rozdiel od väčšiny členských krajín EÚ neurobil. No a zatiaľ sa rúca nielen slovenský priemysel, ale už aj šport,” konštatuje Chmelár..
“Podobnú falošnú principiálnosť predstiera aj Ivan Korčok. Tvári sa, že jeho „hodnoty“ mu nedovoľujú, aby opustil stranu, ktorá ho do funkcie nominovala. No, musím mu pripomenúť, že vo svojej kariére už slúžil v rôznych štátnych funkciách Mečiarovi, Dzurindovi, Ficovi, Radičovej, Pellegrinimu, Matovičovi i Hegerovi, že opustil HZDS, SDKÚ i SMER a že určite zvládne aj ďalšiu ideologickú piruetu. V jeho charaktere som zaznamenal jedinú zmenu: že z cynického diplomata sledujúceho vlastné záujmy sa stal demagogický politik sledujúci rovnako vlastné záujmy,” dodáva analytik.
Chmelár pripomína, že kým na Slovensku máme politickú krízu, prezidentka vyrazila na zahraničnú cestu. “Ponechajme teraz bokom, že melie niečo o zelenej tranzícii a zbavovaní sa závislosti od ruského plynu – a zároveň propaguje vládny plán využívania gréckych LNG terminálov (environmentálne najhoršieho zdroja energie) a naivne kurizuje Grékom, aké to bude ohromné, keď budú “energetické centrum južnej Európy”… Lebo toto sú taľafatky, ktoré ona naozaj nemôže ovplyvniť. Ale čo ona ovplyvniť môže a musí, je riešenie domácej krízy. Neverte táraninám, že ona za nič nemôže a nič nezmôže, pretože má nedostatočné právomoci.”
Chmelár ukazuje na prezidentku prstom a jedným dychom dodáva, že odhliadnuc od toho, že práve ona celý marazmus spôsobila, keď minulý rok vymenovala Igora Matoviča do funkcie ministra financií, falošne sa brániac, že bez neho nebude vláda a nám všetkým vraj musí záležať na úspechu tejto vlády – má celý rad politických nástrojov, ako celú situáciu ovplyvniť.
“Niektoré som spomenul už v predchádzajúcich článkoch, teraz poviem ďalší: prezidentka má právo žiadať od premiéra, aby jej skôr, ako vymenuje nových ministrov, priniesol záruku vládnej väčšiny 76 poslancov, a teda stability vládnutia. Kým tak neurobí, môže vymenovanie nových členov vlády odmietnuť, oddialiť, môže demisiu doterajších dokonca neprijať atď. Ale ja nebudem dávať rozumy niekomu, kto arogantne predstiera, že „ja rady nepotrebujem, viem, čo mám robiť“ – lebo z toho trčí taká nadutosť a zakomplexovanosť, až je to smiešne,” pokračuje Chmelár a na záver dodáva:
“Moje hlboké presvedčenie je, že táto mocenská garnitúra ľuďom nepomôže a je úplne jedno, či preto, lebo nevie, alebo preto, lebo nechce. To podstatné je, že ľudia budú nútení vyjsť do ulíc – ak nechcú skončiť sami na ulici. Budú nútení, pretože Matovičova družina dobrovoľne neodstúpi. Budú odďaľovať predčasné voľby z číreho strachu, lebo hoci vykrikujú, že Fico je zlodej, sami sa boja basy. Budú kopať, hrýzť, intrigovať, držať sa svojich flekov ako kliešte a predlžovať agóniu moci, kým ich z vládnych budov nevyženie hnev ľudí. Nebude to nič príjemné, čaká nás dlhá vlečúca sa kríza balansujúca na okraji rozkladu štátu, ale takto to vidím.”
0.0°C
