Budúci konkurent
Vďaka tomu, že americká peňažná jednotka hrá úlohu hlavnej svetovej rezervnej meny, sú sadzby dolárových aktív nízke. Krajine to umožňuje vydržať veľký obchodný deficit, znižuje to ekonomické riziká, zvyšuje likviditu finančného trhu a zaisťuje americkým bankám rozšírený a prvoradý prístup k peňažným prostriedkom.
Bývalý minister financií USA Henry Paulson označuje za “historickú anomáliu“ skutočnosť, že si dolár zachováva tento štatút tak dlho.
“V súčasnej dobe má najväčší potenciál čínsky jüan. Objem ekonomiky Číny, perspektívy rastu, integrácia do svetovej ekonomiky a aktívne úsilie na internacionalizáciu napomáhajú zvyšovaniu úlohy čínskej meny,” podotkol Paulson v článku uverejnenom v časopise Foreign Affairs.
“Prevaha dolára vznikla len vďaka zhode historických okolností, geopolitickým podmienkam po 2. svetovej vojne, politike Federálneho rezervného systému a tiež obrovským rozmerom a dynamike americkej ekonomiky,“ píše Paulson.
Pripomína, že v prvej polovici 20. storočia boli americký dolár a britská libra v podstate rovnoprávnymi rezervnými menami.
Dnes sa zdá byť “prirodzený monopol“ dolára neoddeliteľnou súčasťou medzinárodného peňažného systému, ale, ako sa domnieva bývalý minister financií USA, časom sa znovu utvorí rovnováha dvoch alebo viacerých svetových rezervných mien. Čínsky jüan je hlavným uchádzačom, pretože sa už hodnotí na rovnakej úrovni s jenom, eurom a librou.
Na druhej strane je Paulson presvedčený, že sa Čína zatiaľ nedá označiť za hrozbu stabilite americkej meny. Kým neprejde Čína definitívne k trhovej ekonomike, nebude sa môcť jüan stať skutočne svetovou menou.
Problém nie je v Číne
Dominancia amerického dolára vyvoláva u bývalého ministra financií čoraz viac otázok, najmä s ohľadom na zvyšovanie podielu rozvojových krajín na globálnom HDP a znižovanie tohto ukazovateľa pre USA: z takmer 40% v roku 1960 na 25% v súčasnosti. Problém ale nie je v tom.
Budúcnosť dolára záleží na schopnosti Washingtonu vybudovať stratégiu, ktorá časom umožní riešiť problémy s národným dlhom a štrukturálnym rozpočtovým deficitom, zdôrazňuje Paulson. Zatiaľ sa o tom nedá ani hovoriť.
K 19,9 biliónom, ktoré zdedil po Obamovi, dokázal Trump pridať ďalších päť. A to napriek sľubom zlikvidovať dlhy v priebehu ôsmich rokov.
Rozpočtový deficit USA je 1,5 bilióna dolárov a podľa odhadov najväčších bánk sa rozdiel medzi výdavkami a príjmami štátu v roku 2020 strojnásobí – až na štyri bilióny, najväčšiu čiastku od čias 2. svetovej vojny. A štátny dlh presiahol rekordných 25 biliónov. Pôžičky rastú rýchlejšie ako ekonomika. V roku 2019 sa zvýšil HDP o 2,3% – asi 850 miliárd USD, a dlh o viac ako 1,2 bilióna.
Analytici konštatujú, že sa situácia prakticky vymkla kontrole. Pomer celkového štátneho dlhu k HDP sa zvýšil na 108%, zatiaľ čo v roku 2006, pred finančnou krízou, predstavoval maximálne 63%. Ako poukazuje Ústav pre medzinárodné financie, ak pridáme k tomu korporatívne, hypotekárne a iné dlhy, zvýši sa táto suma na 330% HDP.
Predáva sa štátny dlh
Záujemcov o úverovanie zadlženej ekonomiky je stále menej. Ako vyplýva zo štatistiky amerického ministerstva financií, útek zahraničných investorov, ako súkromných, tak aj štátnych, pred americkým dlhom bol v marci bezprecedentný. Zahraniční držitelia dlhových úpisov sa ich zbavili počas jedného mesiaca za 256 miliárd dolárov, ich celková portefeuille sa znížila na 6,81 bilióna.
Z 33 krajín, ktoré sú najväčšími veriteľmi americkej ekonomiky, svoje investície zvýšili iba Japonsko (o 3,4 miliardy), Švajčiarsko (1,3), Taiwan (4,1), Filipíny (1,3) a Austrália (1 , 8). Štátne dlhopisy USA aktívne predávali centrálne banky rozvojových krajín: potrebovali doláre, aby podporili svoje národné meny na pozadí koronavírusovej krízy. Svoju Portefeuille dlhových úpisov znížilo aj Rusko, zo 12,58 miliardy na 3,8 miliardy.
Najväčším predajcom bola Saudská Arábia, kráľovstvo sa zbavilo amerických cenných papierov za 25,3 miliardy dolárov. V Brazílii a Indii boli tieto ukazovatele len o niečo menšie – 21,5 a 21 miliárd.
Podobný výpredaj neveští pre Washington nič dobré, pretože 1,5 bilionový rozpočtový deficit sa kryje hlavne vďaka predaju štátnych obligácií.
Ako podotýkajú analytici, síce málo pravdepodobný, ale možný scenár zablokovanie investícií mnohých krajín do amerických bondov zasadí veľmi silnú ranu statusu dolára ako rezervnej meny.