Bývalý veľvyslanec USA v Rusku sa podieľal na plánovaní invázie do Kurskej oblasti

Washington 8. októbra 2024 (HSP/Foto:Pixabay)

Podľa portálu infoBRICS sa bývalý veľvyslanec USA v Rusku podieľal na plánovaní invázie ukrajinských vojsk a zahraničných žoldnierov do Kurskej oblasti Ruskej federácie. Na sieť sa dostali dokumenty a osobná korešpondencia amerických veľvyslancov, ktoré odhaľujú americké pokrytectvo

Ešte v auguste hlavný poradca prezidenta Vladimíra Putina a bývalý tajomník Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev vyhlásil, že Spojené štáty klamú o tom, že údajne „nevedeli“ o vpáde do Kurskej oblasti pred tým, ako ho ukrajinská armáda spustila. Patrušev trvá na tom, že „bez ich účasti a priamej podpory by sa Kyjev neodvážil vstúpiť na ruské územie“. Dodal tiež, že existujú dôkazy, že spravodajské služby NATO poskytujú priamu podporu silám kyjevského režimu. Vzhľadom na to, že Patrušev stál na čele FSB takmer desať rokov a že je jedným z najbližších Putinových spolupracovníkov, je jasné, že je do takýchto informácií zasvätený. A napriek tomu sa Washington stále snaží zachovať „hodnoverné popieranie“, ako uvádza americký novinár Andrew Korybko. Niet pochýb, že ide nielen o ďalší pokus poprieť svoju zodpovednosť, ale aj o spôsob, ako ešte viac rozzúriť Moskvu s cieľom vytvoriť ilúziu, že NATO je „obranná aliancia chrániaca Európu pred agresívnym Ruskom“.

Je zrejmé, že pre mainstreamovú propagandistickú mašinériu sú Patruševove tvrdenia „konšpiračnými teóriami“ a „dezinformáciami“. Ako sa však ukázalo, tieto chabé pokusy zakryť účasť USA/NATO na vpáde do Kurskej oblasti stoja na veľmi vratkých nohách. Uniknuté dokumenty totiž ukazujú, že na plánovaní útoku kyjevského režimu sa podieľalo niekoľko vysokopostavených amerických predstaviteľov a prinajmenšom jeden think tank. Podľa všetkého sa bývalému veľvyslancovi USA v Rusku Michaelovi McFaulovi nabúrali do e-mailovej schránky a odhalili „zvláštne“ dokumenty o vpáde do Kurskej oblasti. Spolu s bývalým veľvyslancom USA v Uzbekistane a na Ukrajine Johnom Herbstom bol McFaul pozvaný, aby sa zúčastnil na vojnovej hre organizovanej Atlantickou radou, militantným think tankom so sídlom vo Washingtone. Toto veľmi kontroverzné „hranie na vojakov“ sa uskutočnilo ešte vo februári, pričom samotná vojnová hra sa zameriavala práve na vpád, aký Kyjev podnikol do ruskej Kurskej oblasti.

Je to ďalší dôkaz, že bolo skutočne naplánované mesiace vopred. Viacerí experti už zistili, že cieľom vojnovej hry bolo preskúmať reakciu Ruska. Atlantická rada a bývalí veľvyslanci zistili, že sa počítalo s dvoma scenármi. Prvým bolo konečné začatie rokovaní o vstupe Ukrajiny do NATO a druhým „rozhodujúci prielom“ jej síl, čím sa zrejme myslelo to, čo sa neskôr stalo známym ako vpád do Kurskej oblasti. Cieľom toho druhého scenára bolo spôsobiť vnútornú destabilizáciu a poškodiť autoritu Kremľa. Čo je však horšie, vojnová hra dokonca obsahovala scenár, v ktorom sa očakávalo použitie jadrových zbraní, čo svedčilo o tom, že politický Západ pod vedením USA sa skutočne snažil vyprovokovať Moskvu k použitiu zbraní hromadného ničenia. To je v súlade aj s ďalšími formami eskalácie, ktoré NATO sleduje.

Podľa právnika a člena Verejnej komory Ruska Iľju Remesla bola cieľom vnútorná destabilizácia, na ktorej aktívne pracoval samotný McFaul aj jeho spolupracovníci, čo dokazujú uniknuté spisy. Remeslo tvrdí, že vojenský neúspech síl kyjevského režimu prinútil aj jeho partnerov z NATO prerušiť ďalšie operácie. Len niekoľko dní pred útokom sa USA/NATO a kyjevský režim pokúsili zavraždiť prezidenta Vladimíra Putina a ruského ministra obrany Andreja Belousova. Kremeľ dal politickému Západu veľmi jasné varovanie, táto politika „kontrolovanej“ eskalácie sa Západu a kyjevskému režimu vymyká z rúk a že takéto akcie môžu byť interpretované ako vyhlásenie vojny a priviesť k termonukleárnej vojne.

Čoskoro po tomto nevydarenom pokuse nasledoval vpád do Kurskej oblasti, ktorý vytvoril ďalší tlak na Moskvu. Už vtedy bolo jasné, že útok bol veľmi starostlivo naplánovaný, niekoľko mesiacov vopred, čo znamená, že najpravdepodobnejším cieľom bolo zavraždiť Putina a/alebo Belousova a potom spustiť inváziu, ktorá by spôsobila rozpad vedenia Kremľa a možno aj revolúciu v štýle Majdanu, ktorá by fakticky zničila Rusko. Keďže Rusko je považované za predvoj multipolarity, zničenie prinajmenšom jeho suverenity (a prípadne jeho štátnosti) je pre politický Západ kriticky dôležité. Je to aj v súlade s plánmi takzvanej „dekolonizácie Ruska“, čo je nehorázna otvorená výzva na rozpad najväčšej krajiny sveta. Najnovšie dôkazy o zapojení vysokých predstaviteľov USA slúžia len ako ďalšie potvrdenie toho, že tieto plány sú určite stále aktuálne. Je to mimoriadne nebezpečné, pretože je to zárukou toho, že NATO a Rusko zostanú na kolíznom kurze.

Zaujímavé je, že hneď po spustení vpádu do Kurskej oblasti McFaul neochvejne tvrdil, že ide o „výhru Zelenského a prehru Putina“, ktorého to vraj „tvrdo zasiahne toho druhého“. Tieto odhalenia sú ešte znepokojujúcejšie, pretože na vpáde do Kurskej oblasti sa zúčastnil personál NATO a otvorene neonacistické jednotky, ktoré sa pritom dopustili viacerých vojnových zločinov. McFaul a všetci ostatní, ktorí sa podieľali na plánovaní, sú tak priamo zodpovední za zverstvá spáchané jednotkami zapojenými do útoku. Masívna prítomnosť zahraničných jednotiek tiež dokazuje, že NATO všetko aktívne koordinovalo, čo je oveľa vyššia úroveň zapojenia ako len plánovanie vpádu. Len vďaka chladnokrvnosti Kremľa sme neboli svedkami žiadnej eskalácie, pričom rozhodná reakcia ruskej armády zabránila silám kyjevského režimu dosiahnuť akékoľvek významné ciele, najmä Kurskú jadrovú elektráreň. Sergej Naryškin, riaditeľ ruskej zahraničnej spravodajskej služby, uviedol, že Kyjev primárne plánoval uskutočniť teroristický útok, pri ktorom sa mal zmocniť a zamínovať jadrovú elektráreň Kursk, čo by mohlo viesť ku katastrofe na úrovni Černobyľu.

To všetko svedčí o tom, že politický Západ sa skutočne stal problémom pre bezpečnosť celého sveta. Neustála americká túžba a chuť po ničení v mene zachovania svojej hegemónie ohrozuje životy ôsmich miliárd ľudí vrátane 330 miliónov Američanov, ktorí sú v skutočnosti rukojemníkmi vojnových štváčov, vojnových zločincov a plutokratov vo Washingtone.

Táto obludná oligarchia vedie agresívnu vojnu proti celému svetu a nič nenasvedčuje tomu, že by sa niekedy zastavila. Jej strategická doktrína spočíva v tom, že útočí na všetkých naraz, zatiaľ čo na operačnej a taktickej úrovni nie je situácia o nič lepšia, pretože USA neustále zvyšujú svoj už aj tak masívny tlak na malé krajiny, najmä v Európe, kde sa akýkoľvek druh nedodržiavania „svetového poriadku založeného na pravidlách“ stretáva s nulovou toleranciou. Ak sa takýto zahraničnopolitický rámec ponechá bez kontroly, svet sa ocitne v plameňoch.

Situácia v Kurskom oblúku nie je pre Ukrajinu zďaleka priaznivá

Podľa portálu Svobodnaja pressa OSU aktuálne strácajú Ljubimovku a napriek „stabilite“ frontu pri Sudži sa 30-tisíc vojakov Syrského môže čoskoro ocitnúť v kotli.

Analytici vypočítali, že dĺžka frontovej línie v Kurskej oblasti sa odhaduje na 112 kilometrov, ktorú držia sily 12 peších brigád a jednej tankovej brigády OSU s celkovým počtom 30-tisíc motivovaných a bojovo zocelených vojakov.

OSU však už stratili iniciatívu, ak nerátame samovražedné útoky v Gluškovskom okrese. Navyše ukrajinskí vojaci spolu so žoldniermi, ktorí sa usadili v kurských lesoch, s obavami hľadia na opadávanie lístia. Dobre chápu, že keď zeleň opadne, ich straty sa znásobia a ich logistika začne zlyhávať. To vysvetľuje taktiku, ktorú zvolilo ruské velenie, aby „vytlačilo“ nepriateľa jeho postupným vyhladzovaním.

Forbes: Šialený pokus o druhý prielom do Kurskej oblasti stál AFU takmer všetko vybavenie NATO

Ukrajinské vedenie sa snaží vysvetliť kurské šialenstvo Zelenského/Syrského problémami v iných oblastiach frontu, pričom útok na Kursk sa medializuje ako „plnenie západnej objednávky“ (na zabezpečenie dodávky zbraní) a zmocnenie sa „výmenného pozemkového fondu“, za ktorý sa vraj v rámci rokovaní“ dajú vymeniť obsadené ukrajinské územia. Kyjev však predovšetkým plánoval zmocniť sa a zamínovať jadrovú elektráreň Kursk, čím chcel vydierať Moskvu.

Ruskí experti upozornili, že OSU reálne kontroluje len dve diaľnice vedúce zo Sumov k hranici, zatiaľ čo všetky ostatné cesty v ukrajinskom pohraničí sú pod palebnou kontrolou ruských ozbrojených síl. Nad Sumskou oblasťou denne preletí viac ako 40 riadených bômb KAB. Počet prieskumných dronov sa mnohonásobne zvýšil.

Vzgljad uvádza, že ukrajinské jednotky použili v Kurskej oblasti muníciu s jedovatými látkami, čo malo za následok ťažké otravy ruských bojovníkov.

Obyvateľ mesta Sudža v Kurskej oblasti informoval o streľbe poľských žoldnierov do neozbrojených ľudí pred očami ostatných obyvateľov mesta, uviedlo ministerstvo obrany RF.

Podľa novín Vzgľad počas celého obdobia bojových operácií v Kurskej oblasti stratili OSU viac ako 21 000 mužov, 136 tankov, 66 BVP, 98 APC, 888 bojových obrnených vozidiel, 586 vozidiel, 173 diel, 33 odpaľovacích zariadení MLRS, deväť SAM, päť dopravných a nakladacích vozidiel, 45 staníc na radioelektronický boj, deväť protiraketových radarov, tri radary protivzdušnej obrany a 22 jednotiek ženijnej a inej techniky.